Rokovania o Náhornom Karabachu opäť v slepej uličke

Štítky:

 

Odkazové zpravodajství a analýza událostí z postsovětského prostoru za měsíc červen

Karabachu opäť v slepej uličke

Predstavitelia Arménska a Azerbajdžanu sa stretli v Kazani s cieľom nájsť kompromis ohľadne sporného územia Náhorného Karabachu. Túto zväčša Arménmi obývanú autonómnu oblasť Azerbajdžanu vojensky obsadilo Arménsko na začiatku 90. rokov.Tŕňom v oku Azerbajdžancov je najmä okupácia priľahlých, pred vojnou etnicky azerbajdžanských okresov.

Zdanlivo nádejné rozhovory, do ktorých vložil nemalé úsilie aj Dimitrij Medvedev však opäť skončili neúspechom. Očakávalo sa, že strany sa dohodnú na dokumente stanovujúcom tzv. „Základné princípy“, medzí ktoré patrí návrat okupovaných území Azerbajdžanu, umožnenie návratu utečencov do svojich domovov a dočasný status, ktorý zaručí bezpečnosť a suverenitu Náhornému Karabachu. Podľa Edwarda Nalbandiana, ministra zahraničných vecí Arménska rozhovory zlyhali, pretože Azerbajdžan nebol ochotný pristúpiť na „Základné princípy“. Toto tvrdenie azerbajdžanská strana samozrejme dementovala s tým, že sa jedná len o posledný prípad „špinavej propagandy“, pričom vraj za skutočný neúspech rokovaní mohlo Arménsko trvajúce na príliš veľa ústupkoch. Táto verzia sa zdá byť pravdepodobnejšou. Arménsky prezident Serzh Sargsyan má totižto pred voľbami a aj racionálne ústupky v tejto citlivej otázke by boli jeho voličmi vnímané ako slabosť.

V Azerbajdžane sa však frustrácia z nulového pokroku v rokovaniach neustále zvyšuje, pričom jeho predstavitelia v posledných rokoch čoraz viac zdôrazňujú ochotu riešiť patovú situáciu silou. Nie je preto prekvapením, že len dva dni po skončení rozhovorov sa v Baku uskutočnila veľkolepá prehliadka azerbajdžanských ozbrojených síl. Prezident Ilham Alijev na nej pripomenul národu, že krajina sa stále nachádza vo vojne a je preto nutné stať sa ešte silnejšími. Následne zdôraznil, že čas je na Azerbajdžanskej strane. Ekonomika aj populácia Azerbajdžanu rastie, jeho hrubý domáci produkt je päťkrát väčší ako arménsky a na zbrojenie vynaložil v poslednom roku Azerbajdžan asi 3 miliardy dolárov, čo je o 50 percent viac ako je hodnota celého arménskeho štátneho rozpočtu.

Arménsko je v podstatne nepriaznivejšej situácii. Trpí zlou ekonomickou situáciou, vysokou nezamestnanosťou a taktiež obrovskou emigráciou. Až 44 percent arménskeho obyvateľstva nevidí vo svojej domovine budúcnosť. Ekonomická stagnácia je priamo zapríčinená konfliktom s Azerbajdžanom, v dôsledku ktorého bolo Arménsko vynechané zo všetkých regionálnych energetických projektov. Uzavretá je taktiež hranica s Tureckom, ktoré trvá na navrátení okupovaných území Azerbajdžanu. Situácia sa pre Arménsko ešte viac zhoršila po rusko-gruzínskom konflikte v r. 2008, kedy sa pre Arménsko de facto uzavrela aj jeho severná hranica. V súčasnosti je v medzinárodnom obchode Arménsko odkázané na úzku hranicu s Iránom a najmä na ruskú ekonomickú pomoc. Krajina je členom Ruskom vedenej vojenskej aliancie ODKB a je považovaná za posledného skutočného spojenca Ruska na Kaukaze. Tovlastne znamená, že je akýmsi protektorátom, kde 70 percent ekonomiky je v ruskom vlastníctve. Je to teda Rusko, ktoré stojí medzi Náhorným Karabachom a azerbajdžanskými tankami. Napriek tomu je však ruská pomoc v prípade konfliktu neistá. Náhorný Karabach právne nie je súčasťou Arménska a s Azerbajdžanom udržiava Rusko stabilne dobré vzťahy.Je taktiež možné, že sa strategicky významnejšiemu a bohatšiemu Azerbajdžanu podarí prikloniť si Rusko na svoju stranu.

Náhorný Karabach je na suroviny chudobná oblasť, v ktorej žije len asi 100 tisíc Arménov. Kolektívna pamäť na genocídu však pritvrdzuje možno až fanatický patriotizmus a bráni tak Arménom v akomkoľvek racionálnom ústupku turkickému národu. Dôsledkom je chudoba, slabosť a demografická kríza asi 3,5 miliónového Arménska. Je načase, aby si Arménsko uvedomilo beznádejnosť a fatálnosť svojho prístupu.Alternatívou je súčasná politika, ktorá povedie k vojenskému stretu s vyspelejším, početnejším a silnejším protivníkom, proti ktorému už nebude vlastenectvo arménskych vojakov stačiť.

http://www.themoscowtimes.com/opinion/article/war-clouds-gathering-again-in-the-caucasus/441232.html

http://www.accc.org.uk/after-key-kazan-talks-fate-karabakh-now-more-dim-ever

http://www.accc.org.uk/armenias-disappearing-population

http://pik.tv/en/news/story/13621-kazan-talks-fall-short-view-from-baku

Ruský muftí: médiá v Rusku venujú terorizmu „priveľkú pozornosť

Najvyšší ruský Muftí Talgat Tadzhuddin protestuje proti zobrazovaniu Moslimov v ruských médiách.Tie podľa neho venujú prílišnú pozornosť teroristickým útokom, pričom by sa vraj viac mali sústrediť na zobrazovanie životného štýlu, tradícií a viery ruského obyvateľstva. Talgat Tadzhuddin je známy svojimi kontroverznými vyjadreniami, medzi ktoré patrí návrh tzv. „duchovnej dane“ alebo požiadavka, aby sa na ruskom štátnom znaku objavil polmesiac. Viac sa dočítate na stránke Ria novosti.

http://en.rian.ru/russia/20110719/165285700.html

Rusko sa snaží nahnať svojich spojencov do ekonomickej únie

Rusko, Bielorusko a Kazachstan tento mesiac zrušili colné kontroly na vzájomných hraniciach. Jedná sa o posledný krok v dlhodobom snažení Moskvy o tesnú ekonomickú úniu so svojimi satelitmi. V roku 2000 založili Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan regionálnu ekonomickú organizáciu s názvom Euroázijské ekonomické spoločenstvo (EurAsEc). O sedem rokov neskôr sa Rusko, Kazachstan a Bielorusko rozhodli na základoch EurAsEc vytvoriť spoločnú colnú úniu. Ekonomické zisky, ktoré z tejto únie pre Moskvu vyplývajú sú však nanajvýš otázne, keďže Kazachstan a Bielorusko tvoria len 7,5 percenta z obratu ruského zahraničného obchodu.

http://www.en.rian.ru/analysis/20110720/165295740.html

Rusko a Azerbajdžan rokujú o radare v Gabale

Rok pred vypršaním zmluvy o prenájme radarovej stanice v Gabale začínajú Rusko a Azerbajdžan jednania, ktorých cieľom je obnoviť čoskoro neplatný 10 ročný kontrakt. Je pravdepodobné, že dôjde k novej dohode, avšak z azerbajdžanskej strany možno očakávať požiadavku na značné zvýšenie ceny za prenájom. Stanica v Gabale je dôležitou súčasťou ruského systému včasného varovania, pričom môže monitorovať štarty rakiet na Blízkom východe a v Juhovýchodnej Ázii. V roku 2007 ponúkol vtedajší ruský prezident Vladimír Putin Gabalskú stanicu ako alternatívu k vybudovaniu amerického radaru v Českej republike.

http://www.eurasianet.org/node/63911

Hrozí Rusku puč?

Brzdí profesionalizáciu ruskej armády strach vládnej garnitúry z vojenského puču?Vo svojom príspevku v opozičnom Moscow times to tvrdí bývalý poslanec ruskej Dumy, Mark Feygin. Podľa neho si profesionálnu armádu môžu dovoliť len demokratické krajiny a Rusko sa povinnej vojenskej služby zbaví až vtedy, keď v krajine prebehnú demokratické voľby. Armáda je už teraz podľa neho opozičnou záujmovou skupinou. Zatiaľ čo jej predstavitelia sú nespokojný so súčasnou vojenskou reformou, radoví vojaci musia znášať trpkosti, ktoré im prináša nekvalitná branná povinnosť.

http://www.themoscowtimes.com/opinion/article/chances-of-an-army-mutiny-have-increased/440928.html

Autor: Peter Števkov, student Bezpečnostních a strategických studií, FSS MU.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *