Saudská Arábia sa v posledných mesiacoch stala neprehliadnuteľným hráčom na medzinárodnej scéne. Krajina, ktorá bola dlhé roky vnímaná najmä ako globálny energetický gigant, si postupne upevňuje pozíciu v diplomatických rokovaniach – či už v kontexte vojny v Gaze, na Ukrajine alebo širších geopolitických otázok. Vzťahy Rijádu s USA, Izraelom a Iránom prechádzajú dynamickými zmenami, ktoré môžu ovplyvniť rovnováhu síl na Blízkom východe aj vo svete. Ako sa Saudskej Arábii podarilo dosiahnuť túto strategickú pozíciu? A čo môže jej rastúci vplyv znamenať pre budúcnosť globálnej politiky?

Uplynulé mesiace priniesli do medzinárodných vzťahov častejšie opakovanie slovného spojenia Saudská Arábia. Čitatelia a čitateľky novín mohli postrehnúť čoraz významnejšiu rolu, ktorá pripadá  Saudskoarabskému kráľovstvu v riešení medzinárodných konfliktov doma, na Blízkom východe, ale po novom i vo východnej Európe.

Rijád, hlavné mesto kráľovstva, bolo stanovené za miesto uskutočnenia mierových rozhovorov o ďalších postupoch v rámci vojnových konfliktov v Gaze a na Ukrajine. Za narastajúcou relevanciou Saudskej Arábie na medzinárodnej scéne je možné hľadať jej strategickú pozíciu, ktorá ponúka efektívnu protiváhu Iránu, možnosť diplomatického zbližovania so Západom, ktorá by zabezpečila stabilné partnerstvo na Blízkom východe, ale aj geo-ekonomickú moc, ktorá pramení z masívneho množstva dostupných zdrojov fosílnych palív. A po novom i v obnoviteľných zdrojov energie.

Aktuálne geopolitické záchvevy tkvejúce najmä v riešení povojnového Pásma Gazy však nasvedčujú, že ústredná rola neutrálneho diplomata bola kráľovstvu prisudzovaná priskoro – obzvlášť v tak roztrieštenom medzinárodnom priestore v akom sa nachádzame.

Posilňovanie role na medzinárodnej scéne

Aktivita Saudskej Arábie na medzinárodnej scéne sa už roky vyznačuje balansovaním strategických partnerstiev na východ i západ. Prostredníctvom investícií do udržateľného rozvoja pod projektom Vision 2030 strategicky zlepšuje svoje postavenie ako petroštátu v budúcnosti, ktorá má potenciál byť plne zelená, nezávislá na uhľovodíkoch. Kým sa však táto budúcnosť stane realitou, Saudské kráľovstvo buduje infraštruktúru krajín, ktoré sú na ňom a jeho nerastoch bytostne závislé skrze vlastníctvo najväčšej ropnej spoločnosti na svete, Aramco.[1]

Za odmenu sa mu okrem masívnych výnosov dostáva aj miesto pri medzinárodnom rokovacom stole. Na východ je vďaka svojim ropným vývozom Saudská Arábia jedným z najbližších partnerov Číny, Indie, Južnej Kórei, či Japónska. Na západe obchoduje v rámci ropy a zbrojárskeho priemyslu s krajinami ako USA, Francúzsko, či Nemecko. Vzťahy kráľovstva však nie sú len energetického a fiškálneho charakteru. Za uplynulé roky sa Saudská Arábia stala popredným hráčom v medzinárodnej športovej aréne, ako aj vyjednávačom za – nie vždy – okrúhlym medzinárodným diplomatickým stolom.

Saudská Arábia a Spojené štáty americké

Vzťah USA a Saudskej Arábie je viac než osemdesiat rokov založený na “vzájomnom rešpekte a spoločných záujmoch.” [1] V súčasnosti sú krajiny partnermi v rámci typu amerického systému medzinárodného predaja zbraní, v ktorom americká vláda figuruje ako sprostredkovateľ medzi zahraničným zákazníkom a domácimi producentmi.[2] Aktuálne má USA so Saudskou Arábiou v rámci tohto systému aktívne zmluvy v hodnote 126,6 miliardy dolárov. [2] Pozitívne vzťahy medzi dvoma krajinami boli však na domácej americkej pôjde ostro kritizované predovšetkým kvôli autoritárskemu charakteru kráľovstva ako aj mizernej úrovni ľudských a občianskych práv v krajine. Hnutie proti blízkemu vzťahu nabralo akceleráciu obzvlášť po uväznení a vražde saudského novinárskeho disidenta Jamala Khashoggiho v roku 2018. [3] Aj napriek iniciálnemu dištancu prezidenta Bidena od Saudského kráľovstva a obvinenia jeho korunného princa, Mohammeda bin Salmana, z vraždy novinára, sa vzťahy medzi krajinami výrazne nezmenili. [4] Práve naopak – súčasná republikánska administratíva naznačuje umocnenie strategického partnerstva medzi dvoma krajinami.

V januári tohto roku prezident Donald Trump pripustil možnosť svojej prvej zahraničnej cesty v druhom mandáte práve do Saudskej Arábie. V marci boli plány na prvú zahraničnú cestu zopakované. Počas májovej cesty do Saudskej Arábie sa prezident zastaví aj v Katare a Spojených arabských emirátoch. [5] Tento scenár pripomína Trumpovu prvú zahraničnú cestu v roku 2017, ktorá sa uskutočnila taktiež do Rijádu, a bola nasledovaná Jeruzalemom a Betlehemom. Oficiálne plány Trumpových zahraničných ciest však spočiatku zahŕňali tradičné spoločné stretnutie s britskou korunou, Karolom Tretím. Opätovný odklon od tejto tradície a nasledovná prioritizácia vzťahov so Saudskou Arábiou a možným stretnutím Trumpa s Putinom v Rijáde symbolicky zhmotňuje Trumpove odmietnutie demokratických princípov a odvrátenie sa strategickým a bezpečnostným štruktúram, ktorých boli USA desaťročia ústredným pilierom. [6] [7]

Májová cesta Trumpa do Rijádu priniesla prezidentovi Spojených štátov ovocie nielen vo forme nového prezidentského špeciálu od Kataru, ale aj ekonomickej dohody, na základe ktorej má Saudská Arábia zainvestovať 600 miliárd dolárov do americkej ekonomiky – predovšetkým dátových centier, energetiky a nových technológií. [8] [9] Stretnutie lídrov USA a Saudskej Arábie zastrešilo aj konverzácie o stave v Gaze. Podľa vyjadrenia saudského ministra zahraničných vecí, Faisal bin Farhan Al-Sauda, došlo k vzájomnej dohode a potrebe ukončenia vojny, ako aj návratu rukojemníkov. Al-Saud naznačil aj konsenzus vo veci vytvorenia osobitného palestínskeho štátu. Toto vyjadrenie však doposiaľ nebolo americkou administratívou  potvrdené. [10]

Saudská Arábia, Izrael a Abrahámove dohody

Podobne ako v prípade Spojených arabských emirátov, Bahrajnu a Izraela, aj v Saudskej Arábii sa USA pokúša o spájanie svojich strategických partnerov, ktorí sú si tradičnými nepriateľmi. Skrz Abrahámove dohody USA mediuje vzťahy znepriatelených blízkovýchodných krajín na princípe spoločného náboženského uznania proroka Abraháma naprieč troma svetonázormi – islamom, judaizmom a kresťanstvom.

Podpis Abrahámových dohôd, 15. septembra 2020, však nebol primárne duchovným projektom, ale výsledkom intenzívnej politickej šnúry vtedajšieho amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea po Blízkom východe. Jeho rokovania v Jeruzaleme, Abú Zabí a Manáme otvorili cestu k plnej normalizácii diplomatických vzťahov medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi i Bahrajnom, ku ktorým sa neskôr pripojili aj Sudán a Maroko. Hlavným spoločným menovateľom bola bezpečnostná koordinácia proti Iránu a prísľub amerických hospodárskych i vojenských benefitov (napr. predaj stíhačiek F-35 SAE).  [11]

V tomto kontexte sa Washington snaží presvedčiť Saudskú Arábiu, najväčšieho sunnitského aktéra v regióne, aby nasledovala svojich susedov. Potenciálna normalizácia Rijádu s Izraelom by posilnila proti iránsky blok a upevnila americký vplyv, pričom sa ráta s balíkom odmien: bezpečnostné záruky USA, prístup k pokročilým zbraňovým systémom a technologická spolupráca pri civilnom jadre. Náboženský motív spoločnej úcty k Abrahámovi síce poskytuje symbolický rámec, no skutočným jadrom dohôd sú geopolitika, obchod a obrana – konkrétne záväzky a nástroje, nie interkonfesijné zmierenie.

Abrahámske dohody sú v rámci vyjednávaní medzi Saudským kráľovstvom a USA podmienkou podpísania vojenského paktu a ďalšieho prehĺbenia ekonomickej spolupráce, či spolupráce týkajúcej sa civilného jadrového programu. Zo strany Saudskej Arábie síce zaznievalo možné pristúpenie na zblíženie sa s Izraelom, resp. jeho uznanie ako suverénnej krajiny, no jedine pod podmienkou normalizácie palestínskej štátnosti. V kontexte plánov Donalda Trumpa a jeho pobočníka Elona Maska na pretváraní povojnového Pásma Gazy v nablýskanú, Amerikou vedenú a stráženú metropolu v štýle MAGA, sú však podobné dohovory skôr nepravdepodobné. Obrazom nesúhlasu Saudského kráľovstva s rokovaniami o budúcnosti Gazy medzi USA a Izraelom bolo februárové stretnutie krajín Zálivu v Rijáde, ktoré ústredným motívom bola spoločná snaha na podporu palestínskej záležitosti a budúcnosti Pásma Gazy. [12]

Napriek spoločným prístupom Izraela a Saudskej Arábie v rámci akcií proti Húsíom v Jemene a Hizballáhu v Jordánsku zostáva Saudská Arábia ostražitá vo svojej spolupráci s Izraelom. Prospekt jeho dominancie v regióne blízkeho východu je pre kráľovstvo vylúčený. Hranice možnej spolupráce a ďalšieho spriateľovania potvrdzuje aj Jeruzalem. Slová izraelského premiéra o potenciále spoločného zbližovania sú, podobne ako s Emiráty, čoraz väčšmi nahrádzané opačnou rétorikou. V reakcii na saudskú výzvu k pristúpeniu na tzv. dvojštátne riešenie, ktoré by zabezpečilo vznik dvoch suverénnych štátov – Palestíny a Izraela na súčasnom dišputovanom území, sa vyjadril premiér Benjamin Netanyahu, že Saudská Arábia je dostatočne veľká na to, aby na svojom území Palestínsky štát vytvorila sama. [13] [14]

Vízia ochrany arabskej populácie ostáva pre Saudskú Arábiu najväčším hnacím motorom v negociáciách budúceho mieru. Palestínska nacionalistická a islamistická organizácia Hamás však pre kráľovstvo znamená jasný problém – viní ju za zhoršenie situácie v októbri 2023 a akcentuje svoje obavy z rozšírenia migrácie príslušníkov Hamásu na svoje územie. Rozšírenie teroristického násilia predstavuje pre kráľovstvo veľkú hrozbu. Rovnako ako príliv nesúhlasu s autoritárskymi praktikami z radov potenciálnych prisťahovalcov.

Saudská Arábia a Irán

Saudská Arábia je desaťročia Iránom pokladaná za úhlavného nepriateľa, a to spoločne s USA a Izraelom. Okrem rozkolu medzi islamskými prúdmi, ktorých sa obe krajiny menujú za lídrov – Irán šiítov a Saudská Arábia sunnitov, medzi krajinami dochádzalo k stretu politických záujmov neustále minimálne od čias datujúcich Iránsku revolúciu. Saudská Arábia, ako konzervatívna monarchia, dlhodobo oponovala novo-nastolenému islámskemu, revolučnému a socialistickému režimu v Iráne. Podobne aj Irán prehlasoval monarchie Zálivu za nelegitímne. Nesúlad politicko-spoločenského presvedčenia bol zhmotnený niekoľkými priamymi konfliktami. Po páde Sadama Husseina v Iraku došlo k vytvoreniu tzv. sektárskej identity v rámci bezpečnostnej identity blízkeho východu a v Iráne, Iraku, Sýrii a Lebanone došlo k vzostupu neštátnych subjektov zahŕňajúcich milície, či teroristické organizácie. K prehlbovaniu priepasti medzi Saudskou Arábiou a Iránom došlo aj prostredníctvom proxy vojen počas Arabskej jari, kedy Rijád výrazne podporoval monarchistický establishment, kdežto Irán stál za revolučnými, proti-západnými hnutiami – ako napríklad Husíovia v Jeméne, či revolucionári v Bahrajne.

Zblíženie vzťahov Saudskej Arábie a USA od prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa znamenalo aj ráznejšie vzdialenie sa Iránu, ktoré vykryštalizovalo dronovými útokmi Iránu na saudské Aramco. Irán pokračoval v eskalácii konfliktu s USA, ktorý v roku 2020 takmer vyústil v otvorenú vojnu. Dlhodobé nepriateľské vzťahy s USA a Izraelom boli však pre Irán spúšťačom strategických bilaterálnych a multilaterálnych dohôd v regióne. V tom istom čase spozorovala Saudská Arábia odklon USA od niekdajšieho nasadenia na Blízkom východe a začala iniciovať stratégiu re-orientácie prostredníctvom diplomatických a ekonomických nástrojov. Nadviazala vzťah s Katarom, Tureckom a eventuálne v Pekingu, v marci 2023, podpísala vzájomný záväzok o nezasahovaní do vnútorných záležitostí s Iránom, mediovanú Čínou. Dohoda bola nasledovaná ďalšími dohodami, ktoré mali do tejto bilaterálnej dynamiky vniesť prvky normalizácie. Príkladmi zbližovania dvoch rivalov bolo zastavenie saudskej podpory perzskej televíznej stanice sídliacej v Londýne, ktorá otvorene odsudzovala Teherán za smrť mladej Mahsy Aminiovej. [15]

Politický analytik a špecialista na región Blízkeho východu, Steven Cook z Rady medzinárodných vzťahov hovorí o zmene chovania Saudskej Arábie pod motívom ochrany a zabezpečenia stabilného domáceho diania, ktoré ide ruka v ruke so stabilizáciou Pásma Gazy a ukotveniu bezpečných strategických partnerstiev v rámci regiónu bez spoľahu na outsiderov. [16] Popri budovaní mega miest, moderných metropol, skupovaní popredných spoločností a upevňovaní svojej role na medzinárodnej obchodnej scéne Rijád nasleduje politiku pragmatizmu, ktorá sa však dištancuje od podpory krajiny, ktorá – slovami korunného princa Saudskej Arábie – „vykonáva na Palestínčanoch genocídu.“ [17] Tradičným predmetom záujmu vyplývajúcim z dlhoročnej spolupráce Iránu a Palestíny, odzrkadlenej aj v úzkej materiálnej pomoci Hamásu,  je autonómia Palestínskeho štátu ako aj jeho obyvateľov. Saudské kráľovstvo spoločne s Iránom rázne odmietlo reakciu Izraela na útoky Hamásu v októbri 2023. Avšak zatiaľ čo Irán bezprostredne materiálne a politicky podporuje iniciatívy útokov Hamásu, Saudská Arábia sa stavia za pragmatického mediátora mierových rozhovorov. Irán, podľa autorov reportu Belferovho centra pre vedu a medzinárodné záležitosti, nebol k stolu mierových debát prizvaný kvôli ašpiráciám Saudoarabčanov dominovať v diplomatických snahách, ako aj iránskemu odmietaniu svoj-štátneho riešenia. [15]

Od začiatku konfliktu v októbri 2023 sa v Saudskej Arábii konalo niekoľko významných diplomatických stretnutí zameraných na situáciu v Gaze. V októbri 2023 sa v Džidde uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Islamského summitu, kde lídri diskutovali o eskalácii násilia a humanitárnej kríze v regióne. Nasledoval Arabsko-islamský mimoriadny summit v novembri 2023 v Rijáde, ktorý vyzval na okamžité zastavenie paľby a ukončenie blokády Gazy. V nasledujúcom roku, vo februári 2024, sa taktiež v Rijáde konalo konzultatívne ministerské stretnutie, ktoré zdôraznilo potrebu ukončiť vojnu a zabezpečiť ochranu civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. O niekoľko mesiacov neskôr, v októbri 2024, Saudská Arábia hostila prvé stretnutie Medzinárodnej aliancie na podporu dvoj-štátneho riešenia, kde sa predstavitelia takmer 90 štátov a medzinárodných organizácií zamerali na podporu palestínskej štátnosti a humanitárnej pomoci pre Gazu. Podobne aj vo februári 2025 bol Rijád miestom stretnutia arabských lídrov, ktorí rokovali o budúcnosti Gazy a vyjadrili nesúhlas s návrhom na nútené presídlenie obyvateľov pásma. Tento rad významných stretnutí zdôrazňuje kľúčovú úlohu Saudskej Arábie v diplomatických snahách o riešenie konfliktu a humanitárnej krízy v Gaze a vedenie diplomatického prvenstva v regióne. [18]

V kontexte zlepšovania vzťahov s Iránom bude pre Saudskú Arábiu kľúčové zaujať jasný postoj, rovnako ako konečné odlúčenie od Izraela. Tradičná realpolitik je tak v skutočnosti nahradená novým termínom Riyalpolitik, ktorý nasleduje národný záujem kráľovstva, ktoré sa vyskytuje v špecifickej geopolitickej situácii a uvedomuje si svoju centralitu na medzinárodnej scéne.[3]

Saudská Arábia zajtrajška

Mimo svojej tradičnej ekonomickej sily zaistenej skrze nerastné bohatstvo sa kráľovstvo pýši svojou inovatívnosťou, pokrokom v umelej inteligencii ako aj modernými prístupmi k udržateľnosti. Dlhodobo aplikuje politiky, ktoré mu majú zabezpečiť silu páky pri geopolitickom stole. Donald Trump si túto novoobjavenú silu v partnerovi všíma a vidí potenciál, ktorý prináša do rokovaní skrz svoju nezávislosť. Mimo autoritárskych sklonov je mu sympatický aj priateľ v kapitále, ktorý disponuje dostatočným bohatstvom na pomoc pri zhmotňovaní jeho snov na Blízkom východe. Saudská Arábia má potenciál a robí všetko preto, aby sa stala ,,stabilizátorom Blízkeho východu.” [19] [20] Jej ekonomická moc, rovnako ako aj politické siete nasvedčujú jej rastu, ktorý je úzko spätý s utilizáciou uhľovodíkov, resp. fosílnych palív.

Podobne ako pri nedávnom odmietaní zelenej energetiky, aj pri spochybňovaní tradičných multilaterálnych štruktúr Trumpova administratíva zviditeľnila svoju nonkonformitu voči „starému“ svetovému poriadku. Rijád bol v minulosti miestom summitu o budúcnosti Ukrajiny, ktorého sa ruská delegácia, narozdiel od vyše 40 ďalších reprezentácií, nezúčastnila. Jedným z výrazných príkladov zmeny v kurze je saudské zastrešenie bilaterálnych rozhovorov medzi USA a Ruskom opäť na tému vojny na Ukrajine. Stretnutia sa v marci 2025 zúčastnili zástupcovia Kremľa, ako aj Washingtonu, Ukrajina však bola z rozhovorov vynechaná; rozhodovalo sa teda ,,o nás bez nás.“ [21]

Saudská Arábia sa rovnako pokúsila o mediáciu v súdanskom konflikte – spolu s USA zvolala do Džiddy sériu rokovaní medzi sudánskou armádou (SAF) a paramilitantnými Jednotkami rýchlej podpory (Rapid Support Forces – RSF) v roku 2023.  Hoci prímeria opakovane skolabovali, Rijád demonštroval ambíciu profilovať sa ako stabilizačný hráč presahujúci Blízky východ.

Demokratické hodnoty a symetria dialógu s partnermi sa postupne pretavuje do zahraničnej politiky podporujúcej narušiteľov medzinárodných štruktúr, pretláčania názorov silou a čoraz vyššími decibelmi hlasu. Trumpova administratíva je toho jasným príkladom. Kroky Rijádu naznačujú obdobné smerovanie, čoraz užšia spolupráca s Ruskom v rámci OPEC+ a odmietanie zvýšenia produkcie ropy v počiatočných štádiách vojny na Ukrajine naznačujú smerovanie Riyalpolitik k mocenskej politike prizývania ku stolu silnejších a hlasnejších.

Saudská Arábia má potenciál byť regionálnym stabilizátorom, no je mylné v nej vidieť nezávislého mediátora. Jej blízky obchodný vzťah s Ruskom, motivácia v národnom záujme k akumulácii kapitálu, ako aj opakované porušovanie ľudských práv diskredituje jej partnerský kapitál v starom svete. V novom svete definovanom konverzáciami za zavretými dverami však symbolizuje šancu na asymetrický mier, ktorý je podľa mnohých lepší než nekonečná zmrazená vojna, otupenie nebezpečnej moci Iránu, ako aj šancu na pretlačenie práv Palestínčanov na sebaurčenie.

Krajiny blízkeho východu ako Saudská Arábia čoraz ďalej ukazujú svoju geoekonomickú a geopolitickú šikovnosť. Pre starú atlantickú gardu je nutné na ňu obratne reagovať. Prvým krokom v rámci nezaspatia na vavrínoch musí byť pochopenie Riyalpolitik.

[1] Pozn. Aut. : Takmer 98% ropnej spoločnosti Aramco leží vo vlastníctve vlády Saudskej Arábie, zvyšok je rozdelený medzi domácich a zahraničných investorov. S týmito akciami sa verejne obchoduje od roku 2019. (Viz https://www.aramco.com/en/news-media/news/2024/saudi-aramco-announces-breakdown-of-shareholding-post-allocation)

[2] Tento typ zahraničného predaja zbraní sa volá Foreign Military Sale (FMS), od Direct Commercial Sales (DCS) líši na rovine aktérov, ale aj navrhovania a schvaľovania partnerstiev. V DCS dynamike vláda nezohráva rolu sprostredkovateľa, obchody sú uskutočnené medzi americkými spoločnosťami a zahraničnými zákazníkmi priamo, bez sprostredkovateľa. Viz https://www.state.gov/u-s-arms-sales-and-defense-trade/

[3] Riyal, slovensky rijál, je saudskoarabská mena používajúce sa pri všetkých finančných transakciách v krajine. Riyalpolitik opisuje stratégiu zahraničnej politiky, v ktorej štáty Perzského zálivu využívajú finančné prostriedky namiesto vojenskej sily na presadzovanie politických a strategických záujmov v zahraničí, napríklad v regiónoch ako je Africký roh (viz. Müller, T., & Boswinkel, L. (2018). Riyal Politik: The political economy of Gulf investments in the Horn of Africa. Clingendael Institute. https://www.clingendael.org/sites/default/files/2018-04/riyal-politik.pdf). V súvislosti s komplexným vzťahom s Iránom tento termín použil Steven A. Cook vo svojom príspevku vo Foreign Affairs.

Editor článku: Michaela Mildorfová, Veronika Zwiefelhofer Čáslavová

Zdroje

[1]  U.S. Embassy in Saudi Arabia. (n.d.). Policy & history: Our relationship. https://sa.usembassy.gov/policy-history-our-relationship/

[2] U.S. Department of State. (n.d.). U.S. security cooperation with Saudi Arabia. https://www.state.gov/u-s-security-cooperation-with-saudi-arabia/

[3] Wintour, P. (2019, December 23). Saudi Arabia accused of ‘mockery of justice’ over Jamal Khashoggi trial. The Guardian. https://www.theguardian.com/world/2019/dec/23/saudi-arabia-accused-of-mockery-of-justice-over-jamal-khashoggi-trial

[4] Landay, J., & Holland, S. (2022, July 15). Biden heads to Saudi Arabia amid tension over oil, Khashoggi killing. Reuters. https://www.reuters.com/world/middle-east/biden-heads-saudi-arabia-amid-tension-oil-khashoggi-killing-2022-07-15/

[5] Mason, J., Holland, S., & Slattery, G. (2025, April 1). Trump says he will visit Saudi Arabia, Qatar, UAE as early as May. Reuters. https://www.reuters.com/world/middle-east/trump-planning-visit-saudi-arabia-mid-may-axios-reports-2025-03-30/

[6] Reuters. (2025, January 26). Trump says will have call with British PM Keir Starmer in next 24 hours. Reuters. https://www.reuters.com/world/trump-says-will-have-call-with-british-pm-keir-starmer-next-24-hours-2025-01-26/

[7] Reuters. (2025, February 27). King Charles invites Trump for unprecedented second UK state visit. Reuters. https://www.reuters.com/world/uk/king-charles-invites-trump-unprecedented-second-uk-state-visit-2025-02-27/

[8] The New York Times. (2025, May 14). Trump news Middle East [Live updates]. https://www.nytimes.com/live/2025/05/14/us/trump-news-middle-east

[9] Al Jazeera. (2025, May 12). Qatar and US in talks over offer of luxury plane to use as Air Force One. Al Jazeera https://www.aljazeera.com/news/2025/5/12/qatar-and-us-in-talks-over-offer-of-luxury-plane-to-use-as-air-force-one

[10] Al Arabiya English. (2025, March 7). US President Trump announces planned trip to Saudi Arabia. Al Arabiya English https://english.alarabiya.net/News/united-states/2025/03/07/us-president-trump-announces-planned-trip-to-saudi-arabia

[11]  Amy Spiro. (2021, June 10) Pompeo says F-35 sale to UAE was critical to the Abraham Accords. The Times of Israel. https://www.timesofisrael.com/pompeo-says-f-35-sale-to-uae-was-critical-to-the-abraham-accords/

[12] Reuters. (2025, February 21). Egypt’s Sisi leaves Riyadh after meeting on Israeli-Palestinian conflict. Reuters. https://www.reuters.com/world/africa/egypts-sisi-leaves-riyadh-after-meeting-israeli-palestinian-conflict-2025-02-21/

[13] Al Jazeera. (2025, February 9) Saudi Arabia slams Netanyahu’s suggestion it should host Palestinian state. Al Jazeera https://www.aljazeera.com/news/2025/2/9/saudi-arabia-slams-netanyahus-suggestion-it-should-host-palestinian-state

[14] Ahmed Al Omran. (2025, February 12). Saudi Arabia launches ferocious state media attack on Benjamin Netanyahu. Financial Times. https://www.ft.com/content/be852fec-d1df-4131-9e3f-23b1a0897f5b

[15] Stemmann J., Arana G. (2024, September). Saudi Arabia and Iran: In the shadows of a regional war. Belfer Center https://www.belfercenter.org/research-analysis/saudi-arabia-and-iran-shadows-regional-war

[16] Cook, S. A. (2018, May 28). Riyalpolitik and the art of influence in Trump’s Washington. Foreign Policy. https://foreignpolicy.com/2018/05/28/middle-eastern-monarchs-look-at-the-trumps-and-see-themselves/

[17] Gardner F., Khalil H. (2024, November 12). Saudicrown prince says Israe committing ‘genocide’in Gaza. BBC News. https://www.bbc.com/news/articles/cp8x5570514o

[18] Claudia Tanios. (2024, September 27). Saudi Arabia forms global alliance to push Israeli-Palestinian two-state solution. https://www.reuters.com/world/middle-east/saudi-arabia-forms-global-alliance-push-israeli-palestinian-two-state-solution-2024-09-27/

[19] Badran, T. (2024, December 2). Saudi Arabia’s pivot to Iran. Foreign Policy. https://foreignpolicy.com/2024/12/02/saudi-arabia-mohammed-bin-salman-pivot-iran/

[20]  Fantappie M., Al-Saif B. (2024, November 2022). The Saudi Solution? Foreign Affairs. https://www.foreignaffairs.com/saudi-arabia/saudi-solution

[21] Borger, J. (2025, March 7). Saudi Arabia’s strategic talks with US and Ukraine signal broader ambitions. The Guardian. https://www.theguardian.com/world/2025/mar/07/saudi-arabia-ukraine-us-talks-analysis