F-16 Fighting Falcon (Zdroj: Pixabay)

Najväčší nákup v histórii Ozbrojených síl SR: stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon

Štítky:

Ako mnoho krajín bývalého socialistického bloku, aj Slovensko postupne modernizuje svoje ozbrojené sily a nahrádza zastaralú vojenskú techniku ruskej výroby. V tomto kontexte patrí medzi veľké otázky slovenskej obrannej a zbrojnej politiky akvizícia štrnásti stíhacích lietadiel F-16 Fighting Falcon Block 70/72, ktorá zároveň predstavuje najdrahší projekt v histórii slovenských Ozbrojených síl. V tomto článku sa postupne pozrieme nielen na to, čoho a v akom kontexte sa tento projekt týka, ale aj na jeho odborný a politický rozmer a ako sa projektu dotkla pandémia COVID-19.

Parametre projektu

V decembri 2018 podpísal vtedajší slovenský minister obrany, generálporučík Peter Gajdoš, kontrakt na štrnásť stíhacích lietadiel F-16 Fighting Falcon v najmodernejšej verzii Block 70/72, vyrábaných americkou zbrojárskou firmou Lockheed Martin. Hodnota kontraktu podľa odhadov v konečnom dôsledku presiahne 2 miliardy eur, vďaka čomu sa jedná o najnákladnejší akvizičný projekt v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Súčasťou kontraktu je nákup 14 stíhacích lietadiel typu F-16 vrátane dvojročnej logistickej podpory, munície a rakiet, ako aj výcvik 22 pilotov a 160 pracovníkov pozemného personálu. Vzdušné sily SR budú zakúpenú techniku preberať v priebehu rokov 2022-2023.

Akvizičný projekt štrnásti kusov F-16 má nahradiť používané, no v mnohých ohľadoch zastarané a neefektívne stíhacie lietadlá MiG-29AS a MiG-29UBS ruskej výroby, ktoré sa budú používať až do prebratia stíhacích lietadiel F-16. Slovensko teda bude musieť predĺžiť abonentnú zmluvu s ruskou štátnou firmou RSK MiG až do konca roku 2023. Hodnota tejto zmluvy bude minimálne 120 miliónov eur. Jednou z výhod stíhacích lietadiel F-16 je aj interoperabilita v rámci NATO, ktorá nebola s lietadlami MiG-29 možná.

Nespochybniteľné kvality modernizovanej verzie F-16 a jej výhody oproti lietadlám MiG-29 sa odrážali v kladnom postoji vtedajšieho predsedu vlády a ministra obrany, Petra Pellegriniho (Smer-sociálna demokracia) a Petra Gajdoša (nominant Slovenskej národnej strany). Napriek tomu sa však jedná o kontroverzný projekt. Jedným z kritikov je analytik, niekdajší pracovník ministerstva obrany SR a po parlamentných voľbách 2020 aj minister obrany za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Jaroslav Naď. Ten už v roku 2018 kritizoval spôsob realizácie projektu, akvizíciu stíhacích lietadiel namiesto budovania ťažkej motorizovanej brigády v rámci aliančných záväzkov, a cenu celého projektu, pretože sa obáva scenára, kde stíhacie lietadlá F-16 nebude SR ochotná a schopná využívať v plnom rozsahu ich schopností, následkom čoho by investícia do nich bol zbytočná.

Naď projekt kritizoval aj neskôr, už ako minister obrany. Po parlamentných voľbách 2020 nastupujúci predseda vlády, Igor Matovič (OĽaNO), dokonca otvára otázku, či by tento akvizičný projekt nemal byť zrušený. Najväčší modernizačný a akvizičný projekt Ozbrojených síl SR tak ostáva stále živou témou. Dôvodom je nielen spochybňovaný spôsob realizácie celého projektu, ale aj obavy, či sú nadzvukové stíhacie lietadlá 4. generácie F-16 Fighting Falcon vo verzii Block 70/72 vhodné pre Vzdušné sily SR, alebo či sa jedná o drahé stroje, ktorých bojové schopnosti a potenciál ostanú nevyužité, nakoľko by slúžili len na tzv. air policing a neboli by nasadené do bojových operácií, kde by preukázali svoje technické a bojové kvality. Naď namiesto toho odporúčal rokovať so švédskou stranou o prenájme menej výkonných a zastaraných lietadiel JAS-39 Gripen vo verzii C/D. Okrem víťazných F-16 Block 70/72 sa v centre diskusie ocitli práve JAS-39 Gripen C/D.

Priebeh projektu

Zmluva na štrnásť stíhacích lietadiel F-16 bola podpísaná v decembri 2018, no celý proces akvizičného projektu sa začal podstatne skôr. Otázka ochrany vzdušného priestoru sa stala aktuálnou a medializovanou v druhej polovici roka 2017, kedy sa už blížil koniec abonentnej zmluvy na ruské stíhacie lietadlá MiG-29, platnej do konca roku 2019. Otázka ochrany vzdušného priestoru tak v médiách výrazne rezonovala koncom augusta a v priebehu septembra 2017.

Príčinou mediálnej pozornosti bol do veľkej miery aj spor vo vtedajšej vládnej koalícii: strana Smer-SD, ktorá zastávala post predsedu vlády a v predchádzajúcom volebnom období (2012-2016) aj ministerstvo obrany, presadzovala prenájom švédskych lietadiel JAS-39 Gripen vo verzii C/D, kde už mali byť rokovania v pokročilom štádiu. Prenájmom  Gripenov chráni svoj vzdušný priestor aj Česko už 15 rokov.

Slovenská národná strana (SNS), ktorej nominant Gajdoš zastával post ministra obrany v danom volebnom období (2016- 2020), presadzovala americké lietadlá F-16. Otázka ochrany vzdušného priestoru tak bola de facto posunutá do roviny, kedy sa uvažovalo len o dvoch variantách, a to o prenájme lietadiel JAS-39 Gripen alebo nákupe lietadiel F-16. Minoritná pozornosť bola venovaná tretiemu hlavnému variantu, ktorým bol nákup ruských MiG-35. Záujem o podmienky prípadného zakúpenia lietadiel MiG-35 mal, podľa niektorých médií, predovšetkým minister Gajdoš, ktorý žiadal o viac času na učinenie rozhodnutia. Vzhľadom ku sankciám voči Ruskej federácii, kam spadá aj firma RSK MiG, by však Slovensko, ako členská krajina EÚ a NATO, takýto kontrakt uzavrieť aj tak nemohlo.

Zásadný posun nastal v októbri 2017, kedy už ministerstvo obrany na tlačovej konferencii oficiálne oznámilo, že s prenájmom švédskych lietadiel JAS-39 Gripen už ďalej nepočíta.

Toto vyhlásenie bolo nasledované niekoľkými mesiacmi, kedy sa o akvizičnom projekte nadzvukového stíhacieho letectva veľmi nehovorilo. Z tohto akvizičného projektu sa znovu stala aktuálna téma až v lete 2018. V júni sa téma obstarávania stíhacích lietadiel vrátila do médií v negatívnom svetle, nakoľko sa objavila informácia, že progres učinený na projekte ostáva utajený. Akvizícia bola nakoniec schválená v júli 2018.

JAS-39 Gripen C/D (Zdroj: Wikimedia)

Odborný rozmer

S už spomínaným kritickým postojom Jaroslava Naďa súhlasí aj Peter Bátor, bývalý pracovník ministerstiev obrany a zahraničných vecí. Ten však kritizoval predovšetkým priebeh projektu a kladne hodnotil ako F-16, tak aj Gripen.

Politológ a novinár z Denníku N, Vladimír Šnídl, porovnal F-16 a švédske Gripeny. Medzi výhodami F-16 vidí ich kvalitu a výkon, výzbroj, nízke riziko korupcie zaručené prístupom amerických firiem a určité technologické spojenectvo s USA. Naopak, medzi nevýhody podľa neho patrí vyššia cena, absencia offsetových kompenzácií, ktorú by Slovensko pravdepodobne mohlo očakávať v prípade kontraktu so švédskou stranou na lietadlá JAS-39 Gripen, a dlhší čas dodania než v prípade zmluvy na JAS-39 Gripen. Offsetové programy by sa pri akvizícii stíhacích lietadiel mohli týkať napr. vedecko-výskumnej (Slovenská technická univerzita v Bratislave a Akadémia OS SR v Liptovskom Mikuláši) a priemyselnej (zapojenie Leteckých opravovní Trenčín) spolupráce. Zaujímavé by pre Slovensko mohol byť aj regionálne centrum, kde by sa jednalo aj o spoluprácu s Poľskom, ktoré má vo svojej výzbroji taktiež stroje od Lockheedu Martin (napr. stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon a F-35 Lightning II alebo vrtuľníky Black Hawk). Po finančnej stránke sa jedná o zásadný rozdiel: letová hodina F-16 stojí cca 7 000 amerických dolárov, zatiaľčo v prípade Gripenov to je cca 4 700 dolárov. Podľa analýzy ministerstva financií je však prevádzka F-16, prerátaná do roku 2048, o 8% lacnejšia než v prípade Gripenov.

F-16 Block 70/72

JAS-39 Gripen C/D

Prázdna hmotnosť

9720 kg

7042,5 kg

Maximálna vzletová hmotnosť

21 600 kg

13 888 kg

Počet závesných bodov pre výzbroj

9

7

Stúpavosť

254 m/s

177,8 m/s

Maximálny dolet bez tankovania za letu

3 940 km

3 000 km

Bojový rádius

1570 km

830 km

Akcelerácia

25,3 sek

40 sek

Kanón

511 nábojov, kal. 20 mm

120 nábojov, kal. 27 mm

Riadené rakety vzduch-vzduch (krátkeho + stredného doletu)

6 + 6

6 + 4
(neboli súčasťou ponuky)

Dosah radaru na väčšie/menšie ciele

296/160 km

neuvedený/120 km

Počet cieľov, na ktoré je možné simultánne pôsobiť

viac ako 20 vzdušných cieľov

4 vzdušné ciele

Možnosť súčasného zachytenia a pôsobenia proti vzdušným a pozemným (námorným) cieľom

áno

nie

Zdroj: Analýza MO SR

 

Juraj Krúpa z think-tanku Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku sa obáva, či slovenské potreby a predpokladané nasadenie skutočne vyžaduje výkonné, no drahé stíhacie lietadlá F- 16, pričom finančná záťaž sa podľa jeho slov nekončí samotným zakúpením. Lietadlá F-16 majú podľa neho lepšie bojové vlastnosti, no tieto kvality Slovensko nemusí využiť. Krúpa tiež zdôrazňuje potrebu budovať pozemné, nie vzdušné sily. Kriticky sa pritom stavia aj ku priebehu akvizičného projektu a postupu ministerstva obrany.

Veľkou otázkou pri posudzovaní F-16 Block 70/72 a Gripen C/D bola aj kompatibilita s technikou slovenských spojencov z NATO. Táto kombatibilita sa týka predovšetkým schopnosti využívať datalink Link 16, využívaný na zdieľanie a prenos informácií na bojisku, teda jeden zo základných pilierov súčasného strategického myslenia a konceptu Network Centric Warfare (NCW).

Podľa analýzy Ministerstva obrany SR je kompatibilita s Link 16 zaistená aj v prípade švédskej ponuky. Datalink Link 16 je možné využívať aj pomocou Gripenov, napr. Vzdušné sily AČR integrujú terminály MIDS-LVT, ktoré predstavujú finančne menej náročné riešenie než terminály MIDS-JTRS, ktoré majú iné funkčné parametre. Zároveň sa však jedná o riešenie, ktoré si bude v najbližších rokoch vyžadovať modernizáciu. Terminály MIDS-JTRS, ktorým sa venujú napr. firmy ViasatBAE Systems, zároveň poskytujú širšiu škálu schopností, vďaka čomu je možné dané stroje využívať efektívnejšie, a využíva ich napr. aj americké námorníctvo. Upgrade na tieto terminály môže byť uľahčený, ak na danom stroji už bol nainštalovaný terminál MIDS-LVT Zároveň však tento upgrade bude predstavovať výdavok, ktorý môže byť ako finančne náročný, tak aj obchodne-politicky komplikovaný . Problematická by mohla byť inštalácia aliančnej techniky do stroja, ktorý nepochádza z členskej krajiny NATO.

F-16 (Zdroj: Pixabay)

Politický rozmer

Jednou z hlavných otázok tohto akvizičného projektu sa stal aj postoj SNS. Predstavitelia tejto strany, predovšetkým jej predseda, Andrej Danko, ktorý vo volebnom období 2016-2020 zastával aj pozíciu predsedu Národnej rady SR, presadzovali americké F- 16 napriek tomu, že dlhodobo bola zahraničnopolitická orientácia SNS výrazne proruská až protiamerická. To, že SNS sa napriek tomu zasadzovala o nákup F-16, je pripisované snahe udržať ruský vplyv v Ozbrojených silách SR, pretože po dobu čakania na doručenie stíhacích lietadiel, teda až do konca roku 2023, musia Ozbrojené sily SR predĺžiť abonentnú zmluvu s ruskou štátnou firmou RSK MiG. Dodacia doba švédskych Gripenov by bola značne kratšia. Hodnota tohto kontraktu presiahne 120 miliónov eur a Slovensko tak bude využívať stíhacie lietadlá MiG-29 aj počas rokov 2020-2023.

Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré sú v službách Vzdušných síl SR, však spĺňajú požiadavky NATO len na 40%, trpia vysokou mierou poruchovosti, dôsledkom čoho nie sú slovenskí piloti schopní splniť požiadavky na letové hodiny, nie sú interoperabilné s modernými zbraňovými systémami využívanými v NATO, a ich obranné a zbraňové systémy sú zastarané. Prevádzka týchto lietadiel pritom stojí podľa ministra Naďa 40-50 miliónov eur ročne.

Slovenské MiG-29AS (Zdroj: Wikimedia)

F-16, Gripen a tí ostatní

Výhercom projektu sa stala takmer legendárna F-16. Stíhacie lietadlá F-16 začala americká armáda používať v auguste 1978 a boli niekoľkokrát modernizované, vďaka čomu sa jedná o stále dôležitý produkt na trhu, ktorý sa radí ku elite súčasných stíhacích lietadiel. O modernizácii na verziu Block 70/72, ktorá zdieľa viacero technológií s najmodernejšími F-35, stíhacími lietadlami piatej generácie, sa rozhodlo v roku 2011 a výroba sa začala až v novembri 2019. Jedná sa o viacúčelové lietadlo s dlhým doletom, ktoré schopné pôsobiť bez ohľadu na poveternostné podmienky vo dne aj v noci, a ktoré je vybavené a vyzbrojené modernými systémami. Tieto lietadlá sú schopné efektívne pôsobiť na vzdušné, pozemné aj námorné ciele a Ministerstvo obrany SR si od nich sľubuje aj schopnosť udržať si nadvládu vo vzdušnom priestore po dlhšiu dobu. Cena jednej F-16 bez výzbroje sa pohybuje okolo 60 miliónov amerických dolárov.

Často skloňovaný druhý favorit, švédske JAS-39 Gripen C/D, majú taktiež svoje výhody a nemožno ich brať ako slabého vyzývateľa: napriek slabšiemu technickému vybaveniu a menej univerzálnemu použitiu, ako napr. podpora pozemných síl stíhacími lietadlami F-16, ktorú vyzdvihoval aj veliteľ Vzdušných síl SR, je ich výhodou novšia konštrukcia a väčší dôraz na vzdušné súboje. Veľkým mínusom však ostáva nižšia kompatibilita s NATO a aliančnou technikou. Problémom je aj to, že sa, aj podľa analýzy MO SR, jedná o starší model, s ktorého modernizáciou sa nepočíta, nakoľko je plánované zahájiť výrobu modelu E/F. Ministerstvo obrany zdôrazňuje aj v mnohých ohľadoch menšiu výkonnosť než v prípade F-16 Block 70/72 a absenciu možnosti simultánne pôsobiť jedným lietadlom na vzdušné aj pozemné ciele. MO kvôli týmto nedostatkom neočakáva schopnosť udržať nadvládu nad vzdušným priestorom po dlhšiu dobu.

Akvizičný projekt OS SR na americké stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon však nebol len o dvojici F-16 a Gripen a medializovanom pnutí medzi SNS a Smerom-SD. V diskusii ohľadom stíhacích lietadiel, ktorá viac či menej prebehla, zaznelo niekoľko variantov náhrady za zastarané MiG-29 ruskej výroby.

Jednou z možností, o ktorú mal údajne zaújem samotný minister Gajdoš, boli ruské MiG-35. Jedná sa o nový typ ruských stíhacích lietadiel, ktorý nadväzuje aj na Slovenskom používaný typ MiG-29. Stíhacie lietadlá MiG- 35 sú, rovnako ako F-16, schopné útočiť na vzdušné, námorné aj pozemné ciele, a využívajú viacero moderných systémov. Akvizičná cena jedného lietadla by mala byť viac ako 50 miliónov amerických dolárov, čiže v prepočte značne viac ako 45 miliónov eur. Ako však už bolo povedané, vzhľadom ku sankciám voči Ruskej federácii by nákup lietadiel MiG-35 nebol možný.

Medzi menej spomínané stíhacie lietadlá patril aj Eurofighter Typhoon, vyvíjaný v kooperácii Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a Španielska. Okrem týchto štyroch krajín používa Eurofighter Typhoon aj Rakúsko, Saudská Arábia, Katar a Kuvajt. Jedná sa o moderne vyzbrojené dvojmotorové stíhacie lietadlo s výbornými bojovými schopnosťami, ktoré je použiteľné na širšiu škálu úloh. Silným argumentom proti tomuto lietadlu však je finančná náročnosť, ktorá presahuje jednotkovú cenu 105 miliónov eur.

Posledným, tretím variantom, je francúzske lietadlo Dassault Raffale. Znovu sa jedná o kvalitné, moderne vybavené a vyzbrojené, dvojmotorové stíhacie lietadlo. Okrem Francúzska používa tieto lietadlá aj Egypt, Katar a India. Aj v prípade tohto stíhacieho lietadla je problémom jednotková cena, ktorá sa pohybuje okolo 93 milónov eur.

Všetky tri stíhacie lietadlá, ktoré sa ocitli na periférii diskusie, teda predstavovali určitý problém, vďaka ktorému sa na túto perifériu dostali. V prípade strojov MiG-35 ruskej výroby to je medzinárodná politika a sankcie. Európske varianty, Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale, by z medzinárodnepolitického hľadiska neboli závadné, no ich finančná náročnosť oproti švédskym JAS-39 Gripen a americkým F-16, ktoré už boli považované za finančne značne náročné, spôsobila, že sa o tých alternatívach nedalo takmer ani uvažovať.

Projekt na F-16 dnes: pandémia COVID-19 a prípravy na príchod stíhačiek

Pandémia ochorenia COVID-19 sa dotýka aj projektu na F-16. Minister Naď sa v máji 2020 vyjadril, že v kontexte očakávaného znižovania rozpočtu ministerstva obrany v dôsledku pandémie bude nutné rokovať s americkou stranou o úprave splátok. Výšku splátok kritizoval Naď už pri nástupe do funkcie, a rokovania o ich prerozdelení už prebiehajú.

Dôležitou súčasťou kontraktu je aj výcvik pilotov a pozemného personálu. V súčasnosti výcvik, trvajúci 1 až 3 roky, prebieha u 6 pilotov, ďalších 8 z celkového počtu 22 by malo Slovensko do USA vyslať tento rok. Jedná sa o mladých pilotov, ktorí by mali vo Vzdušných silách ostať slúžiť, nie o rekvalifikáciu pilotov školených na MiG-29. Výcvik pozemného personálu je naplánovaný na roky 2021-2022, pričom lietadlá bude Slovensko preberať v rokoch 2022-2023.

Potrebné rekonštrukcie letiska Sliač sa môžu podľa Naďa pohybovať medzi 100-150 miliónmi eur. Vládne očakávania sa z cca 55 miliónov eur zvýšili na očakávaných približne 70 miliónov, ktoré bude musieť vynaložiť ministerstvo obrany. Pri príprave letiska Sliač sa ako problematická javí aj otázka zachovania civilnej sekcie letiska a tiež dostatočné zabezpečenie z hľadiska udržania potrebného zabezpečenia a stupňa utajenia. Dostatočné zabezpečenie letiska je pritom kľúčovou otázkou, nakoľko nedostatky pri rekonštrukcii môžu viesť ku ohrozeniu dodávky lietadiel F-16 na Slovensko. Minister obrany Naď vyjadril záujem zachovať aj civilný sektor letiska. Civilné letisko Sliač je vo všeobecnosti mimo finančnú stratu a operovalo napr. spoje s Prahou a Popradom.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *