Sarkozy o postoji k Moskvě: Všechno špatně

Štítky:

Počas návštevy bývalého prezidenta Francúzska Nicolasa Sarkozyho v Moskve na konci októbra zazneli z jeho úst vyjadrenia, ktoré nielenže nekorešpondujú so politikou Paríža voči Kremľu, ale môžeme ich považovať voči súčasnej francúzskej politike za veľmi kritické.

Vladimir_Putin_and_Nicolas_Sarkozy_(2015-10-29)_01
Nicolas Sarkozy na letošní návštěvě v Moskvě (zdroj: Wikimedia Commons)

Nicolas Sarkozy sa počas dvoch hodín, ktoré strávil s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, stihol vyjadriť  k mnohým pálčivým otázkam, ktoré ovplyvňujú vzťah Ruska s EÚ (prípadne Ruska a Francúzska).  Jeho vyjadrenia sa od oficiálnej pozície Paríža v mnohom líšili:

1. Odmietol sankcie voči Rusku.

Následkom anexie Krymu a udalostiam na východe Ukrajiny zaviedli USA, EÚ a iné západné štáty sankcie voči Rusku. Sankcie boli niekoľkokrát rozšírené nakoľko západ obvinil Moskvu, že intenzívne podporuje proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Francúzsko ako významný člen EÚ sa snaží o sprostredkovanie mieru aj v rámci tzv. Minských rozhovorov. Francúzsky prezident Hollande niekoľkokrát hostil ruských a ukrajinských predstaviteľov v Paríži. Napriek tomu, že sa sankcie (resp. ruské protisankcie) dotýkajú aj Francúzska a francúzskych podnikateľov, trvá prezident Hollande na ich uplatňovaní pokiaľ nedôjde k zlepšeniu situácie. (BBC: 2015) Francúzi totiž chápu sankcie ako účinný nástroj nátlaku na Rusko.

Na druhej strane kvôli tomuto postoju Francúzskej vlády nemohlo dôjsť k predaniu dvoch vrtuľníkových lodí Mistral do Ruska následkom čoho hrozili Francúzsku vysoké pokuty. (NBC: 2014) Tento postoj kritizoval exprezident Sarkozy (za jeho vlády došlo k uzatvoreniu dohody o predaji lodí Mistral), ktorý sa v Moskve vyjadril, že sankcie poškodzujú obe strany a on by ich vo funkcii prezidenta nikdy nedopustil.

2. Potvrdil, že Moskva mala na anexiu Krymu nárok.

Francúzsko podobne ako ostatné členské štáty EÚ, od začiatku odmieta Krym ako súčasť Ruska. Oficiálne ho stále považujú za súčasť Ukrajiny. Referendum ktoré prebehlo na Kryme nebolo zo strany EÚ nikdy uznané. Paríž považuje pripojenie Krymu k Rusku za nebezpečný precedens nakoľko sa jednalo o prvú násilnú zmenu hraníc v Európe od konca Druhej svetovej vojny.

Na druhej strane hoci  exprezident Sarkozy v Moskve uznal, že krymské udalosti neboli v súlade s medzinárodným právom, konala Moskva správne. Svoj názor oprel o to, že na Kryme žije väčšinové ruské obyvateľstvo a Ukrajina proti anexii nepodnikla žiadne priame kroky. Toto Sarkozyho vyjadrenie Paríž jednoznačne odmietol.

3. Sarkozy ocenil ruské angažovanie v Sýrii.

Rusko je spolu s Iránom najvýznamnejším podporovateľom sýrskeho prezidenta Bašára Assada. Na druhej strane západné štáty na čele s USA a Francúzskom už od začiatku občianskej vojny podporujú tzv. umiernenú sýrsku opozíciu. Od konca septembra sa do diania v Sýrii aktívne zapája aj ruské letectvo.

Podľa Moskvy je cieľom Islamský štát – spoločný nepriateľ Západu aj Ruska. Na začiatku však západné spravodajské služby tvrdili, že väčšina náletov bola smerovaná na sýrsku opozíciu. To je dôvod prečo sa Paríž díva na ruské pôsobenia v Sýrii zdržanlivo. (France24: 2015) Naopak exprezident Sarkozy svojím vyjadrením dal najavo, že podľa neho je Ruské angažovanie v Sýrii správne a viac než na sýrskej opozícii mu záleží na porazení islamistov.

4. Sarkozy spochybnil ochotu EÚ prijať Ukrajinu.

Bolo to práve odmietnutie asociačnej dohody zo strany Janukovyča čo viedlo k Majdanu a ukrajinskej kríze. Pre štáty ako Poľsko či pobaltské štáty je Východné partnerstvo priorita. Podporujú prozápadné prúdy či už na Ukrajine či v Bielorusku. Asociačná dohoda, na ktorú tlačili práve tieto krajiny, mala pomôcť dostať tieto krajiny z ruskej sféry vplyvu a umožniť im slobodne sa rozhodnúť čo ďalej – resp. zblížiť sa s EÚ. Štáty EÚ podporili Asociačnú dohodu s Ukrajinou  nakoľko v nej videli pozitíva nielen pre Ukrajinu ale aj pre seba. Francúzsko ako významný člen EÚ tiež podporilo dohodu. Mala umožniť aj francúzskym podnikateľom rozvinúť svoju pôsobnosť na Ukrajine, na druhej strane pre Ukrajincov to malo znamenať priblíženie k EÚ.

Nicolas Sarkozy v Moskve však spochybnil ochotu EÚ prijať Ukrajinu čo najskôr za členský štát: štátom EÚ ide len o vlastný profit z asociačnej dohody a vôbec nemajú v pláne urobiť aktívne kroky potrebné pre členstvo Ukrajiny v EÚ. Francúzsky exprezident tak odmietol falošné nádeje ktoré dala EÚ (a tiež Paríž) Kyjevu o jeho budúcom členstve v únii a kvôli ktorým došlo k zhoršeniu rusko-ukrajinských vzťahov, čo doviedlo Ukrajinu takmer na pokraj zrútenia.

Francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy sa prekvapivo ostro vyjadril k aktuálnym témam. Jeho postoj bol v opozícii voči oficiálnej politike Paríža,  začo si doma vyslúžil kritiku. Môžeme povedať, že jeho názory boli v mnohých ohľadoch proruské. Je však náročné určiť či sa len jedná len o krátkodobú snahu zapáčiť sa Moskve a o prípravu na nadchádzajúce prezidentské voľby vo Francúzsku, alebo sa jedná o dlhodobé názory Sarkozyho, ktoré by zastával aj v prípade zvolenia do funkcie prezidenta Francúzska v roku 2017.

Zdroje:

Portál BBC.2015. Ukraine conflict: France hopes to end Russia sanctions (http://www.bbc.com/news/world-europe-34174382)

Portál France24. 2015. Hollande, Putin meet amid rising tensions over Russian air strikes in Syria (http://www.france24.com/en/20151002-france-hollande-putin-meet-amid-tensions-russian-air-strikes-syria )

Portál NBC.2014. France Refuses to Deliver Mistral Carriers Ordered by Russia (http://www.nbcnews.com/storyline/ukraine-crisis/france-refuses-deliver-mistral-carriers-ordered-russia-n255676)

Portál Pravda. 2015. Sarkozy tykal Putinovi a dvoril sa Rusku. (http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/372412-sarkozy-tykal-putinovi-a-dvoril-sa-rusku/ )

Autor: Denis Jansta, student bakalářského oboru mezinárodních vztahů a bezpečnostních a strategických studií na FSS MU.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *