Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom po podpise zmluvy o strategickom partnerstve. (Zdroj: საქართველოს მთავრობა)

Silnejúci vplyv Pekingu na južnom Kaukaze – novovznikajúce strategické partnerstvo medzi Čínou a Gruzínskom

Štítky:

Na konci júla 2023 oznámili Peking a Tbilisi podpis dokumentu o posilnení vzťahov a strategickom partnerstve. Tento krok je prekvapivý primárne v kontexte dlhodobej snahy Gruzínska prezentovať sa ako súčasť Západného sveta, ktorú potvrdzuje aj žiadosť o členstvo v Európskej Únii z marca 2022. [1] Je pre Gruzínsko možné byť súčasne spojencom Číny a Západu, alebo si čoskoro bude musieť vybrať stranu?

Pozadie gruzínskej integrácie

Samostatné Gruzínsko vošlo do existencie v modernom svete roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Krajina rozprestierajúca sa na pobreží Čierneho mora susediaca súčasne s Ruskom a Tureckom a predstavujúca akúsi vstupnú bránu z Ázie do Európy má veľký ekonomický aj strategický potenciál. Na počiatku sa Gruzínsko nachádzalo v podobnej pozícii ako ostatné post-sovietske republiky – snažiace sa zaistiť svoju pozíciu na medzinárodnom poli, a súčasne zjednotiť etnicky a názorovo roztrieštenú populáciu. [2] Vývoj národnostného zloženia Gruzínska od začiatku samostatnej existencie po súčasnosť je takmer nemožné porovnať, primárne kvôli chýbajúcim a nesprávne uvedeným dátam. Jedným z najvýznamnejších sociálnych problémov je množstvo tzv. ,,vnútroštátnych utečencov“ (internally displaced people), ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v súčasnosti Ruskom okupovaných oblastiach Abcházie a Južnej Osetie. Ich počet kontinuálne narastá, v roku 2022 išlo takmer o 300 000 osôb. [3] Okrem vnútroštátnych utečencov vytvára tlak na sociálny systém aj 27 000 ukrajinských utečencov. [4]

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zažíva Tbilisi v dôsledku prílivu ruských podnikov a financií najväčší ekonomický ,,boom“ svojej existencie. Ekonomická závislosť Gruzínska na Moskve v súčasnosti napriek neexistencii diplomatických vzťahov rastie. Exporty a ruský turizmus tvorili v prvej polovici roka 2022 11,7 % gruzínskeho HDP, za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo až 14,2 %. [5]

Riešením rastúcej ekonomickej (a s ňou spojenej politickej) závislosti na Rusku by tak mohla byť výraznejšia orientácia na iných strategických partnerov, medzi ktorých môže patriť práve Čína. Zmena gruzínskeho politického smerovania sa stretáva s istým odporom Moskvy, ktorá od mája 2023 ako prejav ,,dobrej vôle“ zrušila vízovú povinnosť a obnovila lety na toto územie. Môže ísť o prvé kroky k normalizácii diplomatických vzťahov, ktoré Tbilisi prerušilo po päťdňovej vojne roku 2008, alebo o snahy Moskvy zabrániť ďalšiemu zbližovaniu Gruzínska s inými veľmocami? [6] Rusko zároveň v súčasnosti nie je v pozícii pre významnejšie rozširovanie svojho vplyvu, čo potvrdila aj jeho nečinnosť pri bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu na územie ruského spojenca – Arménska v septembri 2023. [7]

Zmena smerovania?

Podpis dohody o strategickom partnerstve medzi Tbilisi a Pekingom znamená ,,posilnenie koordinácie a spolupráce v miestnych, ale aj medzinárodných záležitostiach.“ [8] Pod oblasť kooperácie spadá okrem ďalšieho rozšírenia obchodu medzi krajinami aj budovanie infraštruktúry a rozšírenie gruzínskej účasti na projekte Novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, resp. BRI). Strategické partnerstvo medzi Tbilisi a Pekingom je zatiaľ primárne ekonomického charakteru. Oficiálne vyjadrenie popisuje štyri hlavné oblasti spolupráce – politickú, ekonomickú, kultúrnu a medzinárodnú. [9]

Súčasťou tejto dohody je však aj zapojenie Gruzínska do Čínou navrhovanej Global Security Initiative (GSI), ktorá má predstavovať akúsi protiváhu USA vedenému systému multilaterálnych dohôd, spojenectiev a inštitúcií. Čínsky prezident Si Ťin-pching túto iniciatívu predstavil na konferencii v apríli 2022 slovami ,,bezpečnosť je predpokladom rozvoja“. [10] Medzi priority GSI patrí okrem iného kooperatívna a udržateľná bezpečnosť, rešpekt suverenity a Charty OSN, mierové riešenie konfliktov, alebo zaistenie bezpečnosti v jej tradičných aj netradičných medziach. Poukazuje na nevyhnutnosť právneho orámcovania používania umelej inteligencie, vesmíru, ale aj online priestoru a informácií. Na rozdiel od už existujúcej Pekingom vedenej bezpečnostnej organizácie SCO (Shanghai Cooperation Organisation) by sa GSI nemala obmedzovať len na krajiny v tesnej geografickej blízkosti, ale ako názov napovedá by mala predstavovať globálne bezpečnostné fórum pod hlavičkou Číny. [10] [11]

Tento krok zároveň značí klesajúcu fixáciu Tbilisi na Západ a snahu vytvoriť tlak na EÚ, ktorá na rokovaniach Európskej Komisie v novembri tohto roka (2023) identifikovala 12 krokov potrebných na to, aby bol Gruzínsku udelený štatút kandidáta, ktorý po žiadosti z marca 2022 na rozdiel od Moldavska a Ukrajiny nezískalo. Jedným z týchto krokov je zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ktoré je v súčasnosti na veľmi nízkej úrovni. [12]

Gruzínsko by sa mohlo stať prvým štátom južného Kaukazu, dlhodobo vnímaného ako ruská sféra vplyvu, so skutočne multilaterálnou zahraničnou politikou. S Európskou Úniou má dlhodobo pozitívne vzťahy, čo potvrdzuje množstvo investícií, ale aj možnosť bezvízového cestovania do Schengenského priestoru. [13] Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa spolupráca medzi Gruzínskom a EÚ sústreďuje na bezpečnosť, obranyschopnosť a potláčanie hrozieb, na čo slúžia napríklad projekty Fighting against Organized Crime in the Eastern Partnership region alebo EU4Business: from policies to action. [14] Na tieto účely už bolo pre potreby Gruzínskych ozbrojených síl vyhradených už 62 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility). Ďalšie zdroje boli vyčlenené na celkovú prípravu gruzínskych inštitúcií a štruktúr na asimiláciu s tými európskymi. [12]

Okrem priateľských vzťahov s EÚ sa Tbilisi už od svojho vzniku zapája do aktivít NATO a s

naží sa z pozície spojenca dostať medzi členské štáty. Verejná podpora NATO zo strany Tbilisi však od začiatku invázie na Ukrajinu značne utíchla, čo potvrdzuje pokračujúce nezavedenie sankcií voči Moskve. [15] [16]

Stretnutie severoatlanticko-gruzínskej komisie. (Zdroj: Flickr)

Základy medzinárodných partnerstiev

Jednou z potenciálnych priorít novovznikajúceho gruzínsko-čínskeho strategického partnerstva by mohlo byť dokončenie výstavby hlbokomorského prístavu s voľnou industriálnou zónou (free industrial zone, ďalej FIZ) na pobreží Čierneho mora v Anaklii, ktorý leží na najkratšej prepravnej trase medzi Čínou a Európou, a výstavba ktorého bola pozastavená po tom, čo sa roku 2012 k moci dostala súčasná vládnuca strana Gruzínsky Sen. FIZ je jedným zo synoným pre špeciálnu ekonomickú zónu, v rámci ktorej platia iné regulácie než na zvyšnom území krajiny na zatraktívnenie obchodovania pre zahraničných investorov. V tomto prípade sa bude rozprestierať na území asi 400 hektárov a poskytovať infraštruktúru, realitný priestor a služby. K zastaveniu došlo primárne kvôli nezhodám s predchádzajúcou vládou, ktorá projekt vo svojej aktuálnej podobe podporovala. [17] [18]

V prípade úspechu by sa z Anaklie stalo epicentrum lodného obchodu medzi Áziou a Európou. Tzv. Middle Coridor je jednou z možných prepravných trás, ktorá by umožnila pri prevoze tovaru úplne obísť Rusko, a preto je v súčasnosti v hľadáčiku ako Bruselu, tak Pekingu. Na zavedenie Middle Coridoru ako štandardnej prepravnej trasy medzi Áziou a Európou však budú títo dvaja aktéri musieť nájsť spoločnú reč. Gruzínska vláda plánuje pre odľahčenie štátneho rozpočtu prenechať vlastníctvo 49 % prístavu zahraničnému investorovi. Do roku 2019 mal o túto investíciu záujem americký investor Conti International, po obvinení z falšovania peňazí na gruzínskej strane však od tohto projektu odstúpil. [17] [19]

Súčasná podoba Middle Coridoru. (Zdroj: Eurasianet)

Čína by pre Gruzínsko bola zárukou bezpečia pred ďalším rozpínaním vplyvu Moskvy počas zavádzania použitia Middle Coridoru. Širšie využitie tejto prepravnej trasy je však skomplikované veľkým počtom tranzitných krajín spojeným s nárastom colných poplatkov a potrebou prekladať tovar kvôli neštandardizovanému rozpätiu koľají. Tieto faktory zvyšujú ako cenu, tak trvanie prepravy. [20]

Na konci septembra 2023 oznámil gruzínsky minister hospodárstva a udržateľného rozvoja, že finalistami konkurzu na súkromného investora opätovnej výstavby prístavu Anaklia sa stali čínsko-singapurské a švajčiarsko-luxemburské konzorciá. Názov konkrétnych podnikov, stavebné plány a víťaz by mal byť oznámený na začiatku roka 2024. [21] Pekinské víťazstvo v konkurze na investora tohto miliardového projektu by znamenalo ďalší odklon Tbilisi od Západu, ktorý sme okrem iného mali možnosť vidieť aj v snahe vládnucej strany Gruzínsky Sen presadiť zákon o zahraničných agentoch (foreign agents) týkajúci sa neštátnych aktérov financovaných aspoň z 20 % Západom. V prípade presadenia tohto zákona by sa tzv. ,,zahraniční agenti“ museli registrovať na ministerstve spravodlivosti a boli by podrobovaní prísnejším a častejším kontrolám než iní. [22][23] Tento zákon nakoniec po vlne protestov nebol prijatý, už jeho vznik však naznačuje ochotu gruzínskej vlády siahnuť po riešeniach potláčajúcich demokraciu v mene zachovania moci. V rovnakom duchu by sa mohol niesť aj výber hlavného spojenca Tbilisi.

Ekonomika v popredí

Gruzínsko je charakteristické uprednostňovaním ekonomických cieľov pred politickými, s čím je spojené aj podriaďovanie vnútornej politiky zahraničnej. Tento fenomén môže byť spôsobený hranicami zdieľanými, okrem Arménska a Azerbajdžanu, s Ruskom a Tureckom. Spolupráca so silnými ekonomickými partnermi, ako je Čína alebo EÚ, je taktiež zárukou väčšej politickej stability. Tento princíp nezatvárania dverí pred mocnosťami až kým to nie je nevyhnutné označujú niektorí za pragmatizmus, iní za zradu voči Západu. [24] Čína je po Rusku a Turecku tretím najvýznamnejším obchodným partnerom Tbilisi. Vplyv Pekingu však pri obchodovaní, investíciách do infraštruktúry a sektoru obnoviteľnej energie nekončí a prelieva sa aj do programov vzdelávania, kultúry a štipendií zameraných na rozširovanie používania mandarínčiny. [9]

Gruzínsko-čínsky obchod je však výrazne nevyvážený. Od roku 2017 má Gruzínsko ako jediný kaukazský štát s Čínou dohodu o voľnom obchode (free trade agreement, respektíve FTA), ktorý je však zatiaľ výhodnejší pre Peking než Tbilisi. Preprava čínskeho tovaru do Európy práve cez Gruzínsko vďaka dohode o voľnom obchode s EÚ šetrí Pekingu nemalé peniaze na colných poplatkoch. Ďalšou oblasťou nerovnováhy tejto spolupráce je rozdielna miera diverzifikácie dovážaného tovaru, ktorá poukazuje na úroveň závislosti zo strany Tbilisi. Zatiaľ čo z Číny do Gruzínska prúdi tovar od masmediálneho vybavenia, cez pneumatiky, až po vakcíny a elektroniku, 78 % gruzínskeho vývozu do Číny tvorila v roku 2021 medená ruda. Z celkového objemu bilaterálneho obchodu medzi týmito dvoma štátmi tvoria gruzínske exporty len asi 21 %. [25] Export už hotových produktov je pre krajinu pôvodu výhodnejší než vývoz surových materiálov určených na ďalšie spracovanie, a to najmä kvôli pridanej hodnote. [20] [26]

Rozcestie?

Jedným z problémov súčasného politického smerovania Gruzínska je politicky výrazne polarizovaná spoločnosť. Zatiaľ čo vládnuca strana Sen (Georgian Dream) a jej predseda Irakli Garibašvili sa zdajú byť podporovateľmi ,,cesty na Východ“, zloženej z ďalšieho ekonomického, a potenciálne časom aj vojenského, zbližovania s Čínou idúceho ruka v ruke s pokračujúcim oslabovaním demokracie, na druhej strane politického spektra stojí jasne pro-európska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá v septembri tohto roka čelila obvineniu zo strany vlády za nezákonné návštevy európskych lídrov s cieľom podporiť snahu o vstup do EÚ. Ona sama vládnucu stranu obviňuje z pro-ruských názorov, ktoré by však nezainteresovaný pozorovateľ označil skôr za už spomínaný gruzínsky pragmatizmus. [22] [27] [28]

Medzinárodná konferencia v Batumi 2021. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová prvá zľava. (Zdroj: Wikipedia)

Depolarizácia bude vyžadovať nájdenie spoločných cieľov a vidiny gruzínskej budúcnosti, ktorej významnou časťou bude aj výber najbližšieho spojenca, prípadne stratégia udržateľnej spolupráce s oboma stranami, ktorá by zabránila skĺznutiu do úlohy bábkového režimu, prípadne ,,buffer zone“ na trecej ploche sfér vplyvu. Výhodou Gruzínska je v tomto kontexte práve jeho geografická poloha, vďaka ktorej môže fungovať ,,na ostrí noža“, a v prípade potreby sa prikloniť k tej strane, ktorá preň bude výhodnejšia. Problém potenciálnej straty suverenity v dôsledku ekonomickej a politickej závislosti sa však netýka len Ruska. Väčšina spojencov Pekingu sa v rámci rebríčku Democracy Index v roku 2020 umiestnila na koncových priečkach, s najčastejšími slovnými hodnoteniami deficient democracy (nedostačujúca demokracia), moderate autocracy (mierna autokracia), alebo hard autocracy (tvrdá autokracia). [29] Väčšina týchto režimov síce nestráca demokraciu len vplyvom spojenectva s Čínou, nemôžme však prehliadnuť rozširovanie zdieľaných hodnôt.

Finančná, politická a strategická podpora Západu je mnohokrát spojená s dodržiavaním pravidiel, prípadne podmienená posilňovaním demokracie. Výhodou zbližovania s Čínou je využitie ich politiky ,,no strings“, ktorá si pri poskytovaní finančnej a strategickej podpory na prvý pohľad nekladie politické ciele. [24] Ďalším lákadlom ,,cesty na Východ“ je aj vidina významnejšej podpory. Pri doterajších snahách Tbilisi odkloniť sa čo najviac od Moskvy boli EÚ a NATO zatiaľ takmer úplne nečinné. Aj napriek tejto nečinnosti sa Gruzínsko dnes hlási k Západným hodnotám demokracie, slobody a rozvoja. Jediným rozkolom je už spomínané odmietanie sankcií namiereným proti Rusku. [9] [30]

Budúce smerovanie Tbilisi tak bude stáť na miere podpory zo strany EÚ a NATO. Gruzínska verejnosť je v súčasnosti naďalej orientovaná výrazne pro-európsky a dôvera voči Číne je nízka. Po ekonomickej stránke a s ohľadom na Strategické partnerstvo je však aktuálne nemožné vzdialiť sa výraznejšie od Pekingu. V prípade dobudovania Middle Coridoru by sa Tbilisi mohlo stať významným spojencom oboch strán a byť potenciálne v epicentre budovania nového svetového a veľmocenského poriadku.


Editor článku: Jan Míček, Martin Machorek

Zdroje

[1] Georgia. (2023, October 25). Retrieved from https://neighbourhood enlargement.ec.europa.eu/european-neighbourhood policy/countries-region/georgia_en

[2] Spetschinsky, L., & Bolgova, I. V. (2014). Post-Soviet or Post-Colonial? The relations between Russia and Georgia after 1991. European Review of International Studies, 1(3), 110–122. https://www.jstor.org/stable/26593315

[3] Fal-Dutra Santos, R. (2022). Georgia. Internal Displacement Monitoring Centre. Retrieved from https://www.internal-displacement.org/countries/georgia

[4] Georgia – The World Factbook. (2023, December 6).  Retrieved from https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/georgia/

[5] Transparency International. (n.d.). Georgia’s Economic Dependence on Russia Continues to Grow: January-June 2023. Retrieved from https://www.transparency.ge/en/post/georgias-economic-dependence-russia-continues-grow-january-june-2023

[6] Solovyov, V. (2023, May 17). What’s behind Russia’s overture to Georgia? Retrieved from https://carnegieendowment.org/politika/89780

[7] Reuters. (2023, October 25). Armenia sees no advantage in keeping Russian military bases -PM to WSJ. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/asia-pacific/armenia-sees-no advantage keeping-russian-military-bases-pm-quoted-2023-10-25/

[8] Freetradezone.Ge. (n.d.). Georgia – China Free Trade Agreement. Retrieved from https://www.freetradezone.ge/georgia-china-free-trade-agreement

[9] Arabidze, I. (2022, December 20). China in Georgia – A Developing Relationship. China Observers in Central and Eastern Europe. Retrieved from https://chinaobservers.eu/china-in-georgia-a-developing-relationship/

[10] Baig, M.A. (2023, November 30). Issue Brief on ,,China’s Global Security Initiative (GSI): An Explainer“. Institute of Strategic Studies Islamabad. Retrieved from https://issi.org.pk/issue-brief-on-chinas-global-security-initiative-gsi-an-explainer/

[11] Embassy of the People’s Republic of China in Georgia. (2023, August 7). Full text: Joint Statement of the People’s Republic of China and Georgia on Establishing a Strategic Partnership. Retrieved from http://ge.china-embassy.gov.cn/eng/xwdt/202308/t20230807_11123383.htm

[12] European Commission. (2023, November 8). 2023 Communication on EU Enlargement Policy. Retrieved from https://neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu/system/files/2023-11/COM_2023_690%20Communication%20on%20EU%20Enlargement%20Policy_and_Annex.pdf

[13] European Union. (2022). The European Union and Gerogia. Retrieved from https://neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu/system/files/2022-06/Georgia_factograph.pdf

[14] EU4Georgia. (n.d.). Retrieved from https://eu4georgia.eu/projects/?search&country%5B0%5D=1&country%5B1%5D=2

[15] Avdaliani, E. (2023, August 17). What’s behind China’s strategic partnership with Georgia?Retrieved from https://carnegieendowment.org/politika/90394

[16] Nato. (2023, October 17). Relations with Georgia. Retrieved from https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_38988.htm

[17] Standish, R., & Chkareuli, T. (2023, August 14). The Black Sea port that could define Georgia’s geopolitical future. RadioFreeEurope/RadioLiberty. Retrieved from https://www.rferl.org/a/georgia-anaklia-port-geopolitics-russia-chna-eu/32547539.html

[18] Buro Happold. (n.d.). Creating a trade hub on the new silk road. Retrieved from https://www.burohappold.com/projects/anaklia-special-economic-zone/#

[19] Shattuck, T. (2020, November 24). Georgia’s doomed Deep-Sea Port Ambitions: Geopolitics of the cancelled Anaklia Project – Foreign Policy Research Institute. Foreign Policy Research Institute. Retrieved from https://www.fpri.org/article/2020/10/georgias-doomed-deep-sea-port-ambitions-geopolitics-of-the-cancelled-anaklia-project/

[20] Brattberg, E., Le Corre, P., Stronski, P., & de Waal, T. (2021). Georgia: On the Silk Road but Looking West. In China’s Influence in Southeastern, Central, and Eastern Europe: Vulnerabilities and Resilience in Four Countries (pp. 48–59). Carnegie Endowment for International Peace. http://www.jstor.org/stable/resrep37769.9

[21] Civil.Ge. (2023, September 22). Chinese-Singaporean and Swiss-Luxembourg consortia finalists in Anaklia Port Partnership competition. Civil Georgia. Retrieved from https://civil.ge/archives/560522

[22] Kirby, B. P. (2023, March 9). Georgia drops “foreign agents” law after protests. BBC News. Retrieved from https://www.bbc.com/news/world-europe-64899041

[23] Gedenidze, I. (2023, March 6). Georgia: ‚Foreign Agents‘ Bill Tramples on Rights. Human Rights Watch. Retrieved from https://www.hrw.org/news/2023/03/07/georgia-foreign-agents-bill-tramples-rights

[24] Popkhadze, M. (2023, September 18). China Continues to Deepen its Political Influence in Georgia. Foreign Policy Reserach Institute. Retrieved from https://www.fpri.org/article/2023/09/china-continues-to-deepen-political-influence-in-georgia/

[25] Middle East Institute. (2020, November). A Sea Change? China’s Role in the Black Sea. Frontier Europe Initiative. ISBN: 978-1-7359433-0-5.

[26] OEC. (2021). China/Georgia. Observatory of Economic Complexity. Retrieved from https://oec.world/en/profile/bilateral-country/chn/partner/geo

[27] Light, F. (2023, October 18). Georgia’s pro-EU president avoids impeachment after break with government. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/europe/georgias-pro-eu-president-avoids-impeachment-after-break-with-government-2023-10-18/

[28] Atasuntsev, A. (2023, May 2). Is Georgia’s ruling party really Pro-Russian? Carnegie Endowment for International Peace. Retrieved from https://carnegieendowment.org/politika/89655

[29] Democracy Matrix. (2020). Ranking of Countries by Quality of Democracy. Julius-Maximilians Universität Würzburg. Retrieved from https://www.democracymatrix.com/ranking

[30] BBC NEWS. (2008, April 3). Nato denies Georgia and Ukraine. BBC. Retrieved from http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7328276.stm

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *