Kolonializmus v 21. storočí: Zimbabwe ako obeť datakolonializmu?

Štítky:

Rozvoj moderných technológií predstavuje výzvu nielen pre ľudské, ale aj medzinárodné vzťahy. Mnohí experti v tejto oblasti sú názoru, že sa aktuálne nachádzame na prahu tzv. AI revolúcie, ktorá okrem transformácie každodenných životov prináša aj vzrastajúcu hodnotu jednej konkrétnej suroviny – dát, označovaných aj ako „nová ropa“. Tento článok na prípade Číny a Zimbabwe skúma, či sa je v súvislosti s týmto vývojom obávať konceptu zvaného datakolonializmus.

„Dáta sú novou ropou“, poukazujú autori článkov [1] dvíhajúcich varovný prst nad rozvojom umelej inteligencie (skrátene AI, z angl. „artificial intelligence“). Zatiaľ, čo sme sa ešte nestihli ani adekvátne vysporiadať s rozmachom informatizácie spoločnosti, je podľa mnohých na obzore tzv. AI revolúcia. A tomu, kto ovládne túto oblasť, bude, ľudovo povedané, patriť svet. Naopak tým, ktorí budú zaostávať, sa výrazne oslabia ekonomické i politické možnosti. [2]

AI je už pritom predmetom rozsiahlych debát, vrátane tých bezpečnostných. Zatiaľ čo väčšina z nich sa však pohybuje v oblasti implementácie AI vo vojenstve, technológie využívajúce tieto systémy už redefinujú niektoré aspekty medzinárodných vzťahov. Mimo iné sa v súvislosti s ich rozvojom začal využívať termín „datakolonializmus“, ktorý nadväzuje na historickú skúsenosť s kolonializmom, pričom do pozície strategickej suroviny stavia práve dáta, ktoré tieto systémy potrebujú.

Cieľom tohto článku je predstaviť náhľady na koncept datakolonializmu a na príklade vzťahov medzi Čínou a Zimbabwe demonštrovať jeho plauzibilitu a implikácie pre medzinárodné vzťahy v 21. storočí.

Náhľady na kolonializmus 21. storočia

Práve v súvislosti s rapídnym rozvojom AI a s ním spojenej stúpajúcej hodnoty dát sa začína hovoriť o transformácii nielen spoločenských, ale aj medzinárodných vzťahov. Podľa niektorých dochádza dokonca ku znovuzrodeniu kolonializmu, adaptovaného na medzinárodné prostredie 21. storočia, s čím bolo aktualizované aj pomenovanie tohto konceptu – datakolonializmus. Ak pre podporu ekonomického rastu a budovanie štátnej moci zohrávalo počas klasického kolonializmu získavanie kontroly nad ložiskami nerastných surovín v zámorí, tak v 21. storočí budú touto „strategickou surovinou“ dáta poháňajúce rozvoj technológií.

Na pojem datakolonializmus existujú v aktuálnych debatách dva pohľady. Prívrženci prvého, zastúpení najmä profesormi Couldym a Mejiasom [4], hovoria o vykorisťovaní ľudí technologickými gigantmi všeobecne. Znamená to, že tieto firmy zbierajú nespočetné množstvo citlivých dát, ktorých analýzou môžu zlepšovať svoje produkty a optimalizovať podľa potrieb používateľov, s cieľom posilnenia vlastného ekonomického rastu. Môžeme hovoriť napríklad o algoritmoch stojacimi za známymi sociálnymi sieťami ako Instagram či Facebook, o internete vecí, o optimalizácii rozpoznávania tváre atp.

O potenciálnych dopadoch ďalšieho rozvoja týchto postupov píše napríklad historik Harari, ktorý upozorňuje na budúcnosť, v ktorej budú moderné technológie a aplikácie poznať ľudí lepšie než ľudia sami seba, čo by malo zásadný vplyv na každodenný život, politické zriadenia, či bezpečnosť, ak vezmeme do úvahy potenciálne útoky, voči ktorým sú tieto technológie zraniteľné [3].

Couldry a Mejias hovoria o paralele s historickým kolonializmom, kedy dochádza ku využívaniu zdrojov, v tomto prípade jednotlivcov, nevídaným spôsobom a síce zberom citlivých dát pre ekonomické účely. [4] Tento prístup ku datakolonializmu spísali aj v monografii The Cost of Connection.

Obálka monografie The Cost of Connection. (Zdroj: Amazon.com)

Na druhú stranu však nachádzame pojem datakolonializmus aj pre označenie správania sa v medzinárodných vzťahoch, kedy do vyššie spomenutého vzťahu medzi firmou a jednotlivcom vstupujú štátni aktéri a ich záujmy. Tento pohľad, letmo predstavený Australian Strategic Policy Institute (skrátene ASPI) [5], teda v podstate rozvíja hodnotu jednotlivca a dát o ňom, a premieta ju do strategickej hodnoty, po ktorej túžia štátni aktéri pre získanie prvenstva v tzv. AI revolúcii, či presadzovanie mocenských a strategických záujmov. V tomto prípade sú teda nielen získavané dáta jednotlivcov, ktoré slúžia viac štátnym aktérom než technologickým firmám, no zároveň sú technológie využívajúce tieto dáta prostriedkom pre priame získavanie kontroly nad inou krajinou.

V tomto článku nadviažeme práve na tento druhý pohľad na datakolonializmus, teda jeho výskytom vo vzťahoch, do ktorých vstupujú štátni aktéri – v našom prípade konkrétne Čínska ľudová republika (ďalej skrátene ČĽR alebo Čína) a republika Zimbabwe.

Čína a jej technologické chápadlá

Javí sa, že oblasti AI budú dominovať dvaja aktéri – USA a Čína [2], pričom význam druhého z nich je bez ohľadu na konečný výsledok o niečo závažnejším. Vyplýva to obzvlášť z analýz Australian Strategic Policy Institute (skrátene ASPI). Problémom nie je ani tak rapídne tempo vzrastu technologických firiem a startupov, v nadväznosti na záväzok Číny stať sa svetovým lídrom v oblasti AI do roku 2030 [6], ako z podmienok využívania ich systémov, ktoré častokrát umožňujú prístup Čínskej komunistickej strany (skrátene ČKS) ku dátam, ktoré tieto technológie, respektíve aplikácie, zozbierajú.

Mimo tohto zdieľania nie je tajomstvom ani priama spolupráca medzi ČKS a technologickými firmami pri budovaní novej hodvábnej cesty (skrátene BRI, z angl. „Belt and Road Initiative“)[1], ktorá má byť akousi rekonštrukciou historickej hodvábnej cesty, ktorá v staroveku a stredoveku spájala Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou. Cieľom Číny je prepojenie Ázie, Afriky a Európy za účelom posilňovania globálnej hospodárskej spolupráce. Čínsky postup zahŕňa ovládnutie kritických dopravných uzlov, ale tiež odstránenie potenciálnych hrozieb pre túto iniciatívu v rôznych krajinách a to napríklad rozsiahlymi strategickými investíciami, implementáciou rôznych technológií, napríklad pre špionáž, či vytváraním závislostí cez poskytovanie pôžičiek. Aj napriek tomu, že niektorí sa vyjadrujú v prospech tejto iniciatívy, prevláda skupina expertov, ktorá ju kritizuje, predovšetkým kvôli geopolitickým vzťahom. [7]

One Belt One Road Initiative. (Zdroj: Freepik)

Spolupráca medzi technologickými gigantmi a ČKS je zväčša zdôvodňovaná získavaním know-how pre podporu ďalšej spolupráce v zámorí, práve za cieľom budovania BRI. Okrem posilňovania pozície v medzinárodných vzťahoch však zhromažďovanie týchto dát môže slúžiť aj ku podpore čínskeho komunistického režimu – napríklad v oblasti politiky sociálneho kreditu. [5], [8]

V ASPI vytvorili prehľadnú interaktívnu mapu, na ktorej môžete pozorovať čínske technologické firmy a ich prítomnosť v zámorí. Inštitút rovnako vytvoril sériu sprevádzajúcich článkov, v ktorých analyzuje správanie sa týchto firiem, vrátane ich napojenia na ČKS. Nájdete medzi nimi napríklad firmu ByteDance, pod ktorú spadá populárna sociálna sieť TikTok, alebo CETC, ktorý stojí za budovaním centralizovaného policajného systému, umožňujúceho „prediktívny policing“.

V princípe sa ČKS ani tak moc netají tým, že expanzia týchto technológií do zahraničia je súčasťou „väčšieho projektu ideologickej a geopolitickej expanzie“. [5], [8] Práve v tomto kontexte zmieňuje ASPI novú formu kolonializmu.

CloudWalk ako prostriedok vplyvu v Zimbabwe

Podobne ako Čína aj Zimbabwe je motivované prvenstvom v tzv. AI revolúcii a výhodami z neho vyplývajúcimi, aspoň v Afrike. Jeho vláda za týmto účelom aktívne vzhliada ku Číne, ktorá pre ňu predstavuje ideál technologického rozvoja. [8]

Najvýznamnejšia v tomto smere je prítomnosť čínskeho technologického giganta CloudWalk, ktorý sa podľa ASPI mapy nachádza ešte v Laose, kde údajne spolupracuje s bankou Banque Pour Le Commerce Exterieur Lao (BCEL), a vo Veľkej Británii, na univerzite vo Warwicku a Juhočínskej technologickej univerzite.[2] V Spojených štátoch bola firma začiatkom roku 2020 pridaná na čiernu listinu, pre jej spoluvinu na porušovaní ľudských práv Uyghurov prostredníctvom implementácie sledovacích systémov. [9]

CloudWalk je technologický gigant zameriavajúci sa na AI, ktorý vznikol na Čínskej vedecko-technickej univerzite. Jeho kľúčovou technológiou je rozpoznávanie tváre, no v portfóliu nachádzame aj spracúvanie prirodzeného jazyka, analýzu textov, či činnosti v smartfónoch – všetko prostredníctvom AI.

V marci 2018 sa vláda Zimbabwe dohodla s CloudWalk na vybudovaní národného systému rozpoznávania tváre a korešpondujúcej databázy pre účely vlády, rovnako ako pre účely posilnenia spolupráce v rámci BRI. Jedná sa o pilotný AI projekt v Afrike. [6] Systémy rozpoznávania tváre majú všeobecne problémy s rozoznávaním ľudí s tmavou pokožkou, preto jeho implementácia a optimalizácia na základe získaných dát v Afrike môže firme, poťažmo ČĽR, prinajmenšom zaistiť signifikantnú konkurenčnú výhodu. [6], [20]

Facial Recognition System, Concept Images. (Zdroj: iStock)

Už v roku 2019 podľa bývalého zimbabwského veľvyslanca v ČĽR, Mutsvangwu, krajina dostala potrebné terminály pre rozpoznávanie tváre, ktorých inštalácia na hraniciach a miestach vstupu do krajiny okamžite začala. Mutsvangwa sa okrem toho nechal počuť, že „Čína sa ukázala ako všestranný priateľ“ a preto je potrebné postaviť ju do čela AI revolúcie v Zimbabwe. [10]Tej revolúcie, o ktorej sme v úvode písali, že bude určujúca pre ďalšie postavenie krajín v medzinárodných vzťahoch.

Po implementácii rozpoznávania tváre na miestach vstupu do krajiny, lepšie povedané ešte počas tejto implementácie, podpísalo Zimbabwe s CloudWalkom ďalšiu dohodu a síce o „poskytovaní  rozpoznávania tváre pre siete smart finančných služieb, rovnako ako pre smart bezpečnostné aplikácie na letiskách, vlakových a autobusových staniciach“. Dohoda je súčasťou už spomínaného budovania BRI v Afrike. Podpisovania sa zúčastnil prezident Mnangagwa, nástupca Mugabeho s rovnakou straníckou afiliáciou. Nejdená sa však len o technológie na sledovanie, ale aj o posilňovanie spolupráce v rôznych ďalších oblastiach, ako je  poľnohospodárstvo, mapovanie, či ochrana prírody. [10]

Aj keď toto využitie sa samo o sebe nemusí javiť ako priama hrozba, vo Foreign Policy poukazujú na obavy obyvateľov najmä vzhľadom na aktivitu CloudWalk v Číne a tiež vzhľadom na praktiky politikov v Zimbabwe, ktoré má svoju históriu porušovania ľudských práv. [14] Tieto obavy zahŕňajú obzvlášť diskreditáciu politickej opozície, i porušovanie ľudských práv občanov, ktorí sa kvôli neexistencii zákonov týkajúcich sa biometrie alebo cezhraničného toku dát, nemajú ako brániť. [6] Obyvatelia Zimbabwe sú podľa štúdií všeobecne prevažne nie moc naklonení vzťahom s Čínou. [22] Obavy zdieľajú aj analytici ASPI, podľa ktorých je toto smerovanie Zimbabwe len príležitosťou pre upevnenie svojich autoritárskych praktík. [5]

Kontext čínskych technológií ako prostriedku vplyvu

Zimbabwe má svoju historickú skúsenosť s kolonializmom. Sprvu bola historicky britskou kolóniou, najprv ako súčasť Britskej juhoafrickej spoločnosti (skrátene BSAC, z anglického „The British South Africa Company“) založenej Cecilom Rhodesom, po ktorom krajina získala vtedajšie pomenovanie Južná Rodézia, neskôr od roku 1923 ako súčasť britského impéria. Pod britskou nadvládou mala krajina možnosť samosprávy, takže nebola priamo závislá na Londýne.

Vnútorné konflikty spôsobené vzťahom medzi pôvodným obyvateľstvom a bielou osadníckou menšinou, ktorá kontrolovala túto samosprávu, spôsobili, že oproti zvyšku sveta tu došlo ku dekolonizácii s určitým časovým oneskorením [11] a to v roku 1980, kedy voľby vyhrala ľavicová strana Africký národný zväz Zimbabwe (skrátene ZANU, z angl. „Zimbabwe African National Union“)  na čele s Robertom Mugabe, ktorý sa neskôr stal prezidentom.

Bývalý prezident Zimbabwe, Robert Mugabe. (Zdroj: Gettyimages)

Od nástupu Mugabeho sa Zimbabwe viditeľne profilovalo viac smerom na východ. Premiér obviňoval západné mocnosti z kolonializmu, ktorý rozvrátil aj Zimbabwe, aj napriek tomu, že krajina bola do veľkej miery oficiálne nezávislá na Londýne. Posilňoval preto spoluprácu ako so Sovietskym zväzom, tak s ČĽR, pričom Čína sa stala najvýznamnejším zdrojom priamych zahraničných investícií. [12], [21]

Podľa posledných údajov z roku 2006 bola aj najvýznamnejším dodávateľom zbraní v tejto krajine. [13] Ešte predtým Peking Mugabeho ocenil a okrem týchto zbraní mu štedro prispel aj na výstavbu osobného paláca. [14] Už vtedy sa v médiách špekulovalo o tom, že dôvodom pre túto štedrosť je obzvlášť čínsky záujem o nerastné suroviny v Zimbabwe, najmä platinu. Článok dostal príznačné pomenovanie – Budúcnosť Zimbabwe: Made in China. [15] Neskôr, v roku 2008, sa Rusko aj Čína vetom krajiny zastali, keď na ňu boli uvalené sankcie Bezpečnostnou radou OSN. [16]

Nie len Zimbabwe vzhliada ku Číne ako ku cennému partnerovi, i recipročne vníma Čína Zimbabwe ako dôležitého ideologického spojenca. [6] Tým sa však krajine môže javiť každý štát, ktorého vláda podporí BRI.

Nie je to tak dávno, čo Čína štedro požičiavala peniaze Srí Lanke, ktorej dlh sa pod premiérom Rajapaksom rapídne prehlboval a iní poskytovatelia už odmietli krajine požičať. V súvislosti s touto čínskou štedrosťou sa začalo špekulovať, že Čína využíva BRI na podporu korupcie a autoritárstva demokraciách, ktoré sa ocitli v kríze. Výnosy zo strategického prístavu v Hambantote, do ktorého išli peniaze z čínskych pôžičiek, sa podľa The New York Times vracali ku už vtedy bývalému premiérovi Rajapaksovi na financovanie jeho kampane. Nutné dodať, že podobne ako v Mugabeho Zimbabwe, tak i na Rajapaksovej Srí Lanke dochádzalo k výraznému porušovaniu ľudských práv. [17], [18], [19], [14]

Aj keď sa nejedná priamo o zbieranie dát alebo rozvoj AI, tento príklad čiastočne demonštruje geopolitické záujmy Číny, ktoré môžu byť rovnako reflektované pri nazeraní na čínsku aktivitu v Zimbabwe.

Plauzibilita datakolonializmu s prítomnosťou štátnych aktérov

Ako už bolo spomenuté, termín datakolonializmus zvolili analytici ASPI pre označenie vplyvu ČĽR v Zimbabwe prostredníctvom firmy CloudWalk. [5] Tak ako vyjadrenia zimbabwskej strany, aj vyjadrenia čínskej strany dokazujú, že obe krajiny majú ambiciózne ciele – Zimbabwe sa chce dostať do popredia v tzv. AI revolúcii v Afrike, zatiaľ čo Čína chce dominovať v tejto oblasti vo svete. Problémom je, ako poukazuje zakladateľ The China Africa Project Olander, že na to, aby sa Zimbabwe v tejto oblasti akokoľvek presadilo, nemá dostatok prostriedkov – no za to má dáta, ktoré, ako už bolo poukázané, majú svoju hodnotu. [6] Pripomeňme si však, ako dopadli investície Číny na Srí Lanke.

Natasha Msonza, zakladateľka Digital Society Zimbabwe, má za to, že Zimbabwe je pre CloudWalk a zároveň pre Čínu pokusným králikom. Podľa nej si vláda krajiny poriadne neuvedomuje potenciálne dôsledky svojho konania. [6]

Z tejto analýzy nám teda vychádza, že máme štátneho aktéra, ktorý má svoje geopolitické záujmy v zámorí, ktoré sa nemusia výlučne týkať BRI. Zároveň je známe, že sa táto krajina rozhodla odhodlane zápasiť o prvenstvo v tzv. AI revolúcii, na čo sú potrebné dáta, ktoré v 21. storočí majú významnú hodnotu, pre čo sú nazývané aj „novou ropou“ – preto je cieľom tejto krajiny získavať ich čo najviac pre rýchly rozvoj svojich technológií.

Na konci dňa to však nie je Zimbabwe, ktoré bude z tohto vzťahu významne profitovať, ale Čína, ktorej firmy spracúvajú hodnotné dáta a získavajú za nekonkurenčnú výhodu na trhu a prvenstvo v tzv. AI revolúcii. Ak bude Čína v tejto aktivite pokračovať, možno by bolo na mieste nazývať ju digitálnym impériom, termínom, ktorý používa Harari. [2] Nemusí sa pritom jednať výhradne o rozpoznávanie tváre, ale aj dáta z iných oblastí, ktorých spracúvanie v jednej krajine jej umožní mať perfektný prehľad o správaní sa občanov v iných častiach sveta, o zdravotnom stave opozície v rôznych krajinách, atp. – you name it, ktoré môže následne využiť pri prispôsobovaní svojich aktivít a presadzovaní svojich záujmov.

Vzťah medzi Čínou, CloudWalkom a Zimbabwe teda vykazuje známky toho, čo sme v úvode zadefinovali ako datakolonionalizmus, v ktorom sú prítomní štátni aktéri. Ak na aktivitu CloudWalku, ktorý preukázateľné slúži čínskym mocenským záujmom, nahliadame navyše  prizmou širšieho kontextu vzťahov medzi týmito krajinami a čínskych geopolitických ambícií, tak vidíme, že obavy z tohto vzťahu sú oprávnené a tiež, že moderné technológie majú významný potenciál formovať medzinárodné vzťahy v 21. storočí.

Záverom

Rozvoj poľnohospodárstva, mapovanie, ochrana prírody, či platenie účtov za elektrinu nasnímaním tváre sa samo o sebe nejaví ako hrozba. Čo však pôsobí menej mierumilovne sú investície budujúce závislosť, podporujúce režimy preukázateľne podporujúce porušovanie ľudských práv, či budovanie svojho postavenia na základe „surovín“ získavaných v iných krajinách.

Vzhľadom na globalizáciu sa toto správanie nemusí javiť príliš vážne, čo podporuje aj absencia násilia v porovnaní s klasickým kolonializmom, no zároveň tieto spolupráce vzbudzujú množstvo otáznikov. Moderné technológie majú potenciál meniť ráz medzinárodných vzťahov a datakolonializmus je niečo, z čoho podľa konkrétneho prípadu medzi Zimbabwe a Čínou plynú oprávnené obavy, no aj mnohé otázky, ktoré bude treba do budúcnosti zodpovedať – napríklad, či krajiny ako Zimbabwe vôbec majú možnosť brániť sa proti datakolonializmu, a ak áno, ako.


Poznámky pod čarou:

[1] BRI tiež býva označovaná ako Jeden pás, jedna cesta (skrátene OBOR, z angl. „One Belt, One Road“). Toto označenie je však zriedkavejšie.

[2] Na rozdiel od prítomnosti CloudWalk v Zimbabwe o ďalších dvoch spoluprácach – v Laose a v Británii – nie sú dostupné nad rámec ASPI ďalšie zdroje.


Zdroje:

[1] The Economist. (2017, 6. máj). The world’s most valuable resource is no longer oil, but data. The Economist. Dostupné na: https://www.economist.com/leaders/2017/05/06/the-worlds-most-valuable-resource-is-no-longer-oil-but-data. (Cit. 19.2.2021)

[2] Harari, N. Y. (2019). Who Will Win the Race for AI? Financial Times. Dostupné na: https://foreignpolicy.com/gt-essay/who-will-win-the-race-for-ai-united-states-china-data/. (Cit. 21.2.2021)

[3] Harari, N. Y. (2017). Homo Deus. London: Penguin, Vintage, s. 327-462.

[4] Couldry, N. a Mejias, U. A. (2018). Data Colonialism: Rethinking Big Data’s Relation to the Contemporary Subject. Television & New Media, 20(4), s. 336-349.

[5] Ryan, F., Cave, D. a Xu, V. (2019). Mapping More of China’s Technology Giants. ASPI. Dostupné na: https://www.aspi.org.au/report/mapping-more-chinas-tech-giants. (Cit.: 20.2.2021)

[6] Hawkins, A. (2018, 24. júl) Beijing’s Big Brother Tech Needs African Faces. Foreign Policy. Dostupné na: https://foreignpolicy.com/2018/07/24/beijings-big-brother-tech-needs-african-faces/. (Cit.: 21.2.2021)

[7] Nantulya, P. (2019, 22. marec). Implications for Africa from China’s One Belt One Road Strategy. Africa Center for Strategic Studies. Dostupné na: https://africacenter.org/spotlight/implications-for-africa-china-one-belt-one-road-strategy/. (Cit. 22.2.2021)

[8] Cave, D., Hoffman, S., Joske, A., Ryan, F. a Thomas, E. (2019). Mapping China’s Tech Giants. Dostupné na: https://www.aspi.org.au/report/mapping-chinas-tech-giants. (Cit.: 21.2.2021)

[9] U.S. Department of Commerce. (2020, 22. máj). Commerce Department to Add Nine Chinese Entities Related to Human Rights Abuses in the Xinjiang Uighur Autonomous Region to the Entity List [Tlačová správa]. Dostupné na: https://www.commerce.gov/news/press-releases/2020/05/commerce-department-add-nine-chinese-entities-related-human-rights. (Cit.: 21.2.2021)

[10] Masau, P. (2019, 9. október). Chinese tech revolution comes to Zimbabwe. The Herald. Dostupné na: https://www.herald.co.zw/chinese-tech-revolution-comes-to-zim/.

[11] Fidler, J. a Plechanovová, B. (2000). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1941 – 1995. Praha: ISE – Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, s. 178-180.

[12] Lloyds Bank. (2021). Zimbabwe: Investing in Zimbabwe. Dostupné na: https://www.lloydsbanktrade.com/en/market-potential/zimbabwe/investment. (Cit.: 21.2.2021)

[13] CIA. (2021, 16. február). Zimbabwe. Dostupné na: https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/zimbabwe/. (Cit.: 21.2.2021)

[14] Forsythe, D. P. (2009). Encyclopedia of Human Rights. Oxford: Oxford University Press, s. 401-404.

[15] Beach, S. (2005, 24. júl). Zimbabwe’s Future: Made in China – Michael Wines. China Digital Times. Dostupné na: https://chinadigitaltimes.net/2005/07/zimbabwes-future-made-in-china-michael-wines/. (Cit.: 21.2.2021)

[16] Worsnip, P. (2008, 12. júl). Russia and China veto U.N. Zimbabwe sanctions. Reuters. Dostupné na:  https://www.reuters.com/article/us-zimbabwe-crisis-un-idUSN0917887320080712. (Cit.: 21.2.2021)

[17] Schultz, K. (2017, 12. december). Sri Lanka, Struggling With Debt, Hands a Major Port to China. The New York Times. Dostupné na: https://www.nytimes.com/2017/12/12/world/asia/sri-lanka-china-port.html?. (Cit.: 21.2.2021)

[18] Abi-Habib, M. (2018, 25. jún). How China Got Sri Lanka to Cough Up a Port. The New York Times. Dostupné na: https://www.nytimes.com/2018/06/25/world/asia/china-sri-lanka-port.html. (Cit.: 21.2.2021)

[19] European Parliament. (2008, 23. apríl). China’s policy in Africa: MEPs on the alert [Tlačová správa]. Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-PRESS+20080422IPR27269+0+DOC+XML+V0//EN. (Cit.: 21.2.2021)

[20] Buolamwini, J. a Gebru, T. (2018, február). Gender Shades: Intersectional Accuracy Disparities in Commercial Gender Classification. Štúdia prezentovaná na Conference on Fairness, Accountability and Transparency. Dostupné na:http://proceedings.mlr.press/v81/buolamwini18a/buolamwini18a.pdf. (Cit.: 22.2.2021)

[21] Vines, A. (2017, 20. november). What is the extent of China’s influence in Zimbabwe? BBC News. Dostupné na: https://www.bbc.com/news/world-africa-42012629. (Cit.: 22.2.2021)

[22] Alao, A. (2014). China and Zimbabwe: The Context and Contents of a Complex Relationship. Johannesburg: SAIIA.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.