Naľavo bývalý prezident Zuma, napravo súčasný prezident Ramaphosa. Zdroj: koláž Adama Mazúcha. (Pixabay, Wikimedia, Flickr)

Občianske nepokoje v Juhoafrickej republike: najväčšie prepuknutie politického násilia od konca apartheidu

Štítky:

Juhoafrická republika (JAR) je v súčasnosti jedným z ekonomicky najrozvinutejších štátov afrického kontinentu. V lete minulého roku sme však boli svedkami prepuknutia najrozsiahlejšieho masového násilia v krajine od konca apartheidu. Občianske nepokoje, ktoré v niektorých častiach JAR eskalovali do rabovania a ozbrojených stretov, si vyžiadali približne 342 obetí [6] a ekonomické škody vo výške zhruba 3,4 miliardy dolárov. [21] Napriek tomu, že bezprostredným spúšťačom konfliktu bolo uväznenie bývalého prezidenta Jacoba Zumu, hrajú v celej situácií dôležitú úlohu tiež dlhodobo neriešené socioekonomické a štrukturálne problémy krajiny.

Etnické zloženie JAR

JAR je etnicky heterogénnym štátom. Populácia krajiny je rozdelená do rôznych etnických skupín, pričom dôležitým identitárnym prvkom mnohých Juhoafričanov je tiež ich kmeňová príslušnosť. Podľa prieskumu z roku 2016 žilo v krajine 55,6 milióna obyvateľov, z toho takmer 45 miliónov čiernych Afričanov, 4,8 milióna farebných [i] Juhoafričanov, 4,5 milióna belochov a 1,4 milióna obyvateľov indo-ázijského pôvodu. [13] Černošské obyvateľstvo krajiny sa ďalej delí do etnických podskupín, z ktorých najpočetnejšou sú Zuluovia. Kolektívna identita príslušníkov kmeňa Zulu je aj v súčasnosti silným politickým nástrojom, ktorý je využívaný k mobilizácií obyvateľstva. Konfliktný potenciál zuluského nacionalizmu bol manifestovaný najmä v období politickej transformácie, v rokoch 1990-1994. [7] Krajina má za sebou taktiež aj históriu krvavého etnického násilia. V rámci nej bol jednou z najvýraznejších udalostí protiindický pogrom v meste Durban v roku 1949. [12]

Tradičný zuluský palicový boj. Zdroj: Pixabay.

Ekonomické problémy v JAR

JAR sa po svojej politickej transformácií v roku 1994 stala jednou z najväčších nádejí afrického kontinentu. Avšak aj napriek tomu, že v má krajina súčasnosti jeden z najvyšších podielov HDP per capita spomedzi všetkých afrických krajín [19], žije viac ako polovica Juhoafričanov pod hranicou chudoby. Tento fakt je zapríčinený najmä nerovnomerným rozdelením bohatstva a následnými extrémnymi rozdielmi v životnej úrovni jednotlivých tried obyvateľov. Gini koeficient pre JAR je na úrovni 0,63, čo krajinu radí na absolútny vrchol svetového rebríčka ekonomickej nerovnosti. Táto hodnota znamená, že 71 % všetkého bohatstva v krajine vlastní len 10 % obyvateľov. [18] Okrem ekonomických nerovností je veľkým problémom krajiny aj vysoká nezamestnanosť. Táto je v súčasnosti na úrovni 32,6 %, pričom vo vekovej kategórií 15-34 rokov je nezamestnaných až 46,3 % obyvateľov. [14] Okrem dlhodobých socioekonomických problémov krajinu tvrdo zasiahla aj pandémia ochorenia Covid-19, ktorá mala za následok veľké ekonomické straty a mnoho úmrtí.

Zatknutie bývalého prezidenta a vypuknutie násilia

Dvoma ústrednými postavami konfliktu v JAR sú súčasný prezident Cyril Ramaphosa a bývalý prezident Jacob Zuma. Obaja z menovaných sú členmi Afrického Národného Kongresu (ANC), vedúcej politickej strany v krajine. Jacob Zuma zastával úrad prezidenta od roku 2009 do roku 2018, kedy bol nútený rezignovať na podnet ANC, ktorá sa obávala klesajúcej podpory verejnosti najmä kvôli mnohým korupčným kauzám súvisiacim s jeho osobou. Pod nátlakom verejnosti aj vlastnej strany zriadil Jacob Zuma v januári 2018 tzv. Zondovu komisiu, ktorej predsedal sudca najvyššieho súdu Ray Zondo. [2] Komisia prezidenta vyšetrovala v súvislosti s niekoľkými závažnými trestnými činmi, medzi ktorými boli aj obvinenia z korupcie, racketeeringu, podvodu a prania špinavých peňazí. [5] Prezident mal navyše údajné úzke väzby na rodinu Guptovcov, miliardárov pochádzajúcich z Indie, ktorí počas jeho vlády vybudovali v JAR podnikateľské impérium s významnými podielmi v strategických štátnych podnikoch. [16]

V súvislosti s týmto vyšetrovaním bol Zuma nútený vo februári 2018 odstúpiť z funkcie prezidenta. Jeho nástupcom sa stal Cyril Ramaphosa, ktorý zvíťazil v juhoafrických prezidentských voľbách v roku 2019. V júli 2019 bol Zuma predvolaný Zondovou komisiou k podaniu výpovede. Zuma vypovedať odmietol, pričom začal šíriť naratív o údajnom zahraničnom sprisahaní a zaujatosti Zondovej komisie. Po tom, čo Zuma odmietol vypovedať pred komisiou, ho k výpovedi vyzval aj ústavný súd. Termín výpovede bol určený na 4. februára 2021. Bývalý prezident sa však nedostavil ani k tejto výpovedi, kvôli čomu ho ústavný súd 29. marca odsúdil na 15 mesiacov väzenia za pohŕdanie súdom. [2]

Po vynesení rozsudku sa okolo Zumovho sídla v meste Nkandla zhromaždili jeho podporovatelia, ktorí sa usilovali zabrániť jeho uväzneniu. Po niekoľkých dňoch v úkryte sa však Zuma 7. júla dobrovoľne vydal do rúk polície a nastúpil na výkon trestu. O dva dni neskôr skupina maskovaných mužov ukradla niekoľko nákladných áut, ktorými zatarasila mýtnu bránu v meste Mooi River. Tá je jednou z najdôležitejších dopravných tepien v krajine, nakoľko spája ekonomické centrum krajiny v provincií Gauteng s prístavom v meste Durban.

Týmto protestným aktom započali pouličné nepokoje v provincii KwaZulu-Natal, ktoré sa následne preliali aj do provincie Gauteng. Protesty boli zo začiatku koordinované a vyvolávané Zumovými lojalistami, z ktorých sú mnohí súčasťou RET (Radical Economic Transformation) frakcie v rámci ANC. Okrem politických spojencov má Zuma svojich zástancov aj v prostredí veteránov ozbrojeného krídla ANC, štruktúr organizovaného zločinu, charizmatických náboženských vodcov a zuluských nacionalistických skupín, nakoľko bol prvým zuluským prezidentom a svojich voličov dokázal mobilizovať práve vďaka etnicko-nacionalistickému sentimentu [4]. Jedinci z týchto skupín po Zumovom uväznení začali na sociálnych sieťach šíriť koordinovanú dezinformačnú kampaň, v rámci ktorej uverejňovali hoaxy a konšpiračné teórie s cieľom podkopať dôveru občanov vo vládu a vyzývali ľudí k pouličným nepokojom. [9]

K prvotným útokom na ekonomicky významné ciele krajiny sa postupne pripájali stále väčšie počty obyvateľov frustrovaných dlhodobou chudobou. V provincií KwaZulu-Natal boli dokonca zaznamenané aj rasovo motivované útoky namierené proti indickým obyvateľom, ktoré v komunitách oživili latentné rasové napätie. [17] Nakoľko miestna polícia spočiatku nedokázala nasadiť dostatok ľudských zdrojov na ubránenie lokálnych podnikov a komunít, v niektorých častiach regiónov zasiahnutých výtržnosťami sa začali formovať ozbrojené vigilantistické skupiny, ktoré sa snažili ubrániť svoj majetok a bezprostrednú fyzickú bezpečnosť. Počas stretov medzi týmito domobranami a výtržníkmi prišlo o život niekoľko desiatok ľudí. [11] Násilné pouličné nepokoje skončili po tom, čo prezident Ramaphosa rozhodol o nasadení približne 25 000 príslušníkov armády, ktorých úlohou bolo zabezpečenie verejného poriadku v súčinnosti s miestnou políciou. [8]

Jacob Zuma pri raňajkách s miliardárom Atulom Guptom po svojej ľavici. Zdroj: Flickr.

Príčiny konfliktu

Podľa kritérií Uppsala Conflict Data Program (UCDP) [20] môžeme nepokoje v JAR definovať ako vnútroštátny ozbrojený konflikt nízkej intenzity. Najmä z dôvodu relatívne rýchleho zásahu štátnych ozbrojených síl, ktorým sa podarilo zaistiť opätovné nastolenie verejného poriadku konflikt neprerástol do občianskej vojny.

Príčiny týchto násilných nepokojov môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Prvou kategóriou sú dlhodobé socioekonomické a štrukturálne problémy krajiny. V rámci tejto kategórie môžeme identifikovať niekoľko zásadných faktorov, medzi ktoré patrí dlhodobá ekonomická deprivácie značnej časti populácie, spojená najmä s vysokou mierou nezamestnanosti v mladej generácií a tiež vysoká miera ekonomickej nerovnosti a chudoby. Táto dlhodobá ekonomická nerovnosť vytvára v juhoafrickej spoločnosti skupinu ľudí, ktorí sú frustrovaní svojimi životnými podmienkami a nedostatočnými príležitosťami na trhu práce .

Druhá kategória príčin konfliktu je priamo nadväzujúca na prvú. Dlhodobé sociálne napätie v juhoafrickej spoločnosti, v kombinácií s novými problémami spojenými s pandémiou koronavírusu a napätou politickou situáciou v dobe zatknutia Jacoba Zumu spustili v JAR nekontrolovateľný spád udalostí, ktorý eskaloval až do pouličných nepokojov, stoviek mŕtvych a miliardových škôd na ekonomike. Celá konfliktná situácia bola zároveň ďalej eskalovaná šírením dezinformácií na sociálnych sieťach, čomu juhoafrické úrady nedokázali zabrániť. 

Možný budúci vývoj situácie v JAR 

Po tom, čo bol v JAR identifikovaný nový variant koronavírusu, pristupili mnohé krajiny k obmedzovaniu cestovania do Afriky. Podľa štatistík z roku 2018 pochádzali približne 3% juhoafrického HDP práve z cestovného ruchu, pričom v tejto oblasti pracovali zhruba 4,5% obyvateľov JAR. [15] Medzinárodná izolácia JAR vyvolala v Juhoafričanoch nevôľu a prezident Ramaphosa vo svojom príhovore takéto kroky označil ako trest medzinárodného spoločenstva voči JAR za to, že vďaka značným vládnym investíciám sa juhoafrickým vedcom podarilo identifikovať nový variant vírusu a včas o ňom informovať svet. [1] Nezamestnanosť vyvolaná ďalšími vlnami vírusu tak zostáva hrozbou pre politickú stabilitu krajiny.  

Dôležité však bude tiež to, ako situáciu v krajine zvládne aktuálny prezident Ramaphosa. Veľkým problémom, s ktorým sa bude musieť vysporiadať je klesajúca popularita ANC. V komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili v novembri získal ANC len 46% hlasov, čo je jeho historicky najhorší výsledok. [3] Strana mala v uplynulom roku taktiež závažné finančné problémy, ktoré viedli k vytvoreniu crowdfundingovej kampane na vyriešenie jej niekoľkomiliónového dlhu. Zamestnanci ANC sa kvôli nevyplateným mzdám dokonca uchýlili ku štrajkom. Protestné akcie proti ANC organizovali tiež aktivisti nespokojní s netransparentným výberom kandidátov do komunálnych volieb. Podľa protestujúcich si niektorí z kandidátov svoje miesto na listine zabezpečovali úplatkami. Naďalej aktívni však zostávajú taktiež lojalisti bývalého prezidenta Jacoba Zumu. [10]

Napriek tomu že sa prezidentovi Ramaphosovi podarilo nasadením vojska do ulíc zabrániť ďalšiemu eskalovaniu násilia, zostávajú dlhodobé štrukturálne príčiny konfliktu nevyriešené. Po minuloročnej skúsenosti s pouličnými výtržnosťami tak bude dôležité, aby sa vláda snažila vyriešiť jednak extrémne ekonomické nerovnosti v populácií ale tiež nedôveru občanov k demokratickému a právnemu usporiadaniu republiky.


Zdroje

[1] Africanews. (6.12.2021). South Africa „punished“ for discovering Omicron variant. Africanews. Dostupné online: https://www.africanews.com/2021/12/06/south-africa-punished-for-discovering-omicron-variant/

[2] AlJazeera. (8.7.2021). Zuma starts serving jail term: What you should know, in 500 words. Dostupné online: https://www.aljazeera.com/news/2021/7/8/zuma-starts-serving-jail-term-what-you-should-know-in-500-words

[3] AlJazeera. (4.11.2021). South Africa’s ruling ANC party records worst poll result. AlJazeera. Dostupné onilne: https://www.aljazeera.com/news/2021/11/4/south-africas-ruling-anc-party-records-worst-poll-result

[4] Fogel, B. (20.7.2021). The insurrection in South Africa is about more than freeing Zuma. Al Jazeera. Dostupné online: https://www.aljazeera.com/opinions/2021/7/20/the-insurrection-in-south-africa-is-about-more-than-freeing-zuma

[5] Harding, A. (26.5.2021). Jacob Zuma: South Africa’s ex-president pleads not guilty for multi-billion dollar arms deal. BBC. Dostupné online: https://www.bbc.com/news/world-africa-57246802

[6] Harper, P. (3.8.2021).  Phoenix killing: 22 suspects held. Mail & Guardian. Dostupné online: https://mg.co.za/news/2021-08-03-phoenix-killings-22-suspects-held/

[7] Choi, J. (2008). The Political Origins of Zulu Violence during the 1994 Democratic Transition of South Africa. Journal of International and Area Studies, 15(2), 41–54. http://www.jstor.org/stable/43107173

[8] Mkhwanazi, S. (14.7.2021). Mapisa-Nqakula: We have deployed 25 000 soldiers. Independent Online. Dostupné online: https://www.iol.co.za/news/politics/mapisa-nqakula-we-have-deployed-25-000-soldiers-06107ed0-0db0-4ad5-bba6-80abed44f655

[9] Mwai, P. a C. Giles. (16.7.2021). South Africa Zuma riots: Fact-checking claims about the protests. BBC. Dostupné online: https://www.bbc.com/news/57834755

[10] Oyinloye, A. (19.9.2021). Ramaphosa electioneers to sceptical Sowetans without electricity. Africannews. Dostupné online: https://www.africanews.com/2021/09/19/ramaphosa-electioneers-to-sceptical-sowetans-without-electricity/

[11] Prinsloo, L. a R. Henderson. (14.7.2021). As Rioters Overwhelm Police, South African Civilians Step In. Bloomberg. Dostupné online: https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-07-14/as-rioters-overwhelm-police-south-african-civilians-step-in

[12] South African History Online. (n.d.). 1949 Anti Indian Pogrom in Durban. SAHO. Dostupné online: https://www.sahistory.org.za/article/1949-anti-indian-pogrom-durban

[13] Statistics South Africa. (2016). Community Survey 2016. Dostupné online:    http://www.statssa.gov.za/?page_id=6283&gclid=Cj0KCQiA7oyNBhDiARIsADtGRZYVg7Ub0wxsWUccDYq0laBMPvZSwYbXvnO-sAkpry_j3q-GhzUCGxgaAsO5EALw_wcB

[14] Statistics South Africa. (2021a). You still find it difficult to secure jobs in South Africa. Dostupné online: http://www.statssa.gov.za/?p=14415

[15] Statistics South Africa. (2021b). SA tourism industry struggles amidst COVID-19 pandemic. Dostupné online: http://www.statssa.gov.za/?p=14281

[16] Sunday Times. (28.5.2017). Harding, A. (26.5.2021). Here they are: The emails that prove the Guptas run South Africa. Dostupné online: https://www.timeslive.co.za/sunday-times/news/2017-05-28-here-they-are-the-emails-that-prove-the-guptas-run-south-africa/#

[17] The Citizen. (15.7.2021). 15 people killed in Phoenix following racially charged clashes, Cele confirms. Dostupné online: https://www.citizen.co.za/news/2568028/15-people-killed-in-phoenix-following-racially-charged-clashes-cele-confirms/

[18] The World Bank. (2021). The World Bank in South Africa. Dostupné online: https://www.worldbank.org/en/country/southafrica/overview#1

[19] The World Bank. (n.d.). GDP per capita (current US$). Dostupné online: https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD

[20] UCDP. (n.d.). UCDP definitions. Uppsala Universitat. Dostupné online https://www.pcr.uu.se/research/ucdp/definitions/#tocjump_05718174683734478_27

[21] van Zyl, C. (22.7.2021). Police recovered a looted casket in KwaZulu-Natal. The South African. Dostupné online: https://www.thesouthafrican.com/news/breaking-police-recovered-a-looted-casket-in-kwazulu-natal/

 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.