Admiral Chen Yeong-Kang: ,,The Maritime Security of the Indo-Pacific Region and China´s Belt & Road Initiative“

Štítky:

,,War is not a rationale foreign policy option for anyone in this world, but an ignored risk will be very expensive and dangerous.” (Chen 2019)

,,We can´t predict the best decision but we can prevent the worst scenario within complicated multilateral interactions.” (Chen  2019)

V utorok 29.10. poctil Fakultu sociálnych štúdií svojou návštevou admirál Chen Yeong-Kang. Taiwanský odborník na námornú bezpečnosť a vojenstvo počas svojej kariéry pôsobil na významných postoch. Zastával napríklad funkciu Chief of Navy a bol tiež zástupcom ministra obrany Taiwanu. Angažuje sa najmä v strategických záležitostiach a v oblastiach intelligence and analysis. Hlavnou témou jeho prednášky bola námorná bezpečnosť Indo-pacifického regiónu a biliónový obchodný projekt Číny, Belt & Road Initiative.

Úvodné slová venoval admirál Yeong-Kang priblíženiu súčasných vzťahov medzi Taiwanom, Čínou a USA, ktoré zasadil do komplexného medzinárodného prostredia a neopomenul ani dôležitosť historického základu. Čína a Spojené štáty americké sa, podľa jeho názoru, vezú na vlne tzv. cold peace, v znamení rozsiahlej obchodnej vojny, pod obojstrannou hlavičkou strategickej rivality. Zdôraznil, že by sa ich súčasné interakcie dali všeobecne zhrnúť do skupiny tzv. 4C, a to confrontation, competition, compromisea cooperation (konfrontácia, súťaž, kompromis a spolupráca), utvárajúc akýsi stav politiky containment, a teda politického jednania z pozície sily, ktorá určuje hranice spomenutého ,,studeného mieru“. Dokedy bude vzťah veľmocí stáť na tomto princípe sa admirál neodvážil predpovedať. Dodal však, že súčasné okolnosti nie sú založené iba na sankciách a embargách, ktoré zamedzujú priamej konfrontácii, ale aj na vzájomnom rešpekte, pretože partnerstvo v určitých oblastiach koniec koncov vedie k win-win spolupráci.

Rovnaký bilaterálny postoj panuje ako jediná reálna možnosť aj v záležitostiach Juhočínskeho mora, ktoré sú následkom čínskej expanzívnej politiky vyhrotené, keďže krajina porušuje medzinárodné konvencie a sama to ako problém nevníma [1]. Spojené štáty americké hrajú v oblasti nie len rolu garanta suverenity medzinárodných vôd, ale tiež akéhosi garanta ochrany občanov žijúcich v zámorí, v čom na ne spolieha napríklad Nemecko a Veľká Británia. Na obchodných trasách v tomto mori je však Čína a jej ekonomický progres stále viac závislá, a tak je pripravená podnikať operácie stále vzdialenejšie od pobrežia. Takýto krok je naopak uspokojivý pre Taiwan a jeho teritoriálne vody či exkluzívne ekonomické zóny (EEZ), pretože ohnisko problému sa od neho pomyselne oddiali. Je však dôležité pripomenúť, že Indo-pacifická oblasť znamená pre každého zainteresovaného aktéra mierne odlišné záujmy.

Prednáška sa tiež dotkla témy vzájomných vzťahov medzi Čínou a Taiwanom, ktorých vyhliadky nie sú, podľa admirála Yeong-Kanga, optimistické. Tradične pretrvávajúce napätie je, podľa jeho názoru, podporené stálymi ideologickými rozbrojmi a šírením propagandy zo strany východoázijského giganta. Obyvatelia Taiwanu sú konfrontovaní ovplyvňovaním mediálneho priestoru, a nie každý civilista dokáže rozlíšiť rozmáhajúce sa fake news. Admirál dodal, že v problematickom kontexte Juhočínskeho mora ovplyvní každá z interakcií medzi množstvom aktérov práve Taiwan. Čína je v prípade potreby pripravená a vybavená kapacitami na priamu konfrontáciu s Taiwanom, pod výpovedným názvom Anaconda Strategy.

V roku 2013, s nástupom prezidenta Xi Jinpinga k moci, sa začala práca na obrovskej investičnej vízii pod názvom Belt & Road Initiative. Tento projekt stojí na pevných základoch prezidentovho čínskeho sna a nekompromisnom zdôrazňovaní vitálnych záujmov v západnom svete. Pod heslom ,,Od Šanghaja po Frankfurt“ je trik ukrytý vo funkčnom prepojení už existujúcej infraštruktúry. Práve infraštruktúra je, podľa Yeong-Kanga, na prvom mieste. Čo teda zaručuje, že sa iniciatíva úspešne stretá s realitou? Spojenie finančnej diplomacie s pohrozením užitia sily, ktoré sa stalo pilierom čínskej Grand Strategy. Pre imidž dôveryhodného partnera je však dôležité propagovať fakt, že férová súťaž je pre Čínu uskutočniteľná. Vzhľadom ku množstvu rozdielov naprieč budovanou infraštruktúrou je potrebné ku každej krajine pristupovať špecificky. Čo štát, to iný vzťah, iné záujmy, a konečne, iná stratégia, vysvetlil admirál.

V otázke čínsko-amerických vzťahov na pozadí Belt & Road Initiative ide, podľa spomínaného odborníka, opäť jasne o strategickú rivalitu. Čína má v pláne nahradiť v high-tech odvetví dominujúce americké firmy do roku 2025. Čo sa týka námornej bezpečnosti a súťaženia s USA, Čína vybudovala vôbec najväčší vzdelávací komplex, a to aj napriek obrovským nákladom, ktoré si rozvoj námorných a podmorských síl vyžaduje. Je odhodlaná a v žiadnom prípade sa nevzdáva. Jej hodnota HDP je dnes druhá najvyššia na svete, v závese práve za USA. Čínska národne bezpečnostná stratégia vyzdvihuje spoluprácu nad konflikt, no zároveň vo všeobecnosti nezabúda na to, že držať si pri tele nepriateľa je dôležitejšie, než uctievať priateľa.

A aký je admirálov osobný názor na Donalda Trumpa? ,, […] tento muž konštantne mení svoje názory aj ciele. Stratégovia a analytici z jeho vlastnej administratívy si nie sú istí, čo môžu očakávať.“ (Chen 2019).

Chen si netrúfol určiť, aké dopady bude mať situácia na jednotlivé odvetvia oboch strán. Obchodnú vojnu medzi dvoma veľmocami Čína nepovažuje, podľa jeho názoru, za plánovanú, ale za logické vyústenie americkej snahy odstaviť krajinu a dominovať na svetovom trhu. Na riešenie bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov v Indo-pacifickej oblasti neexistuje správne riešenie. Neexistuje ani medzinárodný konsenzus. Odborník v tejto veci zaujal postoj, že jediné správne riešenie je to, ktoré je pre aktérov dostupné v aktuálnom čase. Ide o balansovanie medzi zlými a dobrými rozhodnutiami. Celú spleť admirál Chen zhrnul do jednej vety: ,,Nemôžeme predpovedať najlepšie riešenie, no rozhodne môžeme predísť najhoršiemu scenáru.“ (Chen 2019).

 


Poznámky:

[1] Problémom je, že Čína buduje umelé ostrovy v medzinárodných vodách a nárokuje si v ich okolí nedotknuteľnosť teritoriálnych vôd. Okrem toho zasahujú jej nároky aj teritoriálne vody a EEZ iných štátov v regióne. Slobodu medzinárodnej plavby obmedzuje pod hlavičkou ochrany svojich obchodných trás. Odvoláva sa na historické argumenty o prítomnosti Číňanov v oblasti pred 2000 rokmi, a na fakt, že priľahlé ostrovy začali spravovať skôr, než o nich mali iné národy vedomosť. Jej súčasné nároky však nekorešpondujú s Dohovorom Organizácie spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982. Najproblematickejšie umelé ostrovy sú Woody Island, Fiery Cross Island a Scarborough Shoal.

PDF s přednáškou

Z technických důvodů je nyní k dostání pouze na Ulož.to.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *