Vianočné nákupy Armády Českej republiky

Štítky:

Obdobie Vianoc si všetci spájame s pokojom, rodinnou atmosférou, a samozrejme aj s darčekmi. Záver tohto roka bol štedrý aj k českým vojakom, ktorí sa môžu tešiť na novú modernú techniku. Nie len o novom vybavení ale aj o stručnom prehľade doterajších akvizícií hovorí nasledujúci článok.

Vrtuľníky

Nejedná sa tak úplne o vianočný darček, keďže  o ich nákupe verejnosť vie približne od konca leta, ale k samotnému podpisu zmluvy došlo iba tento mesiac v sídle Ministerstva obrany Spojených štátov amerických. Dohoda sa týka nákupu osem kusov UH-1Y Venom a štyroch kusov AH-1Z Viper. V cene 17,5 miliardy korún s DPH je zahrnutý výcvik pilotov, personálu, údržba, vybavenie zbraňovými systémami a munícia. V budúcnosti sa počíta s možnosťou navýšenia ich počtov. Minimálne diskutované množstvo je 8 + 8 (8 Viperov, 8 Venomov), optimálne je 12 + 12.

V popredí AH-1Z Viper, za ním UH-1Y Venom (Photo By: Cpl. Andy Martinez).

Základný kameň položila už Biela kniha o obrane z roku 2011 (súhrnný koncepčný dokument), v ktorej je spomenutá nutnosť modernizácie, respektíve náhrady bojových vrtuľníkov Mi-24/35 sovietskej výroby. Následný proces bol pomerne nejednoznačný až mätúci. Dlho sa nevedelo, čo sa má od nových strojov očakávať, aké zbraňové systémy majú byť schopné niesť, a na aký typ úloh majú byť uspôsobené.

V priebehu času celej akvizície sa do povedomia dostali predovšetkým nasledujúce firmy a stroje: Leonardo (AgustaWestland) a AW139, Airbus Helicopters  H145M a  AS565, Korea Aerospace Industries a KUH-1 Surion, Lockheed Martin/Sikorsky a UH-60, Bell Helicopter a UH-1Y Venom. Aj napriek vysokej cene bol dlhodobým favoritom práve Venom. Rozhodujúcimi požiadavkami sa nakoniec stali schopnosť používať protitankové riadené strely (PTRS) a skúsenosť z ostrého nasadenia. Z tohto dôvodu nakoniec vzišla víťazne firma Bell Helicopter, ktorá k viacúčelovému Venomovi doplnila útočného Vipera, s ktorým majú zhodných až 85 percent konštrukčných parametrov.

Transportné lietadlá

Vo vzduchu ešte ostaneme. Dňa 16. decembra podpísali zástupcovia MO a spoločnosti Airbus Defence and Space, S. A. zmluvu na dodávku dvoch nových taktických transportných lietadiel CASA C-295MW (Military Winglet) v rokoch 2020 a 2021, a zároveň aj zmluvu na modernizáciu už existujúcich štyroch lietadiel rovnakého typu vo verzii C-295M, ktorými česká armáda disponuje od roku 2010.Nákup sa uskutočnil o dva roky skôr než sa plánovalo. Česká republika celkovo zaplatí 2,34 miliárd korún vrátane DPH, pričom je v cene zahrnuté úplné operačné vybavenie, náhradné diely a pozemné vybavenie pre obsluhu lietadiel.

Lietadlá čiastočne prevezmú aj úlohu dvojice bizjetov Jak-40. Hodnota modernizačného programu pre štyri lietadlá CASA C-295M dosiahne celkovú výšku 436,0 milión korún s DPH. Už slúžiace lietadlá tak budú prevedené na zhodný najnovší štandard.

Armáda Českej republiky potrebuje zvýšiť svoje prepravné kapacity a nahradiť dosluhujúce lietadlá Jak-40. Naviac, nové lietadlá CASA budú úspornejšie, s väčším doletom a modernejšími systémami, než tie skôr obstarané,” vysvetlil minister Metnar s tým, že štyri lietadlá, ktoré už AČR používa, sú spoľahlivé a prevádzkové náklady na nich nízke.

CASA C-295M (zdroj: Wikipedia).

Obstaranie prvého nákupu týchto strojov sa však nezaobišlo bez kontroverzií. Ich nákup bol schválený ešte v roku 2009 za vlády vtedajšieho premiéra Mirka Topolánka. Za lietadlá a logistiku mala ČR zaplatiť 3,5 miliardy korún, a podľa dohody pridať päť bojových strojov domácej výroby L-159. Nákup bol od počiatku mnohými odborníkmi a médiami kritizovaný ako predražený. Navyše sa lietadlá nevyhli technickým problémom. Hovorilo sa taktiež o tom, že za nákupom lietadiel stál silný tlak vysoko postavených úradníkov Ministerstva obrany, ktorí španielske stroje presadili proti vôli niektorých armádnych predstaviteľov.

Bývalá ministerka Vlasta Parkanová podľa kriminalistov nenechala spracovať nezávislý posudok na cenu lietadiel pre vojenské letectvo. Podľa žalobcov nákupom predražených strojov prišiel štát o viac ako 800 miliónov korún. Druhým obvineným v kauze je vtedajší šéf sekcie vyzbrojovania Ministerstva obrany Jiří Staněk. Vyriešenie kauzy je aj po takej dlhej dobe v nedohľadne a hrozí, že pôjde do zabudnutia.

Rádiolokátory

K spečateniu ďalšej dôležitej akvizície došlo dňa 5. decembra. Pristúpilo sa tak k podpisu zmluvy na vojenské radary MADR (Mobile Air Defence Radar) stredného dosahu. Opäť sa však nejedná o nič neznáme, keďže aj táto akvizícia zažila svoje úskalia, čím vošla do povedomia verejnosti. Tento krát hodnota zákazky činí 3,5 miliardy korún s DPH. Armáda ČR tak získa osem rádiolokátorov EL/M-2084 od izraelskej firmy ELTA spadajúcej pod IAI (Israel Aerospace Industries).

Nové radary pritom ministerstvo sľubovalo už od roku 2004. Rozhodujúcim bol však až rok 2014, kedy sa zhoršila bezpečnostná situácia a európske krajiny si uvedomili, že je nutné modernizovať svoje armády. Vojsko totiž doteraz pracuje s prehľadovými rádiolokátormi dlhého dosahu P-37 a P-19, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch, a aj napriek heroickému úsiliu príslušníkov z rádiotechnických rôt 262. rádiotechnického práporu sa jedná o  zastaranú techniku. Veľký mediálny priestor vtedy dostával česko-slovenský projekt radaru RL-3DM ReUNION, ktorý vsádzal predovšetkým  na dobrú povesť tuzemských firiem v tejto špecifickej technologickej oblasti.

Do vyhlásenej súťaže v roku 2016 predložili svoje ponuky tri štáty. Francúzska firma Thales Raytheon Systems s radarmi GM200 a GM400, švédska firma Saab s radarom Giraffe 4A a už spomínaná izraelská firma. Zapojiť sa mal aj britský BAE systems, ten však neskôr odstúpil pretože firma uznala, že ich ponuka nespĺňa presné zadanie českej armády.

ELTA EL/M-2084 (zdroj: Wikipedia).

Z tendru vzišiel víťazne Izrael a zdalo sa, že podpisu a nákupu už nič nezabráni. V roku 2018 sa však objavili správy, že výbor NATO ASAB (Air and Missile Defense Command and Control Security Accreditation Board) vydal vyhlásenie, ktoré bráni začleneniu izraelských radarov do integrovanej obrany NATO (tie informácie sa však v konečnom dôsledku ukázali ako nepravdivé). Navyše došlo k prevereniu celej zmluvy vtedajšou ministerkou obrany Karlou Šlechtovou.

Zákazku sprevádzali špekulácie a pochybnosti aj naďalej, a tak sa súčasný minister Lubomír Metnár rozhodol starú zákazku úplne zrušiť a vláde navrhol, aby radary kúpila priamo od izraelské vlády (prostredníctvom výnimky zo zákona č. 134/2016 Sb., o zadávaní verejných zákaziek). Izraelská strana predložila úplne rovnakú ponuku. Tento krát však už išlo všetko bez problémov a vojaci ako aj domáci priemysel (záväzok na 30 percentné zapojenie) sa môžu v pomerne blízkej dobe tešiť na novú techniku.

Ľahké obrnené prieskumné vozidlá

Úspešné obchody neobišli ani pozemnú zložku. Dňa 16. decembra došlo k  podpisu zmluvy o dodaní ďalších siedmych kusov ľahkého obrneného prieskumného vozidla (LOV-PZ) za 355 miliónov korún s DPH. Päť vozidiel tohto typu už dnes využíva 13. delostrelecký pluk „Jaselský“. Šesť nových kusov bude slúžiť taktiež delostrelcom. Jeden kus bude slúžiť pre výcvik pri Veliteľstve výcviku – Vojenské akadémii vo Výškove.

LOV-Pz vyvinul v rokoch 2013 – 2015 Vojenský technický ústav výzbroje a munície v Slavičíne. LOV Pz vychádza z jednotnej koncepcie vozidiel postavených na báze automobilu IVECO M65E19WM LMV. Nové vozy budú oproti pôvodným piatim vybavené modernejšou technikou a vybavením. Schopnosti vozidla LOV Pz ho určujú k prevádzaniu delostreleckého prieskumu bojiska a získavaniu podkladov pre paľbu pri plnení úloh palebnej podpory vojsk.

LOV-Pz (zdroj: Wikimedia).

Elektronické rušičky

Zaujímavou, avšak pomerne neznámou akvizíciou, ktorá bola podpísaná 13. decembra je obstaranie ôsmich výkonných mobilných prostriedkov elektronického boja (EB) STARKOM. Vo výzbroji tak STARKOMy nahradia zastarané systémy Moruš (Modulová stavebnice rušičov). Cena zákazky dosahuje 1,45 miliardy korún s DPH. Pôvodne bola cena odhadovaná na 960 miliónov korún.

Rušič STARKOM bude podľa požiadaviek AČR postavený na novej platforme Tatra 815-7 8×8. Armáde ich dodá štátny podnik Vojenský výskumný ústav (VVÚ). Súčasťou kompletu STARKOM budú modulárne vozidlové systémy, umožňujúce elektronický prieskum, spoločnosti URC Systems, rádiostanica Harris, maskovacie systémy, opticko-senzorický perimetrický systém, anténny systém RAMET a ďalšie potrebné vybavenie.

Účelom rušičov je dosiahnutie cieľa vedenia elektronického boja a sú súčasťou bojovej podpory jednotiek pozemných a vzdušných síl Armády ČR. Vysoká mobilita rušičov STARKOM je nutná pre plnenie úloh elektronického útoku a elektronickej ochrany s doplnkovým vedením elektronického sledovania elektromagnetického spektra i za pohybu s možnosťou výstavby anténnych systémov a prípravy napájacej sústavy.

Armáda nakupuje, armáda modernizuje

Nie len december, ale celý rok 2019 bol z pohľadu nákupov a modernizácie mimoriadne pestrý. V júli došlo na podpis zmluvy o nákupe obrnencov Titus 6×6, pokračovali nákupy rôznych typov vozidiel Tatra, boli objednané ľahké zdravotné terénne odsunové prostriedky (LZTOP), nehovoriac o pomerne veľkých nákupoch rôzneho typu munície. Z dostupných informácií a z Koncepcie výstavby AČR do roku 2030 (KVAČR) možno vyčítať, že nastavený trend si vojenské nákupy udržia aj budúci rok.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *