Má Rusko z Brexitu radosť?

Štítky:

Brexit – termín, ktorý sa zapíše do dejín. 23. júna 2016 sa obyvatelia Veľkej Británie rozhodli v referende vystúpiť z Európskej Únie. Prvýkrát v dejinách opúšťa Európsku úniu jeden z jej členov. Navyše sa v tomto prípade jedná o člena politicky, ekonomicky a vojensky významného. Počas predreferendovej kampane sa neraz z tábora zástancov členstva Británie v EÚ ozýval argument, že prípadný brexit by veľmi uvítal ruský prezident  Vladimír Putin, ktorého by nesmierne potešilo akékoľvek oslabenie jednoty EÚ. (Independent 2016)

Putinovské Rusko dlhodobo patrí medzi hlavných kritikov politiky Západu a dlhodobo sa voči nej vymedzuje. Moskva nielenže kritizuje západnú politiku zasahovania do „vnútorných záležitostí štátov“, ale snaží sa vystupovať aj ako ochranca tradičných hodnôt, čo má byť v protiklade voči západnej „skazenej“ liberálnej demokracii. Rusko sa tiež snaží podporovať euroskeptické prúdy v členských štátoch EÚ. Strany ako Národný front Marie Le Penovej vo Francúzsku, či Jobbik v Maďarsku tak v Rusku vidia oporu vo svojom boji za silnejšie postavenie národných štátov v Európe na úkor „umelého projektu – Európskej únie“.  (Týden 2011)

Moskva podporuje euroskeptické prúdy predovšetkým preto, že v tom vidí spôsob, ako narušovať jednotu Európskej únie, zatiaľ čo NATO predstavuje pre Rusko konkurenta vo vojensko-politickej oblasti. Európska únia je konkurentom v oblasti politicko-ekonomickej. Moskva vždy preferovala bilaterálne rokovania s členskými štátmi EÚ na úkor úrovne Rusko – EÚ vzhľadom k tomu, že v prípade bilaterálnych rokovaní má Moskva politickú, vojenskú a v prípade menších členov EÚ aj ekonomickú výhodu. (Kořan 2015)

ZLw03MYxNt26ej1nDAjGxPSqC7RyUTcr
Putin a Cameron během setkání v roce 2014. (zdroj: Kremlin).

Mnohí odborníci, ale aj politici ako David Cameron preto varovali pred Brexitom, ktorý by bol darom z neba pre Ruskú federáciu. Moskva sa oficiálne počas predreferendovej kampane k otázke brexitu nevyjadrovala. Ruská diplomacia aj Kremeľ svoje mlčanie obhajovali argumentom, že sa jedná o vnútornú záležitosť Veľkej Británie a Rusku neprináleží čokoľvek komentovať. Krátko po oznámení výsledkov referenda, ktoré šokovali nielen Brusel, ale aj ostatné členské štáty EÚ, sa k výsledkom v skratke vyjadril aj ruský prezident Putin. Podľa neho je referendum výsledkom vôle Britského ľudu a Moskva to rešpektuje. Brexit podľa neho bude mať pozitívne  aj negatívne dôsledky tak na Britániu, ako aj na Európsku úniu, no každopádne dopady budú globálne. (Youtube 2016) Putin však tiež zdôraznil, že podľa neho budú britsko – ruské vzťahy pokračovať v rovine ako doteraz a neverí ani v možnosť oslabenia alebo zrušenia protiruských sankcií zo strany EÚ po odchode Veľkej Británie. V rámci krátkeho prejavu však ruský prezident nezabudol skritizovať britských politikov, ktorí sa snažili v kampani využiť ruskú kartu – strach z Ruska. (ČTK 2016)

Aj na základe vyjadrení ruského prezidenta sa môže zdať, že Moskvu nijak veľmi brexit nezaujal, akceptuje ho, no veľké zmeny neočakáva. Aká je však druhá stránka mince? Naozaj nemá brexit pre Moskvu žiadny veľký význam?

Na prvý pohľad sa skutočne môže zdať, že z pohľadu Moskvy (na rozdiel od pohľadu Bruselu) brexit nič prelomové nie je. Británia síce opustí Európsku úniu, nebude sa môcť podieľať na tvorbe politík EÚ, avšak tento proces bude trvať niekoľko mesiacov, ak nie rokov. Okrem toho sa však dá očakávať, že bude v záujme tak Londýna, ako aj Bruselu urobiť tento rozvod čo najjemnejšie a vydať sa cestou spolupráce mimo rámec EÚ napríklad formou vstupu Veľkej Británie do ESVO, či formou bilaterálnych zmlúv. Britániu aj EÚ to síce trochu oslabí, euroskeptické strany po celej Európe získajú precedens, avšak to je všetko. Európska Únia a Veľká Británia budú aj naďalej spolupracovať v ekonomickej a aj politickej oblasti. Navyše Veľká Británia aj naďalej  ostane členom NATO, čiže po vojensko-politickej stránke sa nezmení takmer nič. Rusko si tiež uvedomuje, že hoci Londýn patril k najväčším kritikom Moskvy a k najväčším podporovateľom Pobaltia a Poľska, nie je možné po brexite očakávať radikálne otočenie pozície EÚ voči Rusku o 180stupňnou (Koniec koncov Veľká Británia nie je napríklad zastúpená ani v rámci Minskej skupiny ohľadom Ukrajiny).

Pri detailnejšom pohľade na aktuálnu situáciu si však musíme uvedomiť niečo iné. Samotný „čistý“ brexit nie je pre Moskvu až tak zaujímavý. Ale to, čo by mohlo byť pre Rusko skutočne zaujímavé, sa začalo ukazovať už pár dní (či dokonca hodín) po zverejnení výsledkov referenda. Je to kríza. Veľká Británia sa po brexite dostala do politickej krízy, na ktorú až tak veľmi nebola pripravená. Takmer všetci očakávali, že zverejnenie výsledkov referenda v prospech odchodu z EÚ sa odrazí na ekonomike. To sa aj skutočne stalo – libra oslabila… No nikto neočakával, že nastane aj zásadná  politická kríza, keď  premiér David Cameron oznámil, že  v októbri podá demisiu, že opozičná Labouristická strana sa tiež dostane do krízy. (Independent 2016b) Politická kríza vo Veľkej Británii navyše so sebou ťahá aj EÚ. Londýn sa neponáhľa „s odrezaním sa“ od EÚ. Čo znamená neistotu. Hoci všetci vedia, že Veľká Británia v EÚ s najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro skončí, zatiaľ sa na ňu vzťahujú všetky práva a povinnosti člena. Európska Únia sa tak spolu s Britániou dostáva do neistoty – do krízy. A práve toto je ten kľúčový moment, ktorý môže byť pre Moskvu zaujímavý. Veľká Británia nevie, čo ďalej – kľúčové politické strany nemajú jednotný názor, úradujúci premiér nechce spustiť článok 50 Lisabonskej zmluvy = proces „odrezávania sa od EÚ“. Európska únia sa musí zameriavať na Londýn a všetky iné problémy vrátane migračnej a ukrajinskej krízy sa odsúvajú nabok ako menej podstatné. A čo je najdôležitejšie, nikto nevie, ako dlho bude tento stav trvať. Táto neistota je práve to, čo oslabuje Európsku úniu a Veľkú Britániu najviac.

V rámci Veľkej Británie sa po zverejnení výsledkov referenda začali ozývať secesionistické tendencie zo Škótska a v menšej miere aj zo Severného Írska. Škótsko a Severné Írsko totiž na rozdiel od Anglicka a Walesu hlasovali za zotrvanie v EÚ. Zvlášť proeurópske Škótsko to vníma veľmi citlivo, nakoľko na výsledky referenda o škótskej nezávislosti (2014) mal veľký vplyv aj argument zotrvania v Európskej únii. (Euroskop 2014) Dnes škótski predstavitelia vyhlasujú, že sa nenechajú Angličanmi a Walesanmi vyniesť z Európskej únie aj keby to malo znamenať rozpad Veľkej Británie.  (Lidovky 2016) Prípadná škótska nezávislosť by zásadným spôsobom  oslabila Veľkú Britániu – stáleho člena BR OSN, jadrovú mocnosť a jeden z najsilnejších štátov NATO v Európe. Opäť by sa natisla otázka, bude nezávislé Škótsko v NATO? Čo sa jadrovými ponorkami, ktoré kotvia v Škótsku? Škótska nezávislosť by zásadným spôsobom oslabila Veľkú Britániu a NATO, a to by Moskvu potešilo omnoho viac, ako brexit. Nič by na tom nezmenil aj fakt, že Škótsko by ostalo v EÚ, čím by bol brexit zjemnený. Moskva by prišla o jedného z najkľúčovejších rivalov v Európe a to bez akéhokoľvek priameho kroku. Veľká Británia by sa totiž oslabila sama.

Nateraz Moskva čaká. V Rusku pochopili, že mlčať je niekedy zlato. Dôsledky brexitu môžu byť veľké a to nielen pre Európsku úniu. Nateraz to vyzerá na krízu v EÚ, čo pre Moskvu znamená, že jej krokom (napríklad aj ohľadom Ukrajiny / Sýrie) nebudú v Bruseli, Berlíne, Paríži, Londýne venovať až toľko pozornosti. Navyše  je tu reálne možnosť, že dôjde k samotnej deštrukcii Veľkej Británie ako štátu, čo by Moskvu pripravilo o významného  konkurenta, ktorý Rusku konkuruje na politickej scéne už stáročia.

ZDROJE

ČTK 2016. Putin nevěří, že brexit jakkoli ovlivní západní protiruské sankce (http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/putin-neveri-ze-brexit-jakkoli-ovlivni-zapadni-protiruske-sankce/1365183)

Euroskop.cz 2014. Dopady skotského referenda: EU, NATO, OSN (https://www.euroskop.cz/46/24632/clanek/dopady-skotskeho-referenda-eu-nato-osn/)

Independent.co.uk. 2016. EU referendum: David Cameron says Isis and Vladimir Putin ‚might be happy‘ with Brexit (http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/eu-referendum-david-cameron-isis-putin-brexit-a7033741.html )

Independent.co.uk. 2016b. David Cameron resigns: Prime Minister announces resignation after vote for Brexit (http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/david-cameron-resigns-resignation-brexit-eu-referendum-result-live-latest-prime-minister-general-a7099936.html)

Kořan, M. 2015. Prednášky predmetu: MVZ 157 Malé evropské státy v současné světové politice

Lidovky 2016. Brexit: Skotsko chce referendum o nezávislosti, Severní Irsko o sjednocení (http://www.lidovky.cz/skotska-premierka-mimo-unii-byt-nechceme-zorganizujeme-dalsi-referendum-o-nezavislosti-g6t-/zpravy-svet.aspx?c=A160624_145855_ln_zahranici_ele)

Týden 2011. Le Penová chce pryč z NATO. Obdivuje Putina ( http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/le-penova-chce-pryc-z-nato-obdivuje-putina_214575.html )

Youtube. 2016. Путин о выходе Великобритании из ЕВРОСОЮЗА  ( https://www.youtube.com/watch?v=oS4SZ1FFNeA)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *