Novinky z Blízkého východu: únor 2013

Štítky:

Přehled a stručná analýza bezpečnostního a mezinárodně-politického dění na Blízkém východě v únoru 2013. 

28. 2. SÝRIE – Římský summit a jeho závěry

Jak naznačovali zahraniční pozorovatelé, od summitu v Římě nelze očekávat zázrak. A žádný se nekonal. Pozorovatelé, novináři i diplomati popsali situaci jednoslovně a naprosto shodně jako mrtvý bod. Pravděpodobně nejvýznamnější událostí celého dne bylo oznámení Johna Kerryho, že hodlá zdvojnásobit finanční pomoc Národní koalici na celkových 60 mil. USD. Jedná se o finanční prostředky určené na nevojenské účely. Po summitu vydala Evropská unie prohlášení o změně embarga uvaleného na Sýrii. Členské státy mohou syrské opozici poskytovat vojenskou techniku (např. ozbrojená vozidla), ale nikoliv zbraně.

Prezident Národní koalice al-Khatib po summitu vyjádřil své zklamání nad nedostatkem vojenské pomoci povstalcům a prohlásil, že summitu by se, nebýt amerických a britských slibů o specifické pomoci, vůbec nezúčastnil.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21612130

http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2013/02/201322845011655623.html

23. – 25. 2. SÝRIE – Římský summit – jít, či nejít?

Dva obraty o 180 stupňů učinila syrská opoziční Národní koalice. Zatímco doposud se orientovala na vyjednávání a na snahu sednout si s partnery i oponenty k jednomu stolu, od této politiky 23. února upustila. Oznámila, že se nebude účastnit mírových rozhovorů v Římě, nepřijme pozvání do Washingtonu, a ani do Moskvy. Své zahraniční partnery viní Národní koalice z pouhého přihlížení ke každodenním zločinům syrského režimu. Moskva je navíc za tyto zločiny nepřímo zodpovědná dodáváním zbraní a vojenského materiálu syrské armádě.

Druhý obrat následoval, poté, co na své první zahraniční cestě vystoupil ministr zahraničí Spojených států John Kerry s projevem, ve kterém apeloval na účast Národní koalice na jednáních v Římě a sliboval, že nepůjde jen o plané řeči. Po jeho vystoupení následoval soukromý telefonní rozhovor mezi Kerrym a prezidentem Národní koalice al-Khatibem. Obsah tohoto rozhovoru není veřejný, avšak ve výsledku al-Khatib přislíbil účast na mezinárodním summitu v Římě výměnou za „přislíbení specifické pomoci“ syrskému lidu ze strany USA a Velké Británie.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21560570

http://www.bbc.co.uk/news/uk-21569993

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21577875

http://www.washingtonpost.com/sec-kerry-to-syrian-opposition-join-us-in-rome-talks/2013/02/25/0ad3add4-7f82-11e2-a671-0307392de8de_video.html

21. 2. EGYPT – Prezident Mursí vyhlásil parlamentní volby

Ve svém dekretu Mursí stanovil termín začátku voleb na 27. dubna tohoto roku. Volby budou probíhat postupně v každé provincii, Káhirou počínaje. Konec voleb je stanoven na 27. června, kdy se volební místnosti uzavřou v posledních šesti provinciích.

Po nesouhlasu koptské minority, která si stěžovala, že počátek voleb zasahuje do velikonočních prázdnin, posunul Mursí zahájení voleb o 5 dní dopředu. Mursí dále čelí kritice ohledně důvěryhodnosti takto dlouhotrvajících voleb. Na tyto námitky však reagoval ujištěním, že volby budou probíhat pod drobnohledem zahraničních pozorovatelů a není se čeho obávat.

Pro připomenutí, v posledních volbách v lednu 2012 vyšla z voleb jako vítězná Strana svobody a spravedlnosti – politická strana Muslimského bratrstva. Obdržela 40% hlasů.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21542839

http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2013/02/2013223104753184533.html

http://www.reuters.com/article/2013/02/21/egypt-election-decree-idUSL6N0BLEI320130221

http://www.bbc.co.uk/news/uk-21569993

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21577875

http://www.washingtonpost.com/sec-kerry-to-syrian-opposition-join-us-in-rome-talks/2013/02/25/0ad3add4-7f82-11e2-a671-0307392de8de_video.html

19. 2. SÝRIE – Nové snahy o dialog

Ruská federace a Arabská liga se snaží iniciovat dialog mezi syrskou vládou a opoziční národní koalicí. Ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov věří, že takový dialog je potřeba, neboť pokračující násilí nikam nevede. Podle zahraničních pozorovatelů je však dialog mezi vládou a opozicí stále velice realitě vzdálená představa. Ruská federace však očividně chce hrát roli zprostředkovatele těchto rozhovorů.

Negativně na tyto úmysly zareagovala opoziční Národní koalice. Podle vyjádření jednoho z členů je nezbytné, aby napřed odstoupil prezident Assad. Teprve pak přicházejí v úvahu jakákoliv vyjednávání.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21528260

http://www.washingtonpost.com/world/europe/russia-arab-league-offer-to-broker-talks-between-syrian-government-and-opposition/2013/02/20/82d1d790-7b48-11e2-9c27-fdd594ea6286_story.html

12. 2. SÝRIE – Protivládní síly údajně obsadili leteckou základnu na severu země

Po několikadenních střetech se podařilo povstalcům převzít kontrolu nad leteckou základnou al-Jarrah. Podle britské aktivistické skupiny byla bezpečnost základny zajišťována čtyřiceti vojáky a je to poprvé co mají povstalci přístup k funkční letecké technice (letadla MiG). Nejde sice o první leteckou základnu, která byla takto obsazena – jde však o první, jejíž vybavení nebylo zničeno.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21424569

http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2013/02/201321214119606560.html

11. 2. EGYPT – Egypt si připomněl druhé výročí Mubarakova pádu

Dva roky po pádu Mubarakova režimu káhirskými ulicemi opět znějí protirežimní hesla a výzvy k odstoupení. Dav demonstrantů vyšel opět do ulic a zamířil k branám prezidentského paláce, kde následoval střet s pořádkovými složkami.

Neklid v ulicích trvá již od 24. ledna, kdy si lidé v Káhiře připomínali druhé výročí revoluce. Protesty se přenesly i na náměstí ostatních egyptských měst a vyžádali si desítky mrtvých a stovky zraněných.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21421301

http://www.reuters.com/article/2013/02/11/us-egypt-protests-idUSBRE91A0WQ20130211

http://www.bbc.co.uk/news/world-21418940

8.-9.  2. IRAK – Bombové útoky pokračujú 

Najmenej 38 ľudí zomrelo počas série bombových výbuchov proti šiitskym moslimom na trhoviskách v Iraku. Jedna nálož explodovala na trhovisku, druhá v zaparkovanom vozidle. V šiitskej štvrti Kázimíja v hlavnom meste Bagdad zabil výbuch bomby v aute na trhovisku s vtákmi 17 ľudí. Následne, iba minútu nato, vybuchla o 100 metrov ďalej nálož v zaparkovanom vozidle. Zranenia utrpeli desiatky ľudí. Ďalších 16 ľudí zabili výbuchy bômb v dvoch autách na trhu so zeleninou v šiitskom meste Hilla, 100 kilometrov na juh od Bagdadu. K inému výbuchu došlo neďaleko mesta Karbala, tam zahynulo 5 ľudí a 16 boli ranení. Hoci ich ubudlo od rokov 2006-2007, kedy násilie dosiahlo svojho vrcholu s desiatkami tisíc obetí, povstalci pokračujú v útokoch s vysokým počtom obetí najmenej raz mesačne. Za väčšinou útokov stoja sunnitskí povstalci napojení na al-Káidu.

O deň neskôr zomreli šiesti ľudia a najmenej 40 boli zranení potom, čo na utečenecký tábor pre členov Iránskej opozičnej skupiny padlo niekoľko min. Tábor sa nachádza na mieste, kde mala základňu (Camp Liberty) americká armáda a je teraz domov pre asi 3400 členov Ľudových mudžhedínov (MEK). Hovorca organizácie obvinil z útoku iránske Jednotky Quds a irackú vládu. Organizácia bola do septembra 2012 považovaná vládou USA za teroristickú organizáciu. Súčasná iracká vláda, blízka Iránu, ju považuje za teroristickú organizácie a jej členov chce vyhnať z krajiny. Útok odsúdila aj OSN (viac).

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6695492/bombove-utoky-v-bagdade-a-hille-zabili-najmenej-26-ludi.html#ixzz2MVp7p8Yx

8. 2. LÍBYA – Haagsky súd vyzval na vydanie bývalého šéfa Kaddáfího špionáže

Líbya musí vydať bývalého šéfa tajnej služby a bývalého vysokopostaveného spolupracovníka zvrhnutého líbyjského vládcu Muammara Kaddáfího, Abdulláha Sanúsího, Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Líbyjské orgány odolávajú pokusom o vydanie Sanúsího, obvineného spoločne s Kaddáfího synom Sajfom Islámom zo spáchania zločinov počas povstania, ktoré zvrhlo Kaddáfího. Líbya tvrdí, že chce oboch mužov súdiť sama pred národným súdom.

8. 2. JEMEN – Prezident obvinil Irán z nelegálnej prepravy zbraní

Jemenský prezident Abd Rabbuh Mansúr Hádí poslal svojmu iránskemu partnerovi Mahmúdovi Ahmadínežádovi list, v ktorom požiadal Irán o zastavenie dodávok zbraní do Jemenu a ukončenie podporovania separatistických hnutí pôsobiacich na juhu arabskej krajiny. Jemenské úrady minulý mesiac zadržali nákladnú loď, ktorá priviezla do krajiny rôzne druhy zbraní iránskej výroby (protilietadlové rakety, výbušniny C4). Vláda už niekoľkokrát upozornila na viacero prípadov ilegálnych dodávok zbraní, ktoré sa do Jemenu dostali cez nedôsledne strážené prístavy najmä v južnej časti krajiny, kde pôsobia islamistické povstalecké skupiny napojené na teroristickú sieť al-Káida.

6. 2. BULHARSKO – Hizballáh za útokom v Burgase 2012

Bulharský minister vnútra uviedol, že dvaja z ľudí stojacich za teroristickým útokom na izraelských turistov minulý rok v Burgase, sú členmi libanonskej organizácie Hizballáh, ktorú napríklad USA, Izrael či Bahrajn považujú za teroristickú organizáciu. Správa by tak mala podnietiť EÚ, aby aj ona zaradila Hizballáh na svoj zoznam teroristických entít a ukončila tak svoju politiku tichej tolerancie. K podobnému postupu vyzvali EÚ aj Spojené štáty.

6. 2. SAUDSKÁ ARÁBIA – USA má v SA tajnú leteckú základňu

Americká spravodajská služba CIA už dva roky prevádzkuje základňu pre bezpilotné lietadlá v Saudskej Arábii. Zriadená bola za účelom prenasledovanie členov al-Káidy Arabského polostrova, ktorá má svoje centrum v susednom Jemene. Bezpilotné lietadlo z tejto základne zabilo v septembri 2011 Anvara al-Avlakího, ktorý mal na starosti externé operácie teroristickej siete. O zriadení základe sa rozhodlo v roku 2009 a s vládou v Rijáde rokoval Obamov poradca John Brennan, ktorý predtým viedol pobočku CIA v Saudskej Arábii. Miesto tajnej americkej základne americké správy neuvádzajú a saudskoarabská vláda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila. Existencia základne vyvolala kritiku, rovnako ako aj politika cieleného zabíjania (target killing).

6. 2. TUNISKO – Zabitie opozičného lídra vyvolalo protesty po krajine

Tuniský opoziční politik, Šukrí Balajíd, bol zastrelený neďaleko svoju domu v Tunise. Balajíd, hlavný sekulárny odporca vlády vedenej islamistickou stranou An-Nahda, bol predsedom ľavicovej Demokratickej vlasteneckej strany a jedným z protagonistov opozičného bloku Ľudový front. K činu sa neprihlásila žiadna organizácia či jednotlivec. Ministerstvo vnútra zatiaľ nevydalo žiadne bližšie informácie. Správa o jeho smrti vyvolala protesty po celej krajine. Tuniský premiér, Hamád Džebal, povedal, že “ Balajídova vražda je politická vražda a atentát na tuniskú revolúciu“. O deň neskôr sa ku protestom proti vláde pridali aj odbory a premiér prisľúbil, že rozpustí vládu a na pozície ministrov dosadí nezávislých odborníkov, ktorí by mali vládnuť do predčasných volieb. Krok sa však nepozdával niektorým členom vlády respektíve strane an-Nahda, ktorá poprela, že by stále za atentátov na Balajída.

Tunisko je dva roky po revolúcii stále zmietané v chaose a napätí, to panuje hlavne medzi prívržencami vlády a opozície. Krajiny stále trápi vysoká nezamestnanosť a menšie príjmy z turistického ruchu. Opozícia obviňuje vládu z neriešenie hospodárskej krízy a obáva zavedenia ďalšieho represívneho a nedemokratického režimu. Súčasný prezident, Moncef Marzúkí, kvôli situácii v krajine prerušil zahraničnú cestu vo Francúzsku a vrátil sa do Tuniska.

6. 2. SÝRIE – Sebevražedný útok v Palmyře, minometná palba v Damašku

K sebevražednému útoku došlo ve městě Palmyra, jinak známého pro své velkolepé kulturní dědictví z dob starověkého Říma. Podle skupiny aktivistů se stala terčem útoku budova vojenského zpravodajství. Zahynulo 19 příslušníků bezpečnostních sil. Poté následoval ozbrojený střet mezi protivládními silami a armádou. Dle svědeckých výpovědí byly použity minomety a RPG.

V damašské čtvrti Jobar byla taktéž slyšet minometná palba. Počet obětí ani materiální škody však nejsou známy.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21363056

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21353929

http://www.reuters.com/article/2013/02/06/us-syria-crisis-bomb-idUSBRE9150CU20130206

5. – 7. 2. EGYPT/IRÁN – Ahmadinedžád privítaný v Káhire vrúcnymi bozkami

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád pricestoval na historickú návštevu Egypta. Je vôbec prvým iránskych prezidentom, ktorý tak učinil od iránskej islamskej revolúcie v roku 1979. Irán s Káhirou prerušil diplomatické vzťahy predovšetkým po podpísaní egyptsko-izraelskej mierovej zmluvy v rovnakom roku a poskytnutí azylu pre iránskeho šáha Rezú Pahlavího. Egypt patril medzi arabské krajiny, ktoré podporovali irackého prezidenta Saddáma Husajna v najkrvavejšom blízkovýchodnom konflikte, iracko-iránskej vojne (1980-1988). Nepriateľstvo oboch krajín sa prejavovalo aj v iných rovinách. Napríklad v Teheráne bola pomenovaná jedna ulica po islamistovi, ktorý spáchal atentát na egyptského prezidenta Anwara Sadata v roku 1981.

Hlavná zmena vo vzťahoch nastala vo februári 2011, keď padol sekulárny nedemokratický režim egyptského prezidenta Husního Mubaraka. No zásadný impulz prišiel najmä po víťazstve islamistického Moslimského bratstva, respektíve Strany slobody a spravodlivosti, ako v parlamentných tak prezidentských voľbách. Medzi sunnitskou krajinou a šíitskym režimom v Iráne existujú početné nábožensko-ideologické rozdiely, avšak zhodujú sa v interpretácií arabských revolúcií, a teda, že ide o víťazstvo politického islamu a nie západnej sekulárnej demokracie. Prípadne mocenské a politické elity oboch krajín sa do značnej miery vymedzujú proti Západu. V roku 2012 pricestoval egyptský prezident Morsí do Teheránu, i keď nie na bilaterálnu návštevu, ale ako zástupca Egypta na konferencii Hnutia nezúčastnených štátov. Súčasná Ahmadinedžádova návšteva v Egypte bola súčasťou summitu členských štátov Organizácie islamskej konferencie.

Obe krajiny neskrývajú radosť zo súčasného utužovanie vzájomných vzťahov. Bozk od Morsího bol prvý „dar“, ktorý iránsky prezident v Egypte dostal. Iné to však bolo na stretnutí s najvyšším predstaviteľom prestížnej univerzity Al-Azhar, Šejchom Ahmedom al-Tajebom (jedna z najvýznamnejších náboženských autorít sunnitského islamu), ktorý Ahmadinedžáda napomenul, aby sa Irán zdržal intervencií v štátoch Perzského zálivu. Al-Tajeb ho ďalej varoval pred rozširovaním či podporovaním šiítskeho vplyvu v iných krajinách (Bahrajn, Irak). Aj ďalší nevítali iránskeho prezidenta v Egypte vrúcne. Pred vstupom do mešity v Káhire sa totiž jeden Sýrčan pokúšal hodiť do Ahmadinedžád topánku (v regióne je to veľká urážka).  Ochranka ale včas zareagovala a muža zadržala. Ten však stihol zakričať, že je to práve Ahmadinedžád, kto zničil Sýriu, nakoľko významne podporuje režim Bašára Asada.

Ahmadinedžád ponúkol Egyptu finančnú pôžičku, aj napriek ekonomickým problémom a sankciám, ktorým musí krajina čeliť. Veľké nadšenie zo strany Egypta však nezožal. Webová stránka Moslimského bratstva najskôr informovala o stretnutí Morsího s brunejským sultánom, tureckým či čadským prezidentom a až potom obrátila pozornosť na Ahmadinedžádovu návštevu. Čo naznačuje, že hoci sa vzťahy medzi štátmi zlepšili, tak k závratnému obratu vzhľadom na regionálnu rivalitu nedošlo. Egypt doposiaľ neprerušil vzťahy so Západom a najmä USA (finančné pôžičky a dodávky zbraní) a tiež nevypovedal mierovú zmluvu s Izraelom – i keď takéto tlaky v krajine existujú a obaja prezidenti majú rovnaký intolerentný názor na sionizmus a Židov. Obe krajiny majú rozdielne názory ohľadne budúcnosti Sýrie, čo sa prejavilo napríklad minulý rok pri Morsího návšteve Iránu, kde miestna televízia úmyselne preložila jeho slova tak, aby to vyzeralo, že podporuje súčasný režim a že oponuje saudskej intervencii v Bahrajne. Sýria je pre Irán dôležitým regionálnym spojencom, cez ktorého môže ovplyvňovanie dianie v Libanone (Hizballáh) či izraelsko-palestínsky konflikt.

5. 2. IRÁN – Polícia zatkla bývalého prokurátora, spojenca prezidenta Ahmadinedžáda

Iránska polícia zatkla bývalého teheránskeho prokurátora a spojenca prezidenta Ahmadinedžáda, Saída Mortazávího. Mortazáví stal do Januára 2013 na čele Fondu sociálneho zabezpečenia, kam bol presadení politickými spojencami (ministra práce Abdalréze Šejcholeslamiho, ktorý ho do funkcie vlani vymenoval, odvolali dva dni pre Mortazávím) proti vôli parlamentu (Madžlis). Oficiálny úrady dôvody zatknutia nezverejnili. No spravodajské agentúry uvádzali, že bol zatknutý na základe výsledkom parlamentného vyšetrovania spred dvoch rokov. Podľa iránskej polooficiálnej tlačovej agentúry Fars, výsledky vyšetrovania ukázali, že Mortazáví nesie zodpovednosť za smrť najmenej troch väznených protivládnych demonštrantov. Nakoľko v roku 2009 (kontroverzné prezidentské voľby) bol prokurátorom za hlavné mesto Teherán, a teda aj za väznicu Kahrizak, kde údajne na smrť umučili troch ľudí. Okrem toho v minulosti sa podieľal na mnohých prípadoch proti „odporcom režimu“, pričom v mnohých prípadoch preukázateľne dochádzalo k mučeniu vyšetrovaných osôb, ich nezákonnému zadržiavaniu, porušovaniu ľudských práv alebo vynucovaniu falošných priznaní. V roku 2010 USA naňho uvalili sankcie.

Niektorí analytici uvádzajú, že zatknutie je pravdepodobne spojené s eskalujúcim sporom medzi prezidentom a parlamentom. Zatknutie prišlo len deň potom, ako Ahmadinedžád zverejnil tajné video, na ktorom je záznam schôdzky medzi bratom predsedu parlamentu (Alí Larídžání) Fázilom Larídžáním a Mortazávím, počas ktorej sa Larídžání snaží využiť status svojej rodiny na získanie peňažných výhod. Na čele iránskej justície však stojí ďalší z rodiny, ajatolláh Sádik Larídžání. Ahmadinedžádov krok bezprecedentný, nakoľko obvinenie z korupcie nie sú často riešené na verejnosti. Parlament proti videu protestoval a Alí Larídžání obvinil Ahmadinedžáda z mafiánskych praktík. Do sporu bol nútený zakročiť  dokonca aj Najvyšší vodca, ajatolláh Chameneí, aby zabránil obom stranám zvolať potenciálne veľmi škodlivé tlačové konferencie. Ahmadinedžád, ktorý sa o Mortazávího zatknutí dozvedel počas návštevy Egpta, uviedol, že „súdnictvo patrí národu a nie rodinnej organizácií“. Alí Larídžání sa chce uchádzať o post prezidenta krajiny. Hoci sú voľby naplánované na 14. júna 2013, tak súboj o funkciu dávno vypukol.

O dva dni neskôr bol Mortazáví prepustení z väzby, opäť bez udania dôvodu.

4. 2. PALESTÍNSKA AUTONÓMIA – Izraelská armáda zatkla 23 členov Hamasu na Západnom brehu

Príslušníci Izraelských obranných síl zatkli na spornom Západnom brehu 23 členov teroristickej organizácie Hamas, pričom traja z nich sú členmi palestínskeho parlamentu a ďalší traja patria k popredným osobám v hnutí. Zatýkania prebehli v niekoľkých mestách: Hebron, Nábulus či Ramalláh. Cieľom protiteroristickej operácie bolo zabrániť čoraz častejšie sa objavujúcim snahám Hamasu vybudovať svoju infraštruktúru aj na Západnom brehu. Islamské hnutie odporu (Hamas) vo svojom vyhlásení uviedlo, že ide o „kriminálny čin, ktorý neuspeje v marení ich boja“. Niekoľko dní predtým príslušníci palestínskych bezpečnostných síl tiež zatkli niekoľko operatívcov Hamasu, vrátane tých, ktorí boli prepustení z izraelských väzníc vďaka prípadu izraelského vojaka Gilada Šalita.

Palestínska ľudsko-právna NGO (Ahrar Centre for Human Right) obvinila Izrael z marenia zmierovacích snáh medzi dvoma znepriatelenými palestínskymi frakciami, Fatahom a Hamasom.

4. 2. TURECKO – Turecká vláda zahájila vyjednávání s lídrem PKK

Abdullah Ocalan, lídr Kurdské strany pracujících je podle mnoha odborníků klíčem k uzavření příměří mezi vládními a kurdskými silami. Konflikt trvající přibližně 30 let si za svou dobu vyžádal na obou stranách již přes 40 000 životů. Ocalan je momentálně vězněn, což ovšem nijak nebrání vyjednávání. Požadavky obou stran jsou jasné – turecký premiér Erdogan požaduje okamžité složení zbraní a odchod teroristů ze země. Představitelé PKK požadují garanci práv pro kurdskou minoritu. Nakolik je reálné ukončení tohoto třicetiletého konfliktu, který v poslední době zažil několik eskalací, ukáže až průběh vyjednávání.

http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2008/02/200852518354488631.html

http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-21314776

http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-21319848

3.-4. 2. IRAK – Samovražedné útoky neutíchajú

Samovražedný automobilový útoky pred policajnou stanicou v Kirkúku zabil najmenej 36 ľudí a asi 105 zranil , vrátane šéfa miestnej polície. Traja ďalší útočníci boli zabití potom čo sa snažili po výbuch vstúpiť do budovy a hodiť niekoľko granátov na bezpečnostné sily. Ďalších šesť ľudí bolo zabitých pri rôznych útokoch naprieč stredným Irakom. Neskôr sa k útokom prihlásila teroristická sieť Islamský štát v Iraku (strešná organizácie početných sunnitských povstaleckých sieti v Iraku). O deň neskôr sa samovražedný útočník odpálil pred vládnou budovou v meste Tadži, 15 km na sever od Bagdadu, kde zabil 22 ľudí a 44 zranil. 19 obetí bolo členmi milície Sahwa – bojujúcej spoločne s irackou vládou proti al-Káide – a čakali na svoje výplaty. Zvyšné tri obete boli iracký vojaci. Od začiatku roka zomrelo v Iraku pri bombových útokoch viac ako 200 ľudí.

3-4. 2. IRÁN – Teokratický režim je otvorený pre priame rozhovory s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Alí Akbar Sálehí uviedol, že jeho krajina víta obnovenú ponuku zo strany USA na priame bilaterálne rozhovory o jeho kontroverznom jadrovom programe. Sálehí tak reagoval na slova amerického veciprezidenta Joe Bidena, ktorý sa deň predtým na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vyjadril, že Spojené štáty sú pripravené viesť s Iránom priame rozhovory, len ak to myslí Najvyšší vodca ajatolláh Ali Chamenei vážne, nakoľko Washington nemá záujem o „cvičné rokovania“. Sálehí, v súvislosti s vyhliadkami či sa priame rokovania uskutočnia, dodal, že Irán musí mať istotu, že USA majú „skutočný úmysel vyriešiť túto otázku“ a rovnako by mali prestať s vyhrážkami proti Iránu a pritom ponúkať rokovania.

Sálehí nemá ako minister zahraničných vecí  právomoc nadviazať priame negociácie s USA. Tú má len ajatolláh Chameneí. Západní diplomati však zostávajú skeptickí. Irán v minulosti opakovane vycúval z rozhovorov. Sálehí sa síce vyjadril pozitívne na návrh ďalšieho kola rokovaní na úrovni piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka, ktoré sa majú uskutočniť koncom februára v Kazachstane, tak účasť Iránu na nich nepotvrdil. Ak sa rozhovory obnovia, skončí tak osem mesačné obdobie diplomatických prázdnin.

3. 2. 2013 SÝRIE – Syrská státní televize odvysílala záznam údajného útoku Izraelských vzdušných sil.

Podle státní televize Izrael zaútočil na vojenské výzkumné centrum severovýchodně od Damašku. Přestože tuto informaci Izrael oficiálně odmítl komentovat, ministr obrany Ehud Barak ve svém vyjádření tuto skutečnost nepřímo potvrdil. Podle amerických úřadů byl však cílem konvoj vezoucí zbraně libanonskému Hizballáhu – konkrétně střely země-vzduch.

Syrský prezident Bashar al-Assad později téhož dne prohlásil, že se jedná o snahu Izraele destabilizovat Sýrii.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21312995

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21311874

3. 2. 2013 SÝRIE – Setkání ruského ministra zahraničí se syrskou opozicí

Historicky první setkání představitele syrské opozice Moaze al-Khatiba s ruským ministrem zahraničí Sergejem Lavrovem se odehrálo na mezinárodní bezpečnostní konferenci v Mnichově. Přestože je Rusko dlouhodobým spojencem Assadova režimu, al-Khatib po setkání prohlásil, že přestože má Rusko jasnou vizi, je zde mnoho prostoru pro vyjednávání a hledání opatřeních vedoucích k řešení současné krize. Sergej Lavrov pozval Moaze al-Khatiba k dalšímu vyjednávání do Moskvy.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21306648

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21310266

1. 2. 2013 EGYPT – Násilí v ulicích pokračuje

Protesty, které začaly 24. ledna, stále neutichají. Jejich epicentra v Káhiře jsou klasicky Tahrír, stále častěji však davy směřují přímo k branám prezidentského paláce. Někteří demonstranti přes jeho zdi hází zápalné láhve. Potyčky se odehrávají i v okolí náměstí Tahrír. Motivace demonstrujících je jasná – Mursí zradil ideál revoluce a proto musí odstoupit.

Tyto protesty mají ovšem i druhou stránku. Dle Vrchního komisaře OSN pro lidská práva došlo v Káhiře, především na náměstí Tahrír k sexuálnímu zneužití alespoň 25 žen (od 24. 1. do 1. 2.). Tento fenomén, který se vyskytl již při revoluci před dvěma lety, jak se zdá, nabírá na síle.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-21289729

http://www.aljazeera.com/indepth/features/2012/07/20127414100955560.html

1. 2. TURECKO – Sebevražedný útočník zaútočil na americkou ambasádu v Ankaře

Celý incident se odehrál krátce po poledni, kdy Ecevit Sanli, člen krajně levicového hnutí DHKP-C (Revoluční lidová osvobozenecká strana) odpálil výbušniny umístěné na svém těle v těsné blízkosti jedné ze vstupních bran. Výbuch si kromě samotného útočníka vyžádal ještě jednu oběť – tureckého člena ochranky. Sanli byl již dříve zapojen do útoků na policejní stanice a vojenské školy v Istanbulu v roce 1997.

Za poslední dva roky se jedná o již čtvrtý útok na diplomatické mise USA.

http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-21300424

http://www.aljazeera.com/news/europe/2013/02/20132111254777386.html

http://www.reuters.com/article/2013/02/02/us-turkey-usa-explosion-idUSBRE9100I620130202

1. 2. IZRAEL – Útočil Izrael v Sýrií?

Informácie naznačujú, že izraelské letectvo útočilo v Sýrii. Avšak ako v mnohých prípadoch, aj v tomto ide viac menej o dohady a špekulácie, nakoľko Izrael tieto akcie nekomentuje a tento prípad nebol výnimkou. Netanjahuova vláda niekoľkokrát varovala pred nebezpečenstvom šírenia sýrskych zbraní po regióne Blízkeho východu, a to najmä do rúk libanonského Hizballáhu či islamistov napojených na globálny džihádizmus. Ide predovšetkým o biologické a chemické zbrane, vyspelé protilietadlové strely či rakety dlhého doletu typu vzduch – vzduch. Sýrska armáda tvrdila, že cieľom niekoľkých náletov sa stalo vedecké centrum v Džamráji neďaleko Damasku, kde sa mali vyrábať zbrane. Avšak neskôr sa k útoku prihlásili sýrski povstalci. Podľa západných zdrojov malo ísť práve o útok na zbrane zo Sýrie smerujúce do Libanonu. V konvoji sa mali nachádzať ruské strely Jachont, Scud-D či protiraketové strely SA-17.

Na druhú stranu nie je vylúčené, že za obidvoma útokmi stála izraelská armáda. Niektoré arabské zdroje uviedli, že v sýrskej zbrojovke sa nachádzalo asi 3000 členov iránskych revolučných gárd a bombardovanie im spôsobilo ťažké straty. K útoku malo dôjsť o dva dni skôr, ako o ňom informovali média a útok na zbrojný konvoj mal len odviesť pozornosť od náletu na pozornosť.

Sýria pohrozila Izraelu odvetný útokom a k podobnému vyhrážaniu sa pridal aj Irán, ktorý varoval, že izraelský útok na Sýriu bude považovať za napadnutie vlastného územia. Útok odsúdila aj Liga arabských štátov a Rusko, ktorého stíhačka sa o niekoľko dní neskôr snažila narušiť vzdušný priestor Izraela.

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *