Wikimedia

Hongkonské protesty pokračujú a požiadavky demonštrantov rastú

Štítky:

V bývalej britskej korunnej kolónii pôvodné protesty proti zákonu o extradícii, ktorý by umožnil vydávanie stíhaných osôb do pevninskej Číny, v uplynulých týždňoch prerastajú do stále širšej nespokojnosti voči miestnej vláde, ako aj voči komunistickej vláde z Pekingu.

Hongkong je od roku 1997 špeciálnym administratívnym územím Čínskej ľudovej republiky (HKSAR). Na ploche iba 1 100 kmv ňom žije vyše 7 miliónov ľudí. S čínskou pevninou je priamo prepojený cez svoju severnú časť Kowloonskeho polostrova v New Territories. V roku 2017 tvoril Hongkong 3% HDP Číny, podiel klesá od vrcholu 27% z roku 1993.

Požiadavky demonštrantov vo svetle hongkonskej legislatívy

Základný zákon, ktorý predstavuje uholný kameň hongkonskej legislatívy, vznikol na základe Čínsko-britskej spoločnej deklarácie, podpísanej Margaret Thatcherovou a čínskym premiérom Čao C’jangom v decembri 1984. Deklarácia bola písaná v duchu princípu „Jedna krajina, dva systémy“, ktorý predstavil čínsky prezident Teng Siao-pching na začiatku 80. rokov 20. storočia. V deklarácii sa uvádza, že Hongkong (a rovnako potom tiež Macao) si v budúcnosti majú zachovať svoj ekonomický a kultúrny systém a neaplikujú čínsky socializmus. Je nejasné, či zdrojom autority pre Základný zákon je Ústava čínskej ľudovej republiky alebo spoločná deklarácia. Vplyvný čínsky ústavný právnik Rao Geping to ešte v roku 2017 reflektoval a vyzvalna uzákonenie nového zákona, ktorý jasne určí mantinely medzi pôsobnosťou celoštátnej ústavy a Základného zákona.  Momentálny stav prináša neustále konfliktné postoje ku stupňu autority, ktorú môže mať čínska vláda pri prípadných zmenách hongkonských zákonov. S Raoovou navrhovanou reformou súhlasia aj hongkonskí pro-demokrati okolo Alana Leong Kah-kita. V roku 2017 pri dvadsiatom výročí predania Hongkongu vyhlásil prezident Si Ťin-pching neochvejnú podporu princípu „Jedna krajina, dva systémy“. Súčasné protesty však jasne ukazujú, že každá z oboch strán si fungovanie systému predstavuje inak.

Väčšina demonštrantov pochádza z radov mladých Hongkončanov, prevažne dvadsiatnikov, ktorí nedôverujú politickým elitám a majú obavy, že politická budúcnosť Hongkongu skončí postupnou stratou jeho špecifických atribútov. Nie sú dôsledne zorganizovaní, najväčšiu aktivitu z občianskych združení prejavuje Civil Human Rights Front. Centralizované vedenie protestov však neexistuje, v tábore protestujúcich existujú pro-demokratické sily, ako aj radikálnejšie skupiny požadujúce nezávislosť. Spájajú ich obavy z akcií súčasnej správkyne Hongkongu (Chief Executive) Carrie Lamovej ako prenesenej ruky Pekingu.

Základný zákon v čl. 44 určuje, že správcom sa môže stať iba čínsky občan žijúci v Hongkongu trvalom, minimálne dvadsať rokov bez prerušenia. Lamovú avšak nevolili ľudia vo všeobecných voľbách. Správcu volí tzv. Volebný výbor, zložený z 1200 predstaviteľov rôznych združení a organizácií v štyroch „sektoroch“ (300 zástupcov profesií, 300 zástupcov priemyselného, obchodného a finančného sektora, 300 zástupcov odborov, sociálnych služieb a náboženských organizácií a 300 politických zástupcov miestneho parlamentu, okresných rád a poradných orgánov).  V tomto zhromaždení má väčšinu pro-pekinský prúd politiky. Doposiaľ všetci správcovia od roku 1997 boli z pro-pekinských frakcií, hoc formálne nezávislí. Pro-demokrati pri voľbe Lamovej v marci 2017 disponovali 320 hlasmi, za Lamovú zahlasovalo 777 voliteľov. Rovnako má pro-pekinský tábor väčšinu aj v miestnom parlamente (43 zo 70 poslancov). Odvolanie Lamovej sa teda pri súčasnom rozložení politických síl javí náročné a otázne je, ako veľmi by sa od nej jej nástupca odlišoval.

File:June9protestTreefong01.jpg
Pochod 9. júna, na ktorom sa podľa organizátorov zúčastnil viac ako milión protestujúcich. (Zdroj: Wikimedia)

Radikalizácia požiadaviek

Po prvotných protestoch, vedených už od konca marca a po brutálnom zásahu polície proti vtedy ešte pokojným protestujúcim 12. júna 2019 (napr. strieľanie gumovými projektilmi a použitie slzného plynu do davov pokojných demonštrantov a reportérov) hongkonská vláda 15. júna pozastavila platnosť zákona. Demonštranti následne sformulovali päť hlavných požiadaviek, ktoré požadujú splniť:

  1. Trvalé odstúpenie od zákona o extradícii
  2. Odstúpenie Carrie Lamovej a zavedenie plného všeobecného volebného práva (čínska vláda trvala na tom, aby v Hongkongu boli voľby, avšak občania si mali vyberať iba z kandidátov navrhnutých z Pekingu)
  3. Nezávislé vyšetrovanie policajného násilia a zneužívania moci
  4. Zastavenie nazývania protestu z 12. júna ako „výtržnosti“
  5. Prepustenie všetkých zatknutých demonštrantov bez obvinení

Na následnej demonštrácii 17. júna sa podľa organizátorov zúčastnili takmer dva milióny ľudí, čo by z nej činilo najväčšiu demonštráciu v dejinách Hongkongu (polícia hovorila len o 340 tisícoch). Kým odhadyCivil Rights Human Front vychádzali zo „spočítavania všetkých prítomných ľudí“, polícia odhadujepočet ľudí, ktorí boli na trase pochodu v čase, „keď boli davy najhustejšie“. Hongkonská univerzita, ktorá vyvinula na podobné merania program verejnej mienky, pochody 9. ani 17. júna nepočítala, avšak jej profesor Paul Yip Siu-fai odhaduje počet na 500-800 tisíc.

Z minulosti je zrejmé, že protesty v Hongkongu nie sú ničím výnimočným. Či už ide o každoročné pripomínanie si zásahu Čínskej ľudovej armády zo 4. júna 1989 na Námestí nebeského pokoja alebo 1. júla 1997 a predania vlády nad oblasťou Číne, či o tzv. Dáždnikové hnutie, ktoré okupovalo verejné priestranstvá na jeseň 2014. Zdá sa však, že v tomto kontexte sa požiadavky demonštrantov pozmenili a zamerali sa na širšie a hlboko zakorenené problémy.

Aktuálny vývoj

V súčasnosti v meste prebiehajú každodenne menšie či väčšie protestné podujatia. Pre účastníkov protestov sa stali charakteristické čierne tričká (oproti bielym využívaným v júni). V piatok 26. júla sa k podpore demonštrantov prihlásili aj tisíce zamestnancov medzinárodného letiska Ček Lap Kok, ktorí vstúpili do štrajku. V nedeľu 28. júla sa situácia vyhrotila, keď skupiny mužov ozbrojených tyčami a palicami začali v metre napádať bežných Hongkončanov aj protestujúcich. Za útočníkmi sa pravdepodobne skrývali členovia gangov – triád. Polícia následne čelí kritike za to, že voči útočníkom nezasiahla a desiatky napadnutých ľudí skončili v nemocnici. Komentátori upozorňujú, že triádam môžu prekážať pro-demokratizačné snahy protestujúcich a snažia sa prevažne mladých ľudí zastrašiť od angažovanosti.Cez víkend chceli demonštranti ako reakciu na násilné útoky aj z minulosti zorganizovať pokojný pochod na protest proti násiliu činenému ozbrojenými gangami, polícia však jeho konanie nepovolila.

File:190728 HK Protest Incendo 04.jpg
Polícia strieľa slzný plyn na demonštrantov v štvrti Šeung Wan 28. júla 2019. (Zdroj: Wikimedia)

 

Čínska vláda sa k problematike často nevyjadruje. Na kritické reakcie zo zahraničia však reaguje. Dnes už bývalý minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Jeremy Hunt začiatkom júla vyzval Čínu, aby dodržiavala svoje záväzky chrániť slobodu. Peking takéto reakcie odmietol ako zasahovanie do „vnútorných záležitostí“. Zároveň bol čínsky veľvyslanec v Londýne predvolaný na Foreign Office po tom, ako vyhlásil, že osoby okupujúce hongkonský parlament (tzv. LegCo) by mali byť odsúdené za porušovanie práva. Miestny parlament obsadili demonštranti večer 1. júla 2019 (pri 22. výročí predania správy nad mestom ČĽR). V rokovacej sále vyvesili koloniálnu vlajku a poškodili symbol Hongkongu. Po zásahu polície boli o niekoľko hodín z budovy vytlačení, pričom časť zariadení zdemolovali.

File:示威者於立法會會議廳展示標語, Jul 2019.jpg
Protestnými heslami popísaná rokovacia sála LegCo ráno 2. júla 2019 po vytlačení demonštrantov. (Zdroj: Wikimedia)

 

Taktiež končiaca premiérka Spojeného kráľovstva Theresa Mayová vyzvala Peking, aby dodržiaval Spoločnú deklaráciu. Hovorca čínskej administratívy v Hongkongu Jang Guang v nedeľu 29. júla vydal vyhlásenie, ktorým vyjadril jasnú podporu Carrie Lamovej. Označil protivládne protesty za akty, ktoré „bránia vláde práva a ohrozujú životy a majetok obyvateľov.“ V utorok 30. júla protestujúci spôsobili dopravný chaos v rannej špičke, keď blokovali dvere vlakov a znefunkčnili tak železničnú dopravu.

Podpora aktivít demonštrantov však nie je jednotná naprieč hongkonskou spoločnosťou. Priebežne sa konajú tiež demonštrácie pro-pekinských prívržencov, ktorí podporujú akcie polície a odsudzujú „násilné protesty“. Na najväčšej z nich, ktorá sa konala 20. júla, sa podľa organizátorov zúčastnilo asi 300 tisíc protestujúcich.

Predpoklad ďalšieho vývoja

Momentálne sa nezdá, že by sila demonštrácií a akési momentum hnutia, ktoré býva dôležitým faktorom pri občianskej nespokojnosti, stihla vyprchať. Protestujúcim vyjadrila podporu napríklad prezidentka Čínskej republiky na Taiwane, Cchaj Jing-wen. Pre Taiwan je súčasné čínske správanie jasným signálom, ktorý vypovedá o ich možnej budúcnosti v prípade využitia plánu „jedna krajina, dva systémy“. Pre Cchaj ide vzhľadom na kladný postoj jej strany DPP k nezávislosti ostrovného štátu k impulzu, ktorý jej môže nahrať politické body v prezidentských voľbách v januári 2020. Naopak opozičný Kuomintang s pravdepodobným kandidátom Hanom Kuo-jum bude nútený byť kritickejší ku komunistickej diktatúre na pevnine. Taiwanská verejnosť sa pod dojmom vývoju situácia v Hongkongu ostro vyhraňuje voči akémukoľvek spájaniu oboch krajín pod spoločný politický celok a Hanove nevýrazné správanie v hongkonských otázkach ho oslabuje.

Očakáva sa, že protesty budú aj naďalej pokračovať, minimálne v priebehu tohto týždňa, hoci ich môže spomaliť prebiehajúci tajfún. Združenie Civil Human Rights Front (hoci centrálnu autoritu nikdy nezískalo) konzistentne trvá na odvolaní správkyne Lamovej a zároveň sa obáva toho, aby protesty neprerástli do násilných stretov so zložkami polície. To by mohlo slúžiť ako zámienka pre čínsku vládu na tvrdšie zakročenie a ďalšie zatýkanie pro-demokratických aktivistov (v stredu bolo 44 osôb zatknutých za výtržníctvo).

Objavujú sa správy, že v priebehu týždňa hongkonská vláda nasadí proti nasledujúcim demonštráciám ťažkú policajnú techniku s vodnými delami a začne protestujúcich striekať farebnými sprejmi pre identifikáciu. V Hongkongu je dislokovaná jednotka čínskej ľudovej armády, ktorá nahradila britskú posádku. Jej základ tvorí pechotná brigáda, spolu má posádka asi 6 000 vojakov a z pozemnej techniky využívajú obrnené transportéry Type-92 či čínske Hummery EQ2050. Podľa čl. 14 Základného zákona nesmú vojenské jednotky ČĽA v Hongkongu zasahovať do miestnych záležitostí a zodpovedajú sa zákonom HKSAR. Avšak, hongkonská vláda má v rovnakom článku právo požiadať posádku o pomoc v prípade udržiavania verejného poriadku a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm. Znepokojenie medzi demonštrantmi vyvolalo trojminútové propagačné video ČĽA, zverejnené  v stredu 31. júla na profile miestnej posádky na sociálnej sieti Weibo, kde miestna posádka nacvičovala „potláčanie nepokojov“ za pomoci svojej techniky a varovala občanov, aby sa neuchyľovali k násiliu.

Výhodou súčasného hnutia je zjavná ľahká schopnosť mobilizácie občanov a neustávajúci elán. Slabinou demonštrantov môže byť do budúcna chýbajúci líder, vodcovská osobnosť. Bez takejto osoby a jasnej stratégie hrozí, že svoje momentum tvárou v tvár čínskej vládnej mašinérii, ktorá zatiaľ nejaví známky iných než trvalých ústupkov, stratia.

P.S.: Zaujímavosťou je fakt, že od 30. júla do 5. augusta 2019 sa práve v Hongkongu koná Svetová geografická olympiáda (iGeo) za účasti českých aj slovenských stredoškolákov a univerzitných pedagógov. Organizátori lákali účastníkov na tohtoročné motto Objavovanie mesta pulzujúceho životom pre našu inteligentnú budúcnosť. Je treba poznamenať, že organizátori mali nos na zvolenie motta, lebo Hongkong momentálne naozaj „pulzuje životom“ a mladí geografi môžu mať oveľa pestrejšie zážitky, než očakávali.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *