Nárast záujmu Ruska o Afghanistan aneb obavy z prieniku teroristov

Štítky:

Ruská federácia má dlhoročnú skúsenosť boja proti terorizmu. Po rozpade ZSSR v súvislosti s vojnou v Čečensku, Rusko čelilo Kaukazkému terorizmu. Po 11. 9. 2001 to bol práve V. Putin, ktorý medzi prvými telefonoval do Bieleho domu a ponúkol USA svoju pomoc. Rusko sa podieľalo aj na boji proti terorizmu v Afganistane. Hoci odvtedy viackrát došlo k ochladeniu vzájomných US-RU vzťahov, boj proti terorizmu však krajiny aj naďalej deklarujú ako svoju prioritu – spoločný záujem. Bohužiaľ vzhľadom na aktuálne bilaterálne vzťahy, či odlišné geopolitické uhly pohľadu nie je tento potenciál využitý na maximum.

US a RU sa spolu stretli na jednom bojisku v Sýrii v boji proti ISIS. Avšak každá z veľmocí stála na inej strane. Zatiaľ, čo Moskva popri boji proti terorizmu podporovala režim prezidenta Assada, US a ich spojenci stáli na strane protirežimnej opozície. V radách ISIS bojovalo veľké množstvo radikálov, nielen z Blízkeho východu, Afriky či Západnej Európy, ale aj z krajín bývalého ZSSR (Uzbekistan, Tadžikistan), či samotného Ruska (predovšetkým z oblasti Kaukazu). Vojenské operácie proti teroristom mali preto do veľkej miery aj eliminovať týchto zahraničných bojovníkov. V súvislosti s tým, ako ISIS strácal pozície v Sýrii a Iraku sa objavila hrozba návratu týchto bojovníkov späť do krajín pôvodu.

Moskva má preto vážne obavy z prieniku týchto skúsených a motivovaných stúpencov ISIS do postsovietskeho regiónu a následne do Ruska. Predovšetkým z tohto dôvodu Rusko v poslednom čase venuje tejto oblasti viac pozornosti a narastá aj jeho záujem o Afganistan. Na prvý pohľad sa môže javiť, že dnešné Rusko je od tejto krajiny vzdialené tisíce  kilometrov. Nie je tomu však úplne tak. Moskva aj na základe svojich osobných (traumatických) skúseností z 80. rokov, či zo skúseností aliancie pod vedením USA vie, že Afganistan je z vojenského, politického, geografického  či etnického hľadiska komplikovaná krajina. Náročný terén, nefungujúca štátna správa a veľká produkcia drog (zabezpečujúca finančné prostriedky) predstavujú ideálnu základňu pre týchto navrátilcov.  Ruské úrady sa preto obávajú, že bývalí bojovníci ISIS sa pokúsia si v neprehľadnom a nie úplne stabilnom Afganistane vytvoriť centrum, z ktorého budú môcť šíriť svoj vplyv na sever do Strednej Ázie a ďalej do Ruska.

Mapa Střední Asie. (zdroj: Wikimedia).

Afganistan pritom priamo hraničí s krajinami SNŠ (Tadžikistan, Uzbekistan, Turkmenistan). Tadžikistan ako chudobná a hornatá krajina, ktorého obyvatelia majú etnicky blízko k časti obyvateľov Afganistanu predstavuje ideálnu bránu do regiónu. Podobne je na tom aj susedný Uzbekistan, ktorý už dnes čelí problémom s islamskými radikálmi (Islamské hnutie Uzbekistnau) a narastajúcou popularitou extrémistov hlavne medzi mládežou. (Pravda 2017) Moskva si citlivosť tohto problému v danom regióne uvedomuje zvlášť preto, pretože veľké množstvo obyvateľov krajín Strednej Ázie je spätých s Ruskom (štúdium, práca, príbuzní). Úrady vedia, že ak chcú zabrániť šíreniu vplyvu teroristov z tohto smeru do Ruska, musia byť aktívnejší už priamo v regióne.

Téma boja proti terorizmu, deradikalizácie mládeže a vojenskej spolupráce bola preto predmetom rokovaní prezidenta Putina a uzbeckého lídra Š. Mirziyoyeva na stretnutí v Taškente (19. 10.). (Kremlin 2018a)  Veľká pozornosť tejto problematike bola venovaná aj na summite Organizácie pre kolektívnu bezpečnosť (ODKB) v Astane (8. 11.). Predstavitelia členských krajín (Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan) rokovali o možnosti vytvorenia moderne vybavených Kolektívnych síl rýchlej reakcie a dohodli sa na založení Centra krízovej reakcie. K prehĺbeniu spolupráce nedošlo ani tak z geopolitických dôvodov, ako práve z obáv z terorizmu, radikalizmu a nelegálnej migrácie. ODKB tiež schválila zavedenie pozorovateľského statusu pri organizácii. Cieľom je snaha prizvať k spolupráci čo najviac aktérov (aspoň v pozícii pozorovateľa). Bielorusko a Kazachstan prišli s návrhom zapojenia Azerbajdžanu, ako kľúčového aktéra na problematickom Kaukaze. Nateraz však udelenie pozorovateľského statusu Baku blokovalo Arménsko. Počas summitu taktiež došlo k podpísaniu viacerých bilaterálnych zmlúv a to konkrétne medzi Ruskom a Kazachstanom, Ruskom a Tadžikistanom (v Tadžikistane je už v súčasnosti dislokovaná ruská 201. Divízia, ktorá pomáha strážiť hranice).  (Kremlin 2018b)

Prezident Putin na návšteve Taškentu. (zdroj: Kremlin.ru).

Moskva však nie je činná len v obrannej oblasti, ale aj v sfére diplomacie. 9. Novembra sa v Moskve uskutočnili tzv. „Moskovské konzultácie ohľadom Afganistanu“ na úrovni zástupcov ministerstiev zahraničných vecí. Na konzultácie prijali pozvanie zástupcovia: Afganistanu, Indie, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Číny, Pakistanu, Tadžikistanu, Turkmenistanu, Uzbekistanu, ale aj USA (na úrovni zástupcu veľvyslanectva). Zúčastnili sa ich tiež zástupcovia Talibanu. Rusko sa prostredníctvom konzultácii snaží prispieť k stabilizácii v Afganistane. Ruský minister zahraničných vecí Lavrov pri tejto príležitosti ocenil účasť Vyššej mierovej rady Afganistanu (Lója Džirga), ako aj zástupcov Talibanu.  Ich prítomnosť má podľa neho vytvoriť podmienky na rokovania medzi vládou, hnutím Taliban, ako aj predstaviteľmi verejného a politického života krajiny. Rusko ako organizátor stretnutia má za cieľ napomôcť konštruktívnemu dialógu. Všetci aktéri by sa v záujme stabilizácie Afganistanu a boja proti terorizmu mali odpútať od geopolitických hier a politikárčenia. (MZV RU 2018)

Je zrejmé, že Moskva v poslednom čase zostruje svoju pozornosť voči regiónu Strednej Ázie a Afganistanu a to ani nie tak primárne z dôvodov geopolitických (ako tomu bolo v minulosti), ale práve z dôvodu obáv rozširovania terorizmu. Pozornosť, ktorú tejto problematike venujú tak minister Lavrov ako aj prezident Putin je dôkazom toho, že obava z presunu teroristov do Afganistanu a ďalej na sever je reálna. Rusko už dlhšiu dobu na bilaterálnych ako aj multilaterálnych stretnutiach zdôrazňuje potrebu vytvorenia širokej antiteroristickej koalície (v podobnom duchu ako bola koalícia antifašistická). Jej reálne vytvorenie, je však vzhľadom na aktuálne napätie vo vzťahoch Ruska a Západu momentálne málo pravdepodobné. Situáciu komplikuje aj rozdielne geopolitické vnímanie sveta zo strany oboch veľmocí. Nateraz tak vzájomná spolupráca ostáva v obmedzenom (ad hoc) formáte. Rusko sa preto snaží aspoň prehĺbiť spoluprácu na regionálnej úrovni v rámci SNŠ a susedných krajín. Dôkazom toho sú napríklad iniciatívy, ako „Moskovské konzultácie“. Ako sa však ukazuje boj proti terorizmu nie je a nemôže byť len záležitosťou jedného regiónu. Z tohto dôvodu je akákoľvek spolupráca len na regionálnej úrovni nedostatočná. Teroristi si uvedomujú nejednotnosť  jednotlivých štátov a umne vo svoj prospech využívajú neschopnosť veľmocí dohodnúť sa.


Zdroje

Kremlin. 2018a. События Государственный визит в Узбекистан (http://kremlin.ru/catalog/countries/UZ/events/58865 )

Kremlin. 2018b. Саммит ОДКБ. (http://kremlin.ru/catalog/countries/KZ/events/59068 )

MZV RU. 2018. Выступление Министра иностранных дел России С.В.Лаврова на втором заседании Московского формата консультаций по Афганистану, Москва, 9 ноября 2018 года (http://www.mid.ru/ru/foreign_policy/news/-/asset_publisher/cKNonkJE02Bw/content/id/3403878 )

Pravda.sk. 2017. Stredná Ázia je považovaná za školu islamských radikálov. (https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/446728-stredna-azia-je-povazovana-za-skolu-islamskych-radikalov/ )

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *