Poloha Bougainville v rámci Papuy Novej Guiney. Zdroj: Wikimedia.

Bougainville – nový štát na mape sveta?

Štítky:

Na ostrovoch patriacich pod Papuu Novú Guineu cez víkend skončilo niekoľkotýždňové hlasovanie, ktoré môže rozhodnúť o vzniku nového štátu v Oceánii. Pozadie udalostí na ostrove Bougainville možno hľadať v dlhoročnom konflikte miestnych obyvateľov proti centrálnej vláde a ťažbe nerastných surovín na ostrove. Konflikt eskaloval do občianskej vojny, ktorá bola ukončená v roku 1998. Aj v prípade predpokladaného úspechu referenda je na udelenie nezávislosti nutný súhlas papuánskeho parlamentu.

Bougainvilleské historické a geografické reálie

Bougainville je ostrov v Melanézii, geograficky a ekologicky súčasť Šalamúnových ostrovov, politicky však región Papuy Novej Guiney (PNG). Po obdobiach v 20. storočí, kedy bol v správe Nemecka a Austrálie, je od roku 1975 súčasťou Nezávislého štátu Papua Nová Guinea. Od septembra 1975 do augusta 1976 na ostrove vyhlásili Republiku Severných Šalamúnových ostrovov, ktorá však nezískala žiadne trvalé medzinárodné uznanie. Občianska vojna v rokoch 1988-1998 priniesla viac než 15 tisíc mŕtvych a krehké prímerie spolu s autonómnymi právomocami pre Bougainville. Dnes na ostrove žije asi 250 000 etnicky rôznorodého obyvateľstva. Miestnych spája kresťanstvo ako dominantné náboženstvo a angličtina ako jeden z úradných jazykov PNG, na ostrove však hovoria tridsiatimi rôznymi jazykmi.

Má rozlohu približne 9 000 km2 (asi ako Prešovský kraj). Do Autonómnej oblasti Bougainville (AOB) okrem samotného ostrova spadá aj menší ostrov Buka a početné malé ostrovčeky a atoly na severovýchod od Bougainville, ktoré spolu tvoria významnú EEZ. Hlavným potenciálnym ekonomickým ťahúňom, no aj ekologickou hrozbou pre budúci štát, je dol Panguna v centrálnej časti ostrova. Obsahuje jedny z najväčších zásob medi a zlata na svete. Ťažba medi zo strany spoločnosti Rio Tinto bola jednou z rozbušiek občianskej vojny. Panguna bola uzavretá v roku 1989 po ostrom odpore miestnych zo zhoršovania životného prostredia na ostrove. Na ostrove dominuje vidiecke obyvateľstvo s nízkou gramotnosťou a slabou infraštruktúrou.

Vlajka Autonómnej oblasti Bougainville. (Zdroj: Wikimedia)

Aktuálny stav bougainvilleských právomocí a samosprávy

AOB funguje oficiálne od 25. júna 2002. Na základe Bougainville Peace Agreement z roku 2001, mierovej dohody, ktorá definitívne uzavrela éru bojov, funguje od roku 2005 autonómna bougainvilleská vláda (AVB). V dohode tiež vznikol záväzok usporiadať referendum o budúcnosti ostrova. Podľa zmluvy muselo byť zorganizované najskôr 10 a najneskôr 15 rokov po začiatku fungovania AVB, čo deadline pre konanie stanovovalo na jún 2020. Ústava Autonómnej oblasti Bougainville, ktorá kladie veľký dôraz na kresťanstvo, stanovuje, že moc AVB má zahŕňať všetky tri tradičné piliere moci. Výkonnú moc predstavuje prezident AOB, ktorý predsedá Exekutívnej rade. Súčasný prezident John Momis bol jeden z lídrov neuznanej republiky z roku 1975 a patrí k hlavným postavám hnutia za nezávislosť. Vyzýva však na zdržanlivosť a prioritu postupných mierových krokov. Legislatívu tvorí Bougainvilleská snemovňa reprezentantov s 39 volenými členmi a 2 členmi ex officio. Na ostrove tiež majú vlastnú súdnu moc s Vysokým a Najvyšším súdom.

Priebeh referenda

Na Bougainville sa od 23. novembra do 7. decembra uskutočnilo referendum s jedinou otázkou – aký budúci politický stav chcú občania pre oblasť.

Obyvatelia mali na výber z dvoch možností – nezávislosť alebo väčšia autonómia. Tieto boli zvolené po vzájomnej dohode medzi centrálnou vládou v Port Moresby a AVB. Väčšia autonómia by predstavovala prevelenie nových právomocí na AVB. V porovnaní so súčasným stavom by mali napríklad získať kontrolu nad priemyselnou politikou, zahraničnou pomocou a investíciami, medzinárodným obchodom, civilným letectvom či rybolovom. Taktiež by AVB malo získať väčšie právomoci pri výbere daní. Možnosť nezávislosti zahŕňa úplnú suverenitu od Papuy Novej Guiney. Uznanie za nezávislý štát v zmysle medzinárodného práva by znamenalo definovanie fyzického teritória s námornými hranicami a prináležiacou výlučnou ekonomickou zónou. Následne by Bougainville mal právo zvoliť si formu vlády „rozhodnutím ľudu“ a požiadať o členstvo v Organizácii spojených národov.

Miestna vláda hodnotila priebeh hlasovania ako pokojný. Referendovej komisii predsedal bývalý írsky predseda vlády Bertie Ahern, známy pre vyrokúvanie Good Friday Agreement, ktorá sa stala súčasť mierového procesu v Severnom Írsku. Komisia zabezpečovala školenia pracovníkov volebných komisií. Volieb sa zúčastnil kontingent neozbrojených policajtov na čele s Novým Zélandom, Austráliou, Fidži, Šalamúnovými ostrovmi a Vanuatu. Na ostrove nie je aktívna žiadna významná sila lobujúca proti referendu. Politici aj bývalí vojaci z partizánskej Bougainvilleskej revolučnej armády (BRA) vyzývali skôr hlasovať za nezávislosť. Očakáva sa, že asi 75 % hlasujúcich sa vysloví za nezávislosť, avšak nie sú k dispozícii dôveryhodné exit polly.

29. novembra 2019 ohlásila referendová komisia, že 99 % hlasovania úspešne skončilo podľa plánovaného programu. Hlasovanie na priľahlých atoloch skončilo 2. decembra. Referendum bolo ukončené 7. decembra o 18:00, kedy skončilo hlasovanie v troch najväčších mestách. Hlasovať mali tiež umožnené voliči zo zahraničia, či už iných častí PNG, z Austrálie či zo Šalamúnových ostrovov.

Po skončení spočítavania hlasov, očakávanom na koniec decembra, sú v zásade možné tri scenáre ďalšieho vývoja:

  • Víťazstvo možnosti väčšej autonómie a následné rokovania o podobe väčšej autonómie medzi AVB a Port Moresby
  • Víťazstvo možnosti nezávislosti a jej uznanie zo strany Port Moresby
  • Víťazstvo možnosti nezávislosti a jej neuznanie zo strany Port Moresby
Hlasovací lístok z referenda. (Zdroj: Wikimedia)

 

Možnosti legitimizácie a budúcnosť ostrova

Cesta k skutočne nezávislému štátu teda ani po úspechu referenda nie je istá. Je pravdepodobné, že pri uznaní nezávislosti zo strany centrálnej vlády bude Bougainville skorým ašpirantom na členstvo v OSN.

To ním bolo v minulosti a stratilo svoj status v dôsledku zničenia bojmi v roku 1989. Pokiaľ by nastal stav, že vláda kladné výsledky referenda nebude rešpektovať, tak je možné, že napriek jednostrannému vyhláseniu nebude mať snaha AOB úspech, podobne, ako tomu bolo v roku 1975. V teórii diplomacie a medzinárodných vzťahov sa vedci nevedia zhodnúť na tom, kedy sa skutočne štát stáva štátom. Samotným aktom vyhlásenia nezávislosti, kedy štát seba ako štát definuje, nedochádza automaticky aj k uznaniu ostatnými štátmi. Je otázne, aké záujmy prevládnu u iných štátov pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti.

Je pravdepodobné, že istí regionálni aktéri by s uznaním nového štátu nemali problém. Ešte v roku 2015 Austrália šokovala papuánsku vládu, keď bez jej vedomia vyčlenila financie na fungovanie austrálskeho zastupiteľského úradu v meste Buka na Bougainville. Austráliu je možné považovať za kľúčového aktéra v oblasti. Snaží sa o budovanie vzťahov s oboma vládami. Záleží predovšetkým na nej, aby svojou diplomaciou zabezpečila mierovú tranzíciu moci. Žiaden štát však ešte verejnú podporu Bougainvilleu spočívajúcu v podpore nezávislosti, nevyjadril.

Uzavretý medený dol Panguna. (Zdroj: Flickr)

Hoci momentálne je priebeh hlasovania pokojný, stále nie je isté, či papuánsky parlament ratifikuje výsledky hlasovania v časovom rozmedzí akceptovateľnom pre Bougainvillečanov. Predchádzajúci papuánsky premiér Peter O’Neill až do svojej rezignácie v máji 2019  zadržiaval dohodnuté fondy určené pre ostrov a odďaľoval konanie referenda. V minulosti sa násilnosti vyskytli po referendách o nezávislosti vo Východnom Timore aj Južnom Sudáne. Súčasná vláda Jamesa Marapeho však ku AVB prejavuje bližšie vzťahy, kedy vyhradenie financií na konanie referenda bolo jednou z jej prvých priorít. To nasvedčuje tomu, že v najbližších mesiacoch až rokoch by mohol na mape sveta pribudnúť nový štát. Predpokladá sa tiež, že po prípadnom osamostatnení sa by mohlo dôjsť ku zmene hlavného mesta a  hlavným mestom by sa mohla stať Arawa v centrálnej oblasti Bougainville. Zaujímavé bude sledovať, aký postoj Bougainville zaujme k dileme ekonomického rozvoja verzus ekologických rizík z ťažby medi. AVB počas referenda vyhlásila, že plánuje získať väčšinový podiel v Pangune, čo má eliminovať záujmy súkromných investorov v ťažobnom sektore.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *