Írán a bezpečnostní komplex Blízkého východu

Štítky:

Od zaciatku 90. rokov Iran hladal cestu ako vyjst zo slepej ulicky po dlhej vojne s Irakom a novej geopolitickej situacii s koncom bipolarneho sveta. Mnohe arabske krajiny, ktore sa vydali cestou panarabskeho sekularizmu museli najst novy zdroj pre svoje ideologie ako aj sponzorov. Blizky vychod je plny kontrastov, perzsky Iran uzko spolupracuje s arabskymi ale sitskymi paramilitantnymi organizaciami na zaklade konfesnej blizkosti. Jordansko si po dlhej ceste zvolilo cestu dialogu s Izraelom, aby co v najvacsej moznej miere eliminovalo silnu palestinsku mensinu na svojom uzemi, ktora posobila rozkladne az na zaklady Jordanskeho statu. Nova Clintonova administrativa, vojenska porazka Iraku a utlm irackej sily na poli arabskeho moslimkeho statneho radikalizmu sposoboval Iranu starosti ako sa orientovat na novej sachovnici. Sovietsky zvaz sa rozpadol, v Afganistane zacala po odchode sovietskych vojsk obcianska vojna, Turecko drzalo stale uzke vztahy s Izraelom a po Jordansku ked sa uz aj Egypt pripojil k standartizaci vztahov s Izraelom, bola situacia pre Iran viac ako nejasna.

Od polovice 90. rokov Iran vnimal nove vztahy s Ruskom viac na baze ekonomickej, dodavky zbrani najma kompletne prezbrojenie leteckych sil, namornych sil a ciastkove zbrojenie pozemnych sil. Ruske investicie v ropnom ci nuklearnom priemysle dostavali podobu novych strategickych vztahov. Vztahy s Irakom ostali dlhodobo napate, ani nie kvoli nasledkom vojny ako kvoli konfesnym a kmenovym rozdielom.

Irak cvicil exilovu Iransku armadu na prevrat v Irane, ktorej jadro bolo prevazne sunnitske a Iran zas sitsku Iracku exilovu armadu. Prakticke skusenosti s logistickej a financnej podoby mal v podpore Hizbalahu v Libanone a standartne a zlepsujuce sa vztahy s Hamasom po utlme OOP jako hlavnej zlozky islamskeho vojenskeho odporu voci Izraelu. Koniec Intifady, ustup Samira z Likudu nastup Jicchaka Rabina a silny tlak na Arafata priniesli svoje ovocie v podobe vzniku palestinskej samospravy aj ked velka cast otazok ostavala nedoriesena. V Irane v tom case prichadzala vymena mocenskych elit a prirodzenym dozrievanim aj diferenciacii kedysi jednotnej revolucnej fronty. Moc stale drzi Sudna rada 10 duchovnych, na cele s ajatollahom, ktora predstavuje staru konzervativnu cast krajiny a prinicpy islamskej revolucie, politicky dozrela aj umiernena cast ktoru predstavoval v 90. rokoch prezident Chatami. Globalizacia a vysoky podiel mladej generacie na pomer obyvatelstva vyustil v proces suboja elit o hladani novej cesty ci pokracovania v starej ceste, tak vznikalo priznacne dvojvladie a rozdvojenost krajiny. Iranska diplomacia sa snazila pod vplyvom prezidenta o diplomaciu dialogu a nadvazovania vztahov, stare konzervativne kridlo vedene Sudnou radou motivovalo Iransku rozviedku a Iranske revolucne gardy k opacnym tendenciam. Mohutne dodavky a zbrojenie bosnianskych moslimov, ci presun mudzhahedinov do Bosny sa tentoraz nekrizilo s planmi americkej zahranicnej politiky postavenej na oslabeni Srbska. Iny problem ostaval na trase Severna Korea, Cina, Pakistan. Tieto krajiny v roznej miere spolupracovali na zbrojnych programov kazda sledujuc svoje ciele. Nasledky takejto spoluprace vsak mohli byt najma pre USA viac ako nebezpecne, ale efektivny sposob na riesnie tohoto problemu nenasli.

Koncom 90. rokov Iran spolupracoval so Severnou Koreou , Cinou a Pakistanom uplne otvorene , dostaval sa vsak coraz viac podtlak medzinarodneho spolocenstva a po utlmeni najvacsej diplomatickej roztrzky medzi Pakistanom a Indiou a stale ostrazitej zahranicnej politike Ciny bola tato spolupraca uz len ciastkova uzko profilovana. Mlada generacia v Irane prezentovala svoju predstavu pokracovania politiky islamskej republiky orientovanej viac na riesenie vnutornych najma ekonomicko spolocenskych problemov. Nova diplomacia prezidenta Chatamiho priniesla ovocie v podobe investici a standartizaci vztahov s EU a mohutnych investici z Ruska v oblasti ropneho a energetickeho priemyslu, tento proces bol vseobecne sprevadzany rastom zivotnej urovne ale zaroven rozdelovanim socialneho statusu obyvatelov najma z hladiska ruralneho a urbanneho charakteru. Univerzity sa stali prvkom, ktore predstavovalo vlastny zivel , ktory zacal mat konflikty najma s policajnymi zlozkami revolucnuch gard, tzv. moralnymi jednotkami, ktore mozu trestat nevhodne spravanie voci principom islamu z hladiska islamskej revolucii na verejnosti, ako je dlzka vlasov, sposob obliekania a pod. Mnozenie demonstraci a rozpustanie studentskych spolkov, sprevadzane zatykanim bolo pre Chatamiho znamenim ze jeho usilie o reformy v krajine je ohrozene a zrejme bude neuspesne. Potom co niekolko krat Sudna rada verejne pohrozila zatknutim niekolkych poslancov Iranskeho parlamentu, ktori boli stupencami prezidenta, Chatami sa stiahol do uzadia a cakalo sa nove volby.

Novy prezident Ahmadinezad bol stupencom a chrancom Sudnej rady, byvaly starosta Teheranu vystupoval ako tribun ludu a bol si viac ako vedomy hlbokeho rozdelenia krajiny, potreboval leitmotiv svojej politiky na zjednotenie krajiny a zaroven udrzanie konzervativneho kridla svojej politiky. Zdedil krajinu kde Iranska rozviedka podporovana najvyssimi duchovnymi sa dlhodobo snazila najma v Europe ziskavat akekolvek poznatky ktore mali charakter priemyslenej spionaze, ktore mozme povazovat za klasicke ulohy ofenzivneho spravodajstva a zaroven specialnymi ulohami ktore mali ziskavat infomacie s citlivych oblasti chemicko, nuklearneho, farmaceutickeho, zbrojarskeho priemyslu. Rezidentury Iranskej republiky uspesne zakladali svoje agenturne siete najma v Nemecku, Holandsku, Dansku a Svedsku. Spravy europskych informacnych sluzieb dokumentuju toto usilie najma od polovice 90. rokoch. Iranskej rozviedke sa dokonca podaril husarsky kusok, ked sa jej podarilo neumyslenou pascou odhalit clenov Mossadu nasadenych na sledovanie spoluprace iranskej rozviedky s moslimskymi radikalmi v Europe, co prinieslo diplomaticku roztrzku medzi Svajciarskom a Izraelom a potupenie Mossadu. Hizbalah bol cele 90. roky financovany a cviceny najma specialnymi iranskymi silami, bol to prave siitsky Hizbalah, ktory prvy krat pouzil tzv. samovrazednych atentatnikov ako takticky sposob boja vo velkom meradle. Iran udrziaval uzke vztahy s Pakistanom najma v oblasti vymeny informaci v nuklearnom vyskume ci ochrane hranic. Investicie z Ruska a EU a bohate zasobiska ropy prinasali novej strednej generaci pocit materialneho dostatku. Po 11. septembri a naslednej zmienke o tzv. Osi zla, ktoru tvoril aj Iran, prezidentom USA Bushom v jeho sprave o Unii z roku 2002 , bolo Iranu jasne ze budu zmeny ktore sa dotknu aj jeho. Rychla porazka Talibanu v Afganistane sposobena stastnou suhrou diplomatickeho, politickeho, vojenskeho a najma spravodajskeho usilia USA, Ruska a ostatnych velmoci dala pocitit Iranu novy dany stav. Iran dlhodobo strazil svoje hranice s Afganistanom a uz pocas prvej obcianskej vojny sa snazil branit pasovaniu heroinu cez svoje hranice, vlada Talibanu uspesne obmedzila pestovanie a pasovanie narkotik, co je asi jedine pozitivum, co medzinarodne spolocenstvo pocitilo ako efekt jeho vlady. Nova chaoticka situacia v Afganistane znova ozivila a omnoho vacsej miere pasovanie drog, co dostalo podtlak iranske pohranicne sily. Vojenska intervencia USA pod hlavickou OSN do Iraku zmenila rezim, ktory pre Iran dlho predstavoval nielen najvacsieho rivala o post regionalnej islamskej velmoci, ale konecne umoznil pouzit a vyuzit pripravovane jednotky irackych siitov. Juzny Irak ako basta siitov s mestom Basra bola prvym miestom a s novou rezidenturou. Nie je jasny rozdiel medzi ucastou iranskej rozviedky a revolucnych gard, je vsak jasne , ze kym ozbrojene sily USA dokoncovali vojensku porazku Iraku, Iran, zacal svoje vlastne operacie vo vnutri Iraku. Siiti sa dostali zo dna den na mocenske vyslnie a organizovani vo viacerych frakciach a organizaciach okamzite zacali politicky a vojensky operacie, ktore mali za ciel destabilizovat novy poriadok dosadeny USA a snahu o vytvorenie islamskej obdoby Iranskeho zriadenia.

Mahdiho armada cvicena a ozbrojena iranskymi revolucnymi gardami zacala vazne ovplyvnovat situaciu v Iraku. Ritualne vrazdy duchovnych a politickyh lidrov v prvych dnoch a tyzdnoch po pade Husajna boli predzvestou suboja o moc. Muktada Al Sadr je dietatom politiky Sadama Husajna, jeho otec zavrazdeny za jeho rezimu a sam Al Sadr dlho cakal na uskutocnenie svojich snov. Kym prvy rok USA zbytocne rozpustili iarcke ozbrojene sily, aby ich vzapati zacali zostavovat odznova, Al Sadr najprv neuvazene zacal hned boj o moc,jeho utoky na americke jednotky vyvolali reakciu a po par tyzdnoch sustredenych vojenskych operaciach boli Sadrove milicie odzbrojene a vyradene hry. To sa vsak neda povedat o politickom vplyve, kym vrcholila americka ofenziva proti Sadrovi zacali siitske pute do Najafu a Karbaly, tak hrozilo vacsie povstanie motivovane nabozenskymi sviatkami. Rychla vymena civilnych spravcov dosadenych USA nepomahala, ani iracka exilova vlada , obrovske usilie americkej diplomacie konsenzus napriec celemu spektru politickych zoskupeni, na zaklade etnickeho, kmenoveho, konfesneho viedla k zostaveniu docasnej vlady, pripravy prvych volieb, prveho referenda a suboja o ziskanie srdci a mysli Iracanov. Iran videl v Sadrovi svojho cloveka, Muktada sa poucil zo svojich chyb, zoskupoval sily a znova ich vyzbrojil, v ramci politickeho konsenzu najprv americke ozbroejene sily Mahdiho armadau, znicili a velku cast clenov zatkli aby v ramci politickeho konsenzu dostali o par tyzdnov amnestiu a mohli sa znova vyzbrojit. To sa dialo v rokoch 2003/2004. Kym Sadr cakal na znovu vyzbrojenie svojej armady, prvy krat pouzil svoj politicky vplyv, pristupil na ucast v novej vlade i volbach. Volby davali vacsinu siitom, ale americky poziadavok bol vytvorenie vseobecnej duhovej koalicie. Kym Iran ovladal Sadra a Siitske milicie, zacal aj oficialnou politikou ovplyvnovat Iracku politiku, dolezitymi zmluvami o partnerstve a priatelstve sa ukoncilo dlhe obdobie nepriatelstva. Pre USA to bol paradox aky necakali a pre Iran dar o ktorom uz ani nesnivali. USA ich zbavili dlhorocneho Iranu, aby za pomoci demokratickeho institutu volieb priniseli k moci siitske radikalne skupiny naklonene a ovladane Iranom. Washington sa tak ocitol v uzkych namiesto svojej basty v Bagdade z ktoreho mienil urobit spojenca, ma dieta ktoreho skutocny otec je v Teherane. Kym USA mali vlastny dvojkolajny spor spravodajskych sluzieb na ktory doplatila najviac CIA, ktora odniesla vinu za nevydrane operacie nielen svojej agnetury ale i zlu komunikaciu s ostatnymi agenturami, v sporoch ostali nedotknute najma NSA a DIA, po Rumsfeldovom odvolani je mozne ocakavat personalne zmeny najma v DIA, ktora viedla najviac operacii v Iraku a zrejme sa stretla iranskou rozviedkou ci gardami vo vlastnych mikrosubojoch. Kym CIA prijala vinu a je na ociach DIA je skryta a potichu, je mozne ze prave DIA uzko spolupracovala s Mosadom pri prehladavani Iraku. Ak vnimame spolupracu Turecka a Izraela je trochu paradoxne, ze prave kurdska oblast sa stala viac ako priatelska pre agenturne siete Mossadu. V tejto oblasti sa krizi velmi vela zaujmov a stran, ktore maju spojencov, nepriatelov, polospojencov, ad hoc dohody, ze vytvaraju velke klbko vztahov a zaujmov, ktore sa zda navonok neprehladne.Vyvoj v Iraku tak priniseol kuriozne postavenie, najvplyvnejsi iracky siitsky duchovny Ali Sistani hlasa pokoj a zatial naislamsku revoluci nechysta, aj ked k nej teraz su najlepsie podmienky, Sadr si nemoze zatial verejne dovolit ohrozit Sistaniho postavenie, Iranu zatial staci poslusny spojenec, ktory ma vlastne vplyv na cely Irak. Nie je jasne kym Sadrovi dojde, ze ho Teheran pouziva v krvavej obcianskej vojne s jeho pokrvnymi irackimi sunitmi na ponizenie USA, aby Teheran ukazal, ze to USA nezvladli. USA su si vedome tohto vyvoja a do dalsich prezidentskych volieb chcu aspon ako tak zachranit renome prezidenta Busha a vlastne aj republikanov.

Iran vnima svoje vztahy s Ruskom na zaklade investici najma v eneregetickom a ropnom priemysle. Ide o dlhodobe obchodne zavazky, co predurcuje Rusko na diplomaticku ochranu Iranu pokial to je vhodne pre Rusko. Rusko a Cina dodavaju a vyzbrojuju Iranske ozbrojene sily, tato spolupraca je vsak postavena na ad hoc dohodach. Posledne vyzbrojenie raketovym systemom a vyzbrojenie niekolkymi novymi ponorkami iranskych gard je obrazom vnutorneho rozporu v Irane. EU vnima dvojkolajne, na jednej strane obrovske investicie zabezpecuju vzajomne obchodne vyhody, na strane druhej sa snazi Iran postavit si europskeho advokata voci USA ako Rusko viazanim obchodnych zmluv. V pripade priazniveho vyvoja v Irane a konsolidacia vnutropolitickych pomerov a otvorenie sa Iranu svetu to pre Europu bude stredne az dlhodoba vyhoda, ak vsak ostanu pri moci konzervativci a při moznej eskalacii napatia so Zapadom, je tato spolupraca vyhodna len pre Iran.

Cina a Pakistan su s Iranom sice viazane spolupracou urcitych oblastiach, ale okrem toho ich nic nespaja. Iran potrebuje silny ekonomicky Zapad, Cina je sice na vzostupe ale orientovat si iba na Cinu v tejto dobe nie je pre Iran vyhodne , snazi sa vsak mat postavenie vyhodne pozicie pre buduci priaznivy hospdarsky rozvoj oboch krajin. Susedne moslimske krajiny su pre Iran skor chladnymi priatelmi a susedmi ako spojencami, z dlhodobeho hladiska nie su pre Iran zaujimave az na Saudsku Arabiu a jej vztahy s USA a snahu o prve miesto v blizkovychodnej oblasti z hladiska moslimskeho sveta. Syria, ktora zvacsa sunitska krajina , byvaly iracky spojenec v panarabskom nacionalizme , kde doteraz existuje system strany BAAS, prijala politicky exil irackych baasistov i Sadamovu rodinu zrejme aj s kontami narodnej banky v Bagdade,. Ak USA obvinovali minimalne z benevolencie Syriu voci prechodu syrsko-irackych hranic sunitskymi ozbrojencami, tak Syria rovnako zatvarala oci nad danymi udalostami a nechavala financovat a zbrojit sunnitsky odpor na ponizenie USA, jedine Jordansko nema vyhody zo situacie v Iraku, iba utecencov, ktori su vsak aj v Syrii. Je zrejme, ze ako Syria, tak Iran maju svoj vplyv v Iraku, USA sa snazia o obnovu diplomatickych kontaktov s oboma krajinami prave preto, aby tento vplyv pouzili a umoznili upokojenie nabozenskeho nasilia a celkovej bezpecnostnej situacie , ktora suvisi aj s unosmi a vydieranim, ci nabozenskymi cistkami, Syria este moze urcitu dobu zvladat priliv utecencov, ale z dlhodobeho hladiska nema zaujem na uplnom rozklade Iraku, otazne je aku cenu si vyberie za svoje ucinkovanie, nie je tazke ukazat na Golanske vysiny, mozme ocakavat urcitu tichu diplomaciu medzi Syriou a Izraelom a rovnako medzi Iranom a USA a USA a Syriou ci Izraelom a Saudskou Arabiou.

Ak Ahmadinezad hladal leitmotiv pre svoju politiku zjendotenia nasiel ju v jadrovej energetike. Nech to vyznieva akokolvek sposob reakcie USA naozaj chtiac nechtiac zobrazil v ociach Irancov nuklearny program ako otazku narodnej hrdosti , ci uz je naozaj tak podstatny alebo nie. Strajky a revolta ustala, jeho agresivena forma diplomacie mnohym Irancom imponuje, menej uz vsak iranskej diplomaci, ktora vynaklada vela usilia, zjemnit jeho vyroky pre svetovu verejnost. Zadrzanie britskych namornikov bolo zrejme nahodnym cinom premotiovanych iranskych revolucnych gard, ktore vsak nazorne zobrazuje stale silnejuce radikalne a konzervativne kridlo nad umiernenym. Ak Iran v rokovaniach s USA pristupi na ciastocnu pacifikaciu Mahdiho armady a inych siitskych miliici, kde ma vplyv, cenou bude pravdepodobne nuklearny program.

Ako dlho tato politika bude uspesna nie je jasne, vela zalezi aj od vyvoja v otazke Palestiny, doterajsi vyvoj ukazuje na mozne ciastocne ustupky a ciastkove riesneia. Iran zrejme dokonci svoj program, mozno pod kuratelou Ruska so spravodajskou vymenou informacii z USA a tak je jasne ze nakoniec aj Izrael bude mat svoje informacie. Sadr skorci neskor povedie svoje tazenie k dosiahnutiu moci, ale je mozne ze ho odstavia jeho vlastni, lebo Iran zas nepotrebuje uplne silny Irak, staci ak bude lojalny a siitsky. Sunnitsky odpor moze este dlho posobit vdaka zasobe financnych prostriedkov, Syria vsak moze utat svoju podporu a dokonca drzat ako rukojemnikov silnu iracku sunnitsku elitu, ak dostane tichou diplomaciou od Izraela cistaocnu alebo uplnu kontrolu nad Golanskymi vysinami. Saudska Arabia ma svoje vlastne ciele, ktore vsak sa velmi tazko sleduju, na jednej strane ide o samotne udrzanie rezimu sice viazaneho na wahabisticku ideologiou, ale prave ta so svojim asketickym kazanim sposobuje utoky na jeho rezim. Pokial Iran 90. roky pracoval cez zahranicne investicie na modernizaci krajiny a tak udrzal tempo rastu zivotnej urovne, Saudska Arabia len prezivala roky v letargi a nechala sa obklopit lacnou pracovnou silou z azijskych moslimskych krajin, mlada saudska generacia je demotiovana nereferomovanostou krajiny a nezamestnanostou, co je zelena pre islamsky radikalizmus volajuci poocisteni Saudskej Arabie od skorumpovaneho rezimu. Rusko hlada strategickeho partnera na vyvoz zbrani a dovoz ropy ci nove transferne cesty plynu a ropy, zaroven dlhodobe investicie v oblasti energertiky a zbrojarskeho ci lahkeho priemyslu, co vo vyse 70 milionovom trhu Iranu je viac ako lukrativne. Iransky duchovny Chamejni nevie zabudnut na Zarkaviho prehlasenie , irackym sunnitom aby bojovali proti bezvernym siitom a vierolomnemu Iranu, ktory uz nemysli na vec Palestiny, odkazujuc na utlm spoluprace s Hizbalahom a Hamasom. Ako predcasom nikdy nevypovedane tiche zelanie Egypta, Jordanska a zrejme aj Saudskej Arabie, aby Izrael uz zlikvidoval vecne problemoveho Arafata, opakovalo sa toto volanie pri vpade Izraela do Libanonu, aby IDF eliminovala Hizbalah a zbavila tak arabske krajiny jedneho nekonecneho odcerpavania penazi. Kym ciastocne Syria startila pozicie v Libanone, Hizbalah sa zrejme zakonzervoval, vdaka peniazom z Iranu. Je dolezite chapat aku ulohu ma v Islame charita ako jeden z piatich pilierov islamu, pri neexistenci socialnej siete statu, to robia islamske charity. Tak ako Hamas za peniaze z Iranu vytvoril paralelne institucie od oficialnych na uzemiach Palestiny, najma skoly a nemocnice, tak Hizbalah sa snazil po stiahnuti Izraela posobit ako ochranca postihnutych ozbrojenymi akciami Izraela. Vela krajin na Blizkom vychode velmi silne ovplyvnuje vyvoj v Palestine a tak sa da logicky dedukovat a analyzovat postupne kroky jendotlivych krajin v roznych otazkach. Je tiez dolezite vnimat ze napriek kontinuite politik pri vymene politickej administrative v jednej krajine daju sa ocakavat rozne alebo ine postupy v tej istej otazke. Inak za Iran konal Chatami inak Ahmadinezad , inak konala Clintonova administrativa inak Bushova, iny postoj mal Peres, Sharon, iny bol Arafat, iny je Abbas.

Iran sa ocita v case kedy prekonal ekonomicku recesiu a zaziva pomaly, ale isty hospodarsky rozvoj a rast zivotnej urovne, velmi citlivo vnima nove vztahy v krajinach na svojich hraniciach. Zapad nie je schopny vnimat hlbku dolezitosti viery v sukromnej i verejnej sfere zivota ci uz Irane alebo inych moslimskych krajinach. Ak prezident tejto velkej krajiny cituje Koran a vo svojom prejave pred VZ OSN pouziva nabozenske metafory a urcitu mieru modlitby ako svoj sposobdiplomtickej komunikacie, je skor otazne ci Zapad dostatocne rozumie vnimaniu a rozmyslaniu moslimskej civilizacie. Iran nepotrebuje konfrontaciu so Zapadom, aj ked jeho prezident svojimi netaktnymi vystupeniami castymi faux pas casto krat privadza medzinarodne spolocenstvo minimalne v silne rozcarovanie, nie je Iran natolko silny, aby teraz siel do konfrontacie. Situacia v Iraku bude urcity cas mimo kontrolu vsetkych stran, nasilie, ktore pepuklo sa nebude tak lahko zastavit, dlhorocne spory a krvna pomsta , bude este urcity cas urcovat hru v Iraku. Nakolko Saudska Arabia bude podporovat sunnitsky odpor po Syri je otazne, lebo to je proti ich zaujmu na strane druhej Irak ako vazal Iranu je pre nich velmi neprijemne riesenie. Mozme ocakavat ze po prezidentskych volbach v USA nastane nejaky dlhodobejsi pokrok, pri urcitom predpoklade ze najvacsie sance ma zatial Hillary Clintonova, ktora ma za sebou svojho maznela a cely jeho politicko-diplomaticky tim, co by mohlo znamenat skor diplomaticku ofenzivu a na viacerych frontoch zahranicnej politiky. Cina ak uspesne prejde postupnymi reformami najma rozvoja cinskeho vidieka, infrastruktury a cinsky juan nebude devalvovat nad 5% v najbliszie roky, bude schopna drzat rovnovahu na svetovej diplomaci a zaroven diplomatickymi kanalmi nahradzat Rusko ci Europu. Rusko bude schopne drzat Iran podtlakom, ak by presiel urcite hranice akceptovatelne uz vsetkymi velkymi hracmi a zaroven drzat Iran pod ochranou a zvysovatsvojimi obchodmi prijem svojho statneho rozpoctu. EU ma skor vlastne problemy ako jednotnu zahranicnu politiku, ale kam USA nedosiahnu, tam bude EU jeho predlzena ruka, ak pojde o diplomaciu a dlhodobe ciele. Izrael sa mozno docka dlhsieho obdobia kludu zbrani a bude schopne uvazovat nad hlbsimi dohodami so Syriou, ak USA vyvinu dostatocny tlak na Izrael a zaroven sa ich chranencom v Palestine podari prekonat vplyv Hamasu, co je vsak malo pravdepodobne. Syria bude este urcitu cas drzat ochrannu ruku nad migracnymi vlnami zIraku, ale len dovtedy, kym to nebude az moc zasahovat do ich penazi, potom zrejme bud pritlaci na sunnitske iracke elity a podhodi dolezite osoby a informacie sunnitskeho odporu americanom.

Ekonomicky rast a rozvoj strednej vrstvy a rast zivotnej urovne zasahuje aj Syriu, ktora tiez nema zaujem nad dlhodobymi a krvavymi konfliktami pri svojich hraniciach. Afganistan zatial nema vychodiskookrem ocakavanej intenzity bojov koalicnych vojsk s Talibanom a zvyseneho exportu opia na zpadne trhy.

Najblizsie cakaju prezidentske volby Francuzsko, kde su v hre traja najvacsi favoriti. Poctom obyvatelstva podobna krajina ako Iran, bude rozhodovat ci bude robit vobec nejake reformy, alebo bude o tom rozpravat dalsie volebne obdobie. Francusko a Iran su v tomto podobne, obe krajiny cakaju reformy, o ktorych nevyhnustnosti su si politicke elity vedome, ale vacsina populacie sa ich boji. V Irane z dovodu nepoznania niecoho ineho za posledne dve dekady ako striktnu vladu Islamskeho rezimu a nepochopenia nabozenskych ucitelov, ze svet v roku 1979 bol technologicky a spolocenskom-ekonomicko-politickym vyvojom inde ako je teraz. Tak ako francuzski vinari nepochopili, ze tie iste ochranarske opatrenia v 80. rokoch ktore im pomohli, uz teraz nepomozu, lebo trh je zaplaveny obdobne kvalitnymi vinami z Australie, Juznej Ameriky, Juhoafrickej republiky ci Noveho Zelandu. Jako internet moze byt na skodu podla vnimania islamskych duchovnych, moze rovnako pozitivne posobit v ramci edukacie a vychovy podla Koranu. Iran ci chce alebo nechce postupne bude upustat od konfrontacnej politiky so Zapadom minimalne v strednodobom horizonte. Globalizacia primkla cely svet k sebe omnoho blizsie, len si stale este nerozumieme aj ked citime dych jeden druheho na svojich krkoch. Analayzou udalosti a chapanim ich vyznamu a mozme chapat sucasne udalosti a ciastocne predvidat buduci vyvoj za predpokladusplnenia urcitych podmienok. Ostava len dufat, ze prevladnu tie pozitivnejsie ocakavania.

Autor: Mgr. Andrej Piško

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *