Vojna na Ukrajine priniesla nečakanú kombináciu budovania zákopov, rozsiahleho nasadenia delostrelectva a masových útokov dronov. Tento konflikt zároveň výrazne zmenil bezpečnostnú situáciu v Európe, čo malo za následok zvýšenie investícií do obrany európskych štátov. V akom stave sú v súčasnosti Ozbrojené sily SR? A aké poučenie by si z konfliktu na Ukrajine mali zobrať?

Konflikt na Ukrajine, ktorý vypukol 24. februára 2022, prekvapil veľkú časť odbornej aj širokej verejnosti. Hneď po začiatku ruského útoku sa rozprúdila diskusia o tom, ako bude nasledujúci konflikt prebiehať. V súčasnosti tento konflikt trvá už vyše dvoch rokov, ale veľa pôvodných predpokladov o jeho povahe sa nenaplnilo. Namiesto očakávaných rýchlych manévrov mechanizovaných zväzkov, ktoré sme mohli vidieť počas operácie Púštna búrka v roku 1991, sme svedkami masívneho využívania zákopov a delostrelectva, ktoré pripomína obdobie prvej a druhej svetovej vojny.

Taktiež ale môžeme vidieť využite najmodernejších technológií ako sú elektronické rušičky a hlavne veľká škála dronov na zemi, vo vzduchu a na vode. Členské štáty NATO v tejto vojne aktívne podporujú ukrajinskú armádu dodávkami zbraní a spravodajských informácií. Majú tak príležitosť pozorovať, ako armády Ukrajinskej republiky a Ruskej federácie reagujú na meniace sa bojisko, a ako podľa toho upravujú svoju vojenskú taktiku, stratégiu a doktrínu. Vojna na Ukrajine je tak pre vojská NATO jedinečnou príležitosťou reflektovať tieto pozorovania a naučiť sa ich aplikovať v rámci dlhodobej orientácie na boj s teroristami a povstalcami.

Práve Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OS SR), ktoré v poslednej dobe rozbehli niekoľko modernizačných projektov (napr. nákup CV90), majú v súčasnosti možnosť získané poučenia z rusko-ukrajinského konfliktu reflektovať a zapracovať ich do ďalšej modernizácie. Pri ich aplikácií však treba brať na vedomie špecifické kontexty, v ktorých sa OS SR nachádzajú.

Nové trendy vo vedení vojny na Ukrajine

Veľa zmien vo vedení vojny, ktoré priniesol konflikt na Ukrajine, nie sú samy o sebe revolučné. Mnohé už boli využité v inom kontexte a časovom období. Na druhej strane sa však vymykajú z predstáv o tom, akú povahu bude mať moderný konflikt. Ostáva teda na zváženie, či doterajšie predikcie boli správne, kedže veľa z nich je v rozpore s povahou konfliktov, ktorých sa za posledných 30 rokov členovia NATO zúčastnili, a na aké sa ich armády do budúcnosti pripravovali. Tak ako pri každom konflikte je však potrebné mať na pamäti špecifické aspekty tohto konfliktu.

Drony

Jedným z najväčších prekvapení je masívne nasadenie malých civilných dronov. Aj keď drony už boli využívané v rôznych iných konfliktoch, jednalo sa zväčša o drahšie vojenské drony, ktoré boli nasadené v menších počtoch, neporovnateľne s číslami aké vidíme na Ukrajine. [1]

Kedže moderné medzištátne vojny sa ukázali ako vysoko ekonomicky náročné, zbraňové systémy musia byť ekonomicky dostupné a (hlavne) nahraditeľné. Práve drony tieto požiadavky spĺňajú. Sú tiež prenosné, ľahko sa dajú ukryť a nevystavujú pilota priamemu riziku, pričom poskytujú jednotke okamžitý prehľad o situácii. [2]

Ich primárne využitie na bojisku je prieskum, navádzanie delostrelectva a priama podpora. [3] Drony sú tak primárne „force-multiplier“, ktoré zlepšujú účinnosť iných zbraňových systémov a jednotiek. [4] Spravidla je na každých 10 km fronty nasadených medzi 25-50 dronov (ruských aj ukrajinských) všetkých kategórií. [5] Civilné drony tak poskytujú situačný prehľad na nižších úrovniach velenia, ktoré predtým k takýmto informáciám nemali prístup.

Mimo prieskumu sú civilné drony využívané aj ako systémy blízkej palebnej podpory, ktoré slúžia na zhadzovanie granátov na ničenie živej sily nepriateľa alebo neutralizovanie opustených vozidiel. [6] Ďalej sú využívané tzv. „kamikadze drony“, ktoré využívajú obe bojujúce strany. Na tieto misie používajú najčastejšie civilné FPV (first-person-view) drony. Operátor ich ovláda pomocou špeciálnych okuliarov a kontroléra s rádiovým spojením, a navádza dron priamo na cieľ. Tieto drony sú najčastejšie vybavené protitankovým granátom a ich cieľom sú primárne ľahké obrnené vozidlá, [7] ale na základe videí z bojiska možno dodať, že častým cieľom sú aj tanky. [6] Cena za jeden FPV dron sa pohybuje okolo 500 dolárov. [9]

Ani FPV drony však nie sú bez nedostatkov. Na ovládanie dronu sú potrebné antény, ktoré po ich spustení môžu byť zamerané nepriateľom. Preto sú operátori dronov nútení často meniť pozíciu. [8] FPV drony majú tiež vcelku malú nosnosť medzi 0,7-3 kg. Ich dolet je obmedzený na 5-25 km. [9] Keďže sa jedná o civilnú technológiu (aj keď modifikovanú), drony sú zraniteľné na rušenie signálu.

Najlepším, najlacnejším a preukázateľne funkčným protiopatrením voči útokom dronov na vozidlá sa zatiaľ ukázali byť kovové klietky tzv. „cope cage“, [6] alebo pletivo, ktoré je ťažko spozorovateľné pre operátora dronu a vie zabrániť kontaktu granátu s vozidlom. [7] Ukrajinská armáda mesačne stratí (a spotrebuje) okolo 10-tisíc dronov. Ruské rušičky a elektronické protiopatrenia k tomuto číslu výrazne prispievajú. [5]

Elektronický boj

Ďalším dôležitým prvkom pre úspešné vedenie vojny je elektronický boj (electronic warfare, EW). Je to označenie pre vojenské operácie, ktoré majú za cieľ skomplikovať alebo narušiť nepriateľovi využitie elektromagnetického spektra pre bojové operácie a zároveň ho zachovať pre využitie na vlastné bojové operácie. [10] Prvky EW sú využívané oboma stranami konfliktu a obe aj preukázali, že sú schopné ich efektívne použiť. V súčasnosti sú však dostupné hlavne informácie o ich využití ruskou stranou, keďže ukrajinská armáda tieto informácie utajuje. [11]

Ruská armáda bola na začiatku vojny schopná úspešne paralyzovať ukrajinskú obranu a narušiť ich systém velenia (command and control), čo umožnilo zničenie ukrajinských radarov, komplexov PVO a lietadiel ukrajinskej armády konvenčnými prostriedkami. Tento  počiatočný úder tiež prinútil zvyšné ukrajinské komplexy PVO aby sa rozptýlili. Ruské jednotky elektronického boja však často narušili aj operácie vlastných jednotiek. [12] Ruské jednotky majú podľa dostupných informácií problémy s koordináciou svojej činnosti s aktivitami ostatných jednotiek. [5] Ruská armáda tak pri využívaní jej prvkov EW často zasahovala aj vlastné jednotky, takže nerušila len nepriateľské rádiové frekvencie, ale aj svoje vlastné, čo viedlo napr. k strate spojenia medzi vojakmi a velením. Ruské prostriedky EW na Ukrajine sa zatiaľ ukázali byť efektívne voči civilným systémom, no majú stále problémy s lepšie zabezpečenými vojenskými systémami. [11]

Ruské ozbrojené sily mali, podľa informácií z roku 2023,  približne jeden hlavný systém EW na každých 10 km fronty a vyššie útvary majú k dispozícií viac špecializované systémy. [5] Každá mechanizovaná divízia by mala mať dedikovanú rotu EW, ktorá má na starosti okruh okolo 50 km (podľa situácie). Nad nimi následne pôsobia brigády EW, ktoré majú na starosti operačný level. [10]

Ďalšou časťou EW je odpočúvanie a dekódovanie nepriateľskej komunikácie. Ruské jednotky sa preukázali ako vysoko schopné varovať svoje jednotky pred ukrajinskými útokmi. [5] V tejto oblasti nezaostávajú ani Ukrajinci. Niekoľko kilometrov za líniou kontaktu vytvárajú stanoviská, ktorých úlohou je odpočúvať ruské jednotky v oblasti a tieto informácie predávať príslušným veliteľom. Ruskí vojaci sú si vedomí, že Ukrajinci ich odpočúvajú a často sa ich snažia zmiasť klamlivými správami (to s najväčšou pravdepodobnosťou platí pre obe strany konfliktu). [13] Ruská armáda tak v snahe bojovať proti ukrajinskej rozviedke nasadila ako radistov vojakov z republiky Tuva. Tí sa dorozumievajú svojím špecifickým jazykom, nezrozumiteľným pre ukrajinských dešifrovačov. [14]

Ruská armáda sa v roku 2023 snažila o začlenenie nástrojov EW aj na najnižšiu úroveň. [5] Príkladom toho môže byť systém „Volnorez“, ktorý môže byť magneticky pripojený k vozidlu a prerušiť spojenie medzi operátorom a dronom, [6] alebo jednotky vyzbrojené zbraňami na zneškodnenie dronov, ktoré sa snažia prerušiť spojenie s konkrétnym dronom a donútiť ho dostať sa do výšky, v ktorej ho môžu zneškodniť. [15]

Z dostupných zdrojov je očividné, že EW hrá v tejto vojne významnú úlohu a je využívaný vo veľkej miere oboma stranami konfliktu pri plnení rozličných úloh s často rozdielnym výsledkom.

Artiléria

Artiléria sa ukázala ako rozhodujúca armádna zložka na bojisku, narušuje pohyb nepriateľa a spôsobuje až 90 % všetkých strát. [16] Počas roku 2022 ruská strana vystrelila denne medzi 20- až 60-tisíc delostreleckých nábojov. [17] Toto masívne nasadenie artilérie vyplýva z ruskej doktríny, ktorá kladie dôraz na masové využívanie nepriamej paľby na taktickej úrovni a je jednou z charakteristických vlastností ruských pozemných síl. [19] Počas prvého štvrťroku 2024 ruské sily vypálili okolo len 10-tisíc delostreleckých nábojov denne, čo je ale stále 5-krát viac ako ukrajinská strana. [18]

Vďaka využitiu dronov sa systémy navádzania paľby stali jednoduchšími a dostupnejšími. Jednotky delostrelectva tak majú pridelené operátorov dronov, ktorí sú schopní v reálnom čase korigovať a navádzať delostrelectvo. [20] Tým sa zvýšila presnosť aj starších delostreleckých systémov bez moderných systémov navádzania paľby.

Na rozdiel od pôvodných predpokladov sa presne navádzaná munícia (precision-guided munition, PGM) neukázala byť dominantným zbraňovým systémom a väčšina vystrelnej munície je nenavádzaná. Vojna na Ukrajine spochybňuje predpoklad, že PGM znížia celkovú spotrebu munície. [3]

Zákopová vojna

Obe strany vybudovali počas vojny rozsiahle komplexy zákopov a opevnení. Ruské pozície pozostávajú z dvoch až troch obranných pásiem. Tieto obranné pozície sa skladajú zo zákopov, bunkrov, protitankových priekopov, dračích zubov a mín. [5] Práve rozsiahle obranné pozície a mínové polia ruskej armády zapríčinili pomalý postup ukrajinskej ofenzívy v lete 2023. [21] Ruská armáda na prekonanie opevnení a zákopov pristúpila k špecializovaným taktikám, ktoré zapájajú širokú škálu zbraňových systémov, pripomínajúcu taktiky ženistov z druhej svetovej vojny. [22]

Protivzdušná obrana (PVO)

Rusko má jednu z najpokročilejších a najrozsiahlejších protileteckých sietí na svete. [19] Ruská protivzdušná obrana sa postupne zlepšila, takže komplexy PVO sú teraz rozmiestnené okolo kľúčových logistických uzlov a uzlov velenia. Ruská armáda bola tiež schopná zlepšiť ich situačný prehľad. [5] Na Ukrajine môžeme vidieť, ako obe strany nasadili veľké počty PVO, často ešte sovietskej výroby, od taktickej až po strategickú úroveň. Obe strany boli zatiaľ počas prvých dvoch rokov konfliktu do veľkej miery schopné zamedziť protivníkovi prístup do svojho vzdušného priestoru.

PVO donútili vrtuľníky oboch strán, aby prešli od priamej podpory na metódu „spray and pray“, ktorej cieľom je čo najviac zmenšiť časový priestor, v ktorom sú vrtuľníky vystavené nebezpečenstvu, ako možno vidieť na videu:

Watch a pair of Mi-24V attack helicopters (both ex-Czech Air Force) from #Ukraine Army Aviation flying at low altitude and launching Hydra 70 unguided rockets from M261 rocket pods at position of the #Russian military forces. pic.twitter.com/uKXnt8CPcf

— Babak Taghvaee – The Crisis Watch (@BabakTaghvaee1) May 7, 2024

Ruské letectvo sa počas roku 2022 a prvej polovice roku 2023 zdráhalo podnikať útoky na ukrajinské územie, keďže ukrajinská PVO bola stále veľmi aktívna. Ruská vojenská doktrína nekladie taký dôraz na potlačenie nepriateľských systémov PVO (hoci sa o to na začiatku vojny vo veľkej miere pokúsili a stále sa o to snažia) ako armády NATO. Vojenské sily NATO však tiež v blízkej minulosti nebojovali s protivníkom schopným efektívnej PVO a z toho dôvodu trpia chronickým nedostatkom skúseností v tejto oblasti. [3]

Podľa Justina Bronka z britského inštitútu RUSI vojna na Ukrajine ukazuje, že nestačí zničiť len strategické PVO a veliteľské strediská integrovaného protivzdušného systému. Ako ukazuje ukrajinská strana, systém je totiž vďaka systémom PVO s krátkym a stredne dlhým dostrelom stále schopný zachovať schopnosť zabránenia využitia vzdušného priestoru protivníkom. Lietadlá s technológiou stealth by mali byť schopné vyhnúť sa týmto systémom, no väčšina lietadiel NATO  touto technológiou nedisponuje. NATO v súčasnosti na tento boj nie je pripravené a nemá dostatok proti-radarovej munície, taktiež dostatočne necvičí posádky na tento druh misií. [24]

V prvom štvrťroku 2024 sa ale situácia vo vzduchu začala meniť. To je primárne spôsobené nedostatkom PVO na ukrajinskej strane a inováciami na ruskej strane. V apríli 2024 sa Ukrajina začala sťažovať na nedostatok munície pre ich komplexy PVO. [25] Tá už je dlhodobo pod tlakom, kedy musí zároveň chrániť ukrajinské elektrárne a zázemie pred ruskými raketovými útokmi, a ukrajinskú armádu na fronte proti náletom ruských lietadiel. Ukrajinské velenie je tak nútené sa rozhodnúť čo bude ich priorita a kde rozmiestni svoje komplexy PVO.

Ruské letectvo (VKS) na druhej strane v septembri roku 2023 začalo upravovať nenavádzané bomby súpravami, čím sa z nich stali navádzané bomby (podobný princíp ako americké súpravy JDAM) využívajúce systém GLONASS. [26] V marci 2024 sme už svedkami masového nasadenia, a behom 6 dní VKS zhodili až 700 bômb. Hlavná výhoda týchto bômb je dosah, ktorí sa pohybuje medzi 40-70 km. Vďaka tomu sa znižuje čas, počas ktorého sú ruské lietadlá ohrozené ukrajinskou PVO. [27] Vďaka kombinácii týchto dvoch faktorov sme počas jari 2024 mohli sledovať nárast aktivity VKS.

Koncept revolúcie vojenských záležitostí a vojny 4. generácie

Koncept revolúcie vojenských záležitostí (RMA) predpokladá, že ozbrojené sily vybavené modernými počítačmi a informačnými technológiami dosiahnu informačnú dominanciu nad nepriateľom. Takáto armáda by mala byť schopná premôcť aj väčšieho protivníka, ktorý týmito prostriedkami nedisponuje. V budúcnosti by sme mali byť svedkami rýchleho pohybu malých jednotiek na nelineárnom bojisku. [3]

Koncept vojny 4. generácie (4GW) opisuje prostredie, v ktorom bude vedená väčšina vojen medzi štátnym a neštátnym aktérom. V nich bude neštátny aktér využívať asymetrické spôsoby vedenia konfliktu a terorizmus. V prostredí konfliktov s nízkou intenzitou by sa pravidelné armády zmenšili. [3]

V súčasnosti sme svedkami masívnej spotreby munície na oboch stranách konfliktu, čo naznačuje, že prevaha v palebnej sile ostane kľúčom k víťazstvu. Malé, ľahko vyzbrojené a mobilné jednotky nie sú vhodné pre zdĺhavý konflikt medzi rovnako silnými oponentami. [3]

Vojna tiež ukázala, že to bol práve nedostatok jednotiek na ruskej strane, ktorý viedol k neúspechu invázie. Ruské velenie nebolo schopné splniť tak zložité zadanie, ako je obsadenie celej krajiny, len s približne 190-tisíc vojakmi. Ukrajinská armáda pritom začala konflikt s 250-tisíc vojakmi. [3] Na druhej strane treba brať do úvahy, že jedným z faktorov neúspechu je aj  nedostatočná informovanosť jednotiek [17] v snahe docieliť prekvapenie protivníka a ich nedostatočný výcvik.

Vojna na Ukrajine tak spochybňuje presvedčenie, že kvalita je vždy lepšia ako kvantita, a že technológie sú vždy lepšie ako početná prevaha. [28] Armády NATO budú pravdepodobne nútené postupne zjednodušiť svoju techniku, aby umožnili jej masové nasadenie, ale ponechajú si komplexné technológie v špecifických oblastiach ako napr. komunikácia a spravodajstvo. [1]

Komplexná obrana

Komplexná obrana (comprehensive defence) je jedným z nových konceptov NATO. Vyžaduje, aby sa všetky sektory spoločnosti boli schopné integrovať do jediného, koherentného, viacvrstvového systému. Vlády vo všeobecnosti nie sú navrhnuté tak, aby umožňovali účasť širokej verejnosti na záležitostiach národnej bezpečnosti. [29]

Tento koncept do istej miery môžeme vidieť na Ukrajine, v podobe zapojenia veľkej časti populácie do zberu dát, diverzných činností a celkovej podpory ukrajinskej armády domácim obyvateľstvom. [30] Analýza RUSI predpokladá, že veľká časť ukrajinskej populácie je pripravená na odpor, aj keď odhodlanie vzdorovať neznamená zaručený úspech. [31] Dôkaz odhodlania časti obyvateľstva sú napríklad aj partizánske akcie ľudí, ktorí vzdorovali okupantom v Chersone. [32]

Ukrajinské spravodajské služby tiež vo veľkom využívajú informácie získavané od civilistov. Jedná sa o už prepracovaný systém. Existujú skupiny na sociálnych sieťach (najčastejšie na telegrame), v ktorých civilisti zhromažďujú fotky a pozície ruských jednotiek v ich okolí. V týchto skupinách sú aj ukrajinskí dôstojníci overujúci tieto informácie. Ukrajinská armáda je väčšinou schopná zareagovať do 15 minút od zaslania informácie. V prípade, že sa jedná o dôležitejší cieľ napr. PVO komplex Buk, aj rýchlejšie. Systém je odolný voči ruským snahám potlačiť partizánske aktivity. Potom, ako Rusi vyradili ukrajinskú sieť, začali používať ruské SIM karty a VPN, aby sa vyhli odhaleniu. [33]

Stav Ozbrojených síl SR

Stav medzi rokmi 1993-2020

Slovenské OS SR prešli komplikovaným vývojom od roku 1993. Hlavným míľnikom bolo schválenie strategických dokumentov v roku 2005, ktoré boli kompatibilné s dokumentami EÚ a NATO, a tak definovali nový charakter obrany SR v rámci kolektívnej obrany. [34]

V roku 2005 bol schválený aj Dlhodobý plán rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2015. Ten počítal s nižšou úrovňou výdavkov oproti minulým rokom, no ani tie sa nenaplnili. Tým sa postupne oslabovali kapacity a spôsobilosti na plnenie úloh v čase vojny. V roku 2009  zaznamenali výdavky na obranu v dôsledku zlej ekonomickej situácie klesajúcu tendenciu. Ani znižovanie počtov personálu od roku 1993 neposkytlo armáde dostatok uvoľnených financií. To začalo postupne limitovať plnenie základných úloh. [34]

OS SR v roku 2014 tvorilo 14 854 vojakov, 30 tankov, 291 bojových vozidiel, 51 delostreleckých systémov, 12 bojových lietadiel a 15 vrtuľníkov. [35] Do konca roka 2015 sa udržalo spektrum spôsobilostí OS SR, zastavilo sa znižovanie počtov profesionálnych vojakov a realizovali sa niektoré organizačné zmeny, pri ktorých sa posilnili bojové prvky na úkor prvkov velenia a podpory. Ale v dôsledku dlhodobých rozvojových nedostatkov pretrvávala zastaranosť hlavných druhov výzbroje, nedostatok materiálu, obmedzenia v oblasti komunikačných a informačných systémov, nízka personálna naplnenosť a nedostatky v kvalite a rozsahu výcviku vojenského personálu. Interoperabilita s NATO bola len na úrovni okolo 50%. [34]

V období 2019-2020 pretrvávali obmedzenia v efektívnej prevádzke a zastaranosti infraštruktúry využívanej slovenskou armádou. OS SR nemali dostatok zásob na zabezpečenie požadovaných 30 dní bojovej činnosti. [36] Nedostatok materiálu pretrvával, z dôvodu nedostatku financií, aj v roku 2020. [37] Vedenie OS SR upozorňovalo na nedostatok moderných tankov, bojových obrnených vozidiel, protitankových zbraňových kompletov, či UAV. Modernizáciu si vyžadovali protilietadlové zbraňové systémy, rádiolokačná technika, ručné zbrane a ich príslušenstvo. [37]

OS SR tak dlhodobo trpí výrazným nedostatkom financií. Postupne to viedlo k problémom zastaralej výzbroje, nedostatočne kvalifikovaného personálu a nedostatku personálu celkovo. Tento trend sa začal meniť, ako je možné vidieť na Obrázku 6 až postupne od roku 2015. To bolo pravdepodobne zapríčinené aj zmenou bezpečnostného prostredia po anexii Krymu.

Súčasný stav a problémy

Základné zložky OS v súčasnosti tvoria: Pozemné sily, Vzdušné sily, Sily pre špeciálne operácie a ďalšie jednotky a útvary podriadené priamo Generálnemu štábu, [38] presná organizácia ale nie je dostupná. OS SR majú dnes k dispozícií 17 889 vojakov, 45 tankov, 281 bojových vozidiel a 155 delostreleckých systémov. [35]

V súčasnosti OS SR stále riešia veľa problémov. Jedným z najzávažnejších problémov je, že väčšina súčasnej techniky OS SR je po dobe životnosti. To sa týka ako vojenskej tak logistickej techniky. Aj keď došlo k posunu v budovaní interoperability, OS SR stále spĺňajú požadovaný stupeň interoperability iba čiastočne a najväčšie nedostatky sú v oblasti výzbroje. Je tomu tak práve kvôli vysokému veku používanej techniky. Zaostáva budovanie ťažkej mechanizovanej brigády, nedarí sa naplniť aktívne zálohy a nie sú vytvorené zásoby materiálu v požadovanom množstve (najmä kvôli problematickému spôsobu obstarávania). Ďalším významným problém je zastaralá infraštruktúra. Negatívny dopad na schopnosti OS SR má aj zvýšený odchod profesionálnych vojakov do výslužby. [39]

Celkový stav operačnej pripravenosti je tak výsledkom dlhodobého zdrojového poddimenzovania a v roku 2022 veľká časť jednotiek stále nedosiahla požadovanú úroveň operačnej pripravenosti. [39]

Jedným z hlavných problémov OS SR je zastaraný systém velenia. OS SR sú stále vo veľkej miere armádou sovietskeho typu. Chýba odovzdávanie iniciatívy na nižšie úrovne velenia a vyššie postavený veliteľ má často absolútnu moc. [1] [30] Najväčší súčasný problém OS SR je, že nikdy neprešli reálnou reformou, ktorá sa udiala iba na papieri. V dôsledku toho sa nikdy nevytvorilo prostredie, aké nájdeme v západných armádach. Čiastočne za to môže zlá komunikácia medzi politikmi a vojakmi, kvôli ktorej sa tieto reformy neuskutočňujú. [30] Ďalším problémom OS SR je na jednej strane krátky výcvik vojakov (základný výcvik pešiaka v OS SR trvá 7 týždňov, zatiaľ čo v USA 22 týždňov) a na strane druhej komplikovaný proces vzdelávania veliteľských kádrov. [30] V roku 2022 stále pretrvával nedostatok zásob materiálu potrebného k vedeniu bojovej činnosti.

Podľa generála Daniela Zmeka, náčelníka Generálneho štábu OS SR, model OS SR sa v nastávajúcom bezpečnostnom prostredí ukazuje ako nedostatočný a slovenská armáda trpí nedostatkom personálu. [40] OS SR taktiež trpí na zdĺhavé byrokratické procesy. Systém manažmentu napríklad  zamestnáva príliš veľa ľudí, ktorí následne chýbajú v iných oblastiach. [35] Rovnako problém zanedbanej infraštruktúry bude OS SR sprevádzať aspoň najbližších 10 rokov. [41]

Modernizačné projekty

Za posledné tri roky bolo rozbehnutých viacero modernizačných projektov a vlády SR dávali na obranu historicky najviac finančných zdrojov. Tie mali za cieľ hlavne nahradiť veľkú časť techniky, ktorá bola ešte zo sovietskych čias, čo komplikovalo aj dosiahnutie vyššej interoperability s NATO.

Podľa Obrannej stratégie SR z roku 2021 sa výstavba a rozvoj OS SR má zamerať na štruktúru, doplňovanie a udržiavanie vojenského personálu, zvýšenie počtu záloh, modernizáciu techniky a iné. [42] Do konca roku 2024 by mala byť dobudovaná mechanizovaná brigáda a vytvorená jednotka kybernetických operácií. OS SR následne počíta s počtom 22-tisíc profesionálnych vojakov do konca roka 2035. [43]

Minister obrany Martin Sklenár na veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu OS SR poznamenal, že medzi krátkodobé priority patrí modernizácia protivzdušnej obrany a dobudovanie mechanizovanej brigády. [35] OS SR má začatých niekoľko významných modernizačných projektov, napríklad nákup 152 pásových bojových vozidiel CV-90, 76 nových kolesových bojových vozidiel Patria, 14 lietadiel F-16 Block 70, 2 vrtuľníkov UH-60M, ale aj nákup 17 nových 3D radarov, nových protitankových systémov a moderné rádiostanice. [35]

Generál Zmeko sa k rozbehnutým modernizačným projektom vyjadril, že „to, čo priniesli skúsenosti z Ukrajiny, nám hovorí o tom, že nemusíme nič zásadne meniť.“ [40] Analytik a riaditeľ think-tanku Adapt Institute Matej Kandrík sa taktiež v rozhovore vyjadril, že v súčasnosti je priorita dotiahnuť rozbehnuté projekty do konca. [1] Aj keď je modernizácia techniky potrebná, OS SR by sa malo viac zamerať na hĺbkovú vnútornú reformu. [30]

Odporúčania a možná implementácia zmien

Pri hľadaní poučení z vojny na Ukrajine a ich následnej implementácii treba mať na pamäti už spomínané špecifiká tohto konfliktu, ako aj unikátny prístup NATO k vedeniu vojny a limitácie OS SR.

OS SR (ako aj NATO) sa snažia reagovať na nové trendy z vojny na Ukrajine. Podľa plukovníka Jozefa Ševčíka „poznatky z bojiska na Ukrajine sú vzhľadom na geografickú blízkosť neoceniteľné a treba ich okamžite aplikovať do našich operačných postupov“. [44] V roku 2023 OS SR novelizovali svoju Doktrínu na verziu F. [30] Aj keď nie je prístupná verejnosti, môžeme predpokladať, že touto novelizáciou sa snažili zapracovať práve poučenia z vojny na Ukrajine. Vojaci OS SR zistené poučenia aplikujú aj do výcvikových metód. Napríklad do cvičenia Slovenský štít 2022 boli zahrnuté aj poznatky z vedenia vojny na Ukrajine. [45]

Podľa Mateja Kandríka by si OS SR mali prebrať z vojny na Ukrajine hlavne využitie dronov, spôsoby boja proti dronom a využitie PVO. [1] Drony sú oproti tradičnej leteckej podpore lacnejšie, tréning pilotov je menej náročný a pre ich nasadenie nie je potrebná drahá a rozsiahla infraštruktúra, preto sú ideálnou voľbou pre štáty s menším rozpočtom. Dá sa hovoriť o tzv. „Demokratizácii leteckej sily“. [3] Preto by začlenenie civilných dronov do štruktúr OS SR mohlo priniesť veľké výhody. Tieto drony by poskytli veliteľom jednotiek nekomplikovaný, flexibilný a neoceniteľný prehľad o dianí na bojisku z vtáčej perspektívy.

Na druhej strane je potrebný rozvoj spôsobov boja proti dronom. Tam sa ukazuje ako najlepší spôsob boja nasadenie EW. Možnou budúcou alternatívou je nasadenie laserových zbraní, ktoré sú oproti raketám lacnejšie v pomere cena za výstrel. Aj keď sú v súčasnosti ešte stále vo vývoji, tieto systémy už boli aj nasadené v boji americkou armádou s cieľom bojovať proti dronom a iným cieľom. [46] V blízkej budúcnosti tak môžeme byť svedkami nových technológií a postupov, ktoré obmedzia účinnosť malých dronov. EW bol pre armády NATO dlhodobo opomínanou záležitosťou. Vyplývalo to z podmienok, v ktorých za posledných 20 rokov armády NATO bojovali a kde mali ich nepriatelia v tejto oblasti len veľmi obmedzené schopnosti. [7] Preto je jej rozvoj v rámci NATO nepochybne správnou cestou. Vybudovanie rozsiahlej schopnosti EW samostatne v rámci OS SR je však kvôli nedostatočným financiám a skúsenostiam s týmito systémami nepravdepodobný. Práve tu ale môžu OS SR využiť ich komparatívnu výhodu v podobe členstva NATO a získať tieto systémy a skúsenosti od spojencov.

Vojna ukázala, že zákopy stále poskytujú vysokú úroveň ochrany. V prípade, že jednotky zostávajú dlhší čas na jednom mieste, je potrebné tieto pozície opevniť pomocou zákopov, ideálne v rámci lesov, ktoré poskytujú ochranu zhora. [17] V tomto ohľade by teda mali OS SR viac dbať na výcvik vojakov v stavbe zákopov a poľných opevnení. Pri pohľade na stavbu masívnych opevnení oboma strana, ktoré sú tvorené ostnatými drôtmi, mínami a priekopami by sa rozhodne malo uvažovať aj o posilnení ženijného vojska, ktoré by tieto prekážky prekonalo.

Vojna na Ukrajine pripomenula ako veľmi je vojna stále materiálne náročná. Rusko počas bojov na Donbase v roku 2022 použilo za dva dni viac munície ako sú celkové zásoby britskej armády. [17] OS SR majú dlhodobo problémy s nedostatkom skladovaného materiálu na bojovú činnosť. Odstránenie týchto nedostatkou by malo byť prioritizované keďže hrozí, že v prípade vojny  nebude OS SR schopné operovať ani vojenskú techniku, ktorou disponuje. Aj v tejto oblasti by sa Slovensko mohlo pokúsiť využiť možnosť spoločných nákupov v rámci NATO a EÚ. V oblasti logistiky Matej Kandrík varuje na veľkej závislosti na zahraničné nákupy a obchodné štruktúry, ktoré by v prípade vojny mohli zaniknúť. [1] V rokoch 2022-2023 nakúpili krajiny EÚ až 78 % vojenského materiálu mimo EÚ. [47]

Podľa Martina Bričkovského by sa Slovensko malo poučiť z využitia teritoriálnej obrany na Ukrajine a zapracovať tieto skúsenosti do širšej koncepcie obrany v súlade s komplexnou obranou, aj keď sa jedná o zdĺhavý proces. [1] [30] Riešenie otázky vlasteneckej a brannej výchovy je načrtnuté v Koncepcii prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Branná výchova síce na školách dlhodobo je, ale výchovno-vzdelávací proces v oblasti prípravy obyvateľstva na obranu štátu nie je adekvátny a je zamieňaný za vzdelávanie o civilnej ochrane. [48]

Záver

Keďže vojna stále prebieha a taktické, operačné a strategické postupy sa neustále vyvíjajú, tieto informácie nemusia byť v budúcnosti platné. Komplexnú analýzu konfliktu tak bude možné vykonať až po ukončení vojny. Tento článok ale stále poskytuje náhľad na trendy vo vojenstve, ktoré v súčasnosti môžeme sledovať na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine do veľkej miery spochybňuje predstavy o podobe budúcich konfliktov ako 4GW. V súčasnosti sme svedkami masívnej spotreby munície, vozidiel a iného vojenského materiálu, ako aj živej sily na oboch stranách konfliktu. Aj keď sme na začiatku vojny mohli sledovať rýchle útoky do operačnej hĺbky nepriateľa, v poslednej dobe sa vojna stáva stále viac statickým konfliktom, kde sa bojuje o každý meter. Vojna ukazuje, že dosiahnutie leteckej prevahy, na ktorú spolieha NATO, nie je isté. Aj keď moderné technológie ako drony a spôsoby elektronického boja ukazujú ako veľmi sú tieto technológie na bojisku dôležité, sú to len jeho nové komponenty a nemenia výrazným spôsobom podobu vojny ako ju poznáme.

OS SR sú po 30 rokoch svojej existencie nútené prispôsobiť sa týmto novým podmienkam vojny, no kvôli dlhodobému zanedbaniu a neúspešnej transformácii to nebude jednoduché. OS SR v súčasnosti trpia viacerými vyššie spomenutými problémami. V posledných rokoch sa situácia zlepšila a OS SR rozbehli viacero modernizačných projektov. Dlhodobý nedostatok financií však do veľkej miery obmedzuje implementáciu poznatkov z konfliktu na Ukrajine. Na druhý stranu tento konflikt ukázal, že aj lacnejšie prostriedky ako komerčné drony môžu mať pri správnom nasadení významný dopad na bojisko. Práve tieto cenovo dostupnejšie možnosti by mali byť implementované, a naopak pri zložitejších a drahších schopnostiach by sa mala vyvinúť snaha ich nadobudnutia v rámci aliancie alebo prostredníctvom spoločných projektov.

Editor článku: Tomáš Zwiefelhofer, Dávid Dinič

Autor by sa chcel poďakovať Matejovi Kandríkovi z Adapt Institute a pplk. OS SR Martinovi Bričkovskému za rozhovory, ktoré mu poskytli pri tvorbe tohto textu.

Zdroje

[1] Matej Kandrík, Adapt Institute, osobný rozhovor 16.11. 2023

[2] Chávez, Kerry a Ori Swed. 2023. „Emulating underdogs: Tactical drones in the Russia-Ukraine war“ Contemporary Security Policy Vol. 44. no. 4: 592-605 https://doi.org/10.1080/13523260.2023.2257964

[3] Robinson, Paul. 2022. „The Russia-Ukraine Conflict and the (Un)Changing Character of War.“ Journal of Military and Strategic Studies Vol. 22, no. 2: 65-88.  https://jmss.org/article/view/76588/56337

[4] Military History not Visualized. 2022. „Ukraine War: Wrong Lessons @TheChieftainsHatch.“ Nahrané 11. novembra 2022. https://www.youtube.com/watch?v=n1TJtfQcGd8&ab_channel=MilitaryHistorynotVisualized

[5] Watling, Jack and Nick Reynolds. 2023. „Meatgrinder: Russian Tactics in the Second Year of Its Invasion of Ukraine.“ Londýn: RUSI. https://static.rusi.org/403-SR-Russian-Tactics-web-final.pdf

[6] Red Effect. 2023. „How Drones Shaped Tank Warfare in Ukraine.“ Nahrané 8. novembra 2023. https://www.youtube.com/watch?v=r1O3udOlxMs&list=PLW9hmWoit_aOk0vo5ifsJhlinKprAxTqV&index=26&t=185s&ab_channel=RedEffect

[7] Military Aviation History. 2023a. „Ukrainian Soldier explains how he uses First-Person kamikaze drones – (FPV drones).“ Nahrané 16. februára 2023. https://www.youtube.com/watch?v=A5lKupps8CM&ab_channel=MilitaryAviationHistory

[8] Lancaster, Patrick. 2023a. „With Russian Frontline Kamikaze drone Team As They Destroy Ukrainian Tanks (Special Report).“ Nahrané 9. augusta 2023. https://www.youtube.com/watch?v=vpKRnWG4D-Q&t=1s&ab_channel=PatrickLancaster

[9] Collett-White, Mike et al. „How drone combat in Ukraine is changing warfare.“ Reuters, 26. marca 2024. https://www.reuters.com/graphics/UKRAINE-CRISIS/DRONES/dwpkeyjwkpm/

[10] Military History not Visualized. 2023a. „When Drones fall out of the Sky… Electronic Warfare 101.“ Nahrané 5. mája 2023. https://www.youtube.com/watch?v=8Y9O5U4qJmc&ab_channel=MilitaryHistorynotVisualized

[11] Military History not Visualized. 2023b. „Lessons from Ukraine: Why Electronic Warfare matters.“ Nahrané 9. júna 2023. https://www.youtube.com/watch?v=iOARw-9GgWA&t=4s&ab_channel=MilitaryHistorynotVisualized

[12] Military Aviation History. 2023b. „Electronic Warfare in the Air Domain: Russia vs Ukraine.“ Nahrané 18. novembra 2023. https://www.youtube.com/watch?v=NRh9bZZlosk&list=WL&index=18&t=68s&ab_channel=MilitaryAviationHistory

[13] Kullab, Samya. 2024. „Detecting Russian ‘carrots’ and ‘tea bags‘: Ukraine decodes enemy chatter to save lives.“ AP 14. februára 2024. https://apnews.com/article/ukraine-russia-war-surveillance-radio-intercepts-drones-435f0436ebcd24efee2fbfb8cee920f7

[14] Top War. 2022. „The Ministry of Defense spoke about the “Tuva phenomenon” faced by Ukrainian intelligence.“ Top War 8. septembra 2022. https://en.topwar.ru/201276-v-minoborony-rasskazali-o-tuvinskom-fenomene-s-kotorym-stolknulas-ukrainskaja-razvedka.html

[15] Lancaster, Patrick. 2023b. „With Russian DPR Special Forces Recon & Electronic Warfare Team On Ukraine Frontline Mission.“ Nahrané 31. mája 2023. https://www.youtube.com/watch?v=2bVedU0sNo8&list=WL&index=288&t=7s&ab_channel=PatrickLancaster

[16] Mertens, Frederik, Björn de Heer, Tim Sweijs, Paul van Hooft and Frank Bekkers. 2023. „Lessons from land warfare: One year of war in Ukraine.“ The Hague Centre for Strategic Studies. https://hcss.nl/report/lessons-from-land-warfare-one-year-of-war-in-ukraine/

[17] Zabrodskyi, Mykhaylo, Jack Watling, Oleksandr V Danylyuk and Nick Reynolds. 2022. „Preliminary Lessons in Conventional Warfighting from Russia’s Invasion of Ukraine: February–July 2022.“ Londýn: RUSI. https://static.rusi.org/359-SR-Ukraine-Preliminary-Lessons-Feb-July-2022-web-final.pdf

[18] Lillis, Katie Bo et al. 2024. „Exclusive: Russia producing three times more artillery shells than US and Europe for Ukraine.“ CNN, 11. marca 2024. https://edition.cnn.com/2024/03/10/politics/russia-artillery-shell-production-us-europe-ukraine/index.html

[19] Boston, Scott, Dara Massicot. 2017. „The Russian Way of Warfare.“ RAND Corporation. https://www.rand.org/pubs/perspectives/PE231.html

[20] Lancaster, Patrick. 2022. „Russian Drone, Artillery & Electronic Warfare Destroy Ukraine Positions in Kharkiv.“ Nahrané 3. novembra 2022. https://www.youtube.com/watch?v=9VJb7Zrxc6Q&t=172s&ab_channel=PatrickLancaster

[21] Seth G. Jones, Riley McCabeand, Alexander Palmer. 2023. „Seizing the Initiative in Ukraine: Waging War in a Defense Dominant World.“ CSIS https://www.csis.org/analysis/seizing-initiative-ukraine-waging-war-defense-dominant-world

[22] Battle Order. 2023. „Why Russia’s “New” Assault Units are 80 Years Old.“ Nahrané 3. apríla 2023. https://www.youtube.com/watch?v=Yy1M0HC4yns&list=PLW9hmWoit_aOk0vo5ifsJhlinKprAxTqV&index=16&t=63s&ab_channel=BattleOrder

[23] Barič, Miroslav. 2022. „Vrtuľníky na ukrajinskom nebi.“ Obrana 10/2022: 24-25. https://www.mod.gov.sk/obrana-102022/

[24] Military Aviation History. 2022 „Russo-Ukrainian War: What NATO needs to learn!.“ Nahrané 14. júla 2022. https://www.youtube.com/watch?v=6NZQMUclv5g

[25] Shukla, Sebastian. 2024. „Ukraine ‘ran out of missiles’ to thwart Russian strike on power plant, Zelensky says.“ CNN, 16. apríla 2024.  https://edition.cnn.com/2024/04/16/europe/ukraine-missiles-air-defense-zelensky-israel-intl/index.html

[26] Axe, David. 2023. „Russia’s Got A Giant New Glide-Bomb.“ Forbes, 7. septembra 2024. https://www.forbes.com/sites/davidaxe/2023/09/07/russias-got-a-giant-new-glide-bomb/?sh=6647df995ea5

[27] Watling, Tom. „The Russian glide bombs changing the face of the war in Ukraine.“ The Independent 10.. apríla 2024. https://www.independent.co.uk/news/world/europe/glide-bomb-russia-ukraine-air-strikes-weapons-b2526347.html

[28] The Economist. „The war in Ukraine shows how technology is changing the battlefield“  The Economist, 3. júla 2023 https://www.economist.com/special-report/2023/07/03/the-war-in-ukraine-shows-how-technology-is-changing-the-battlefield

[29] NATO Special Operation Headquarters. 2020. „Comprehensive Defence Handbook (A)(1) Volume I.“ NATO. https://www.nshq.nato.int/Library/DownloadFile/e8a86ab2-cbf4-900e-3fcc-c3daa451c067

[30] Pplk. Martin Bričkovský, osobný rozhovor 25.11. 2023

[31] Watling, Jack, Oleksandr V. Danylyuk and Nick Reynolds. 2023. „Preliminary Lessons from Russia’s Unconventional Operations During the Russo-Ukrainian War, February 2022–February 2023.“ Londýn: RUSI. https://static.rusi.org/202303-SR-Unconventional-Operations-Russo-Ukrainian-War-web-final.pdf.pdf

[32] Cotovio, Vasco et al. 2022. „Stories of Ukrainian resistance revealed after Kherson pullout.“ CNN, 24. novembra 2022. https://edition.cnn.com/2022/11/24/europe/kherson-pullout-ukrainian-resistance-intl/index.html

[33] Luxmoore, Matthew. 2022. „Ukraine’s Secret Weapon Is Ordinary People Spying on Russian Forces.“ The Wall Street Journal, 14. decembra 2022. https://www.wsj.com/articles/ukraines-secret-weapon-is-ordinary-people-spying-on-russian-forces-11671012147

[34] MO SR. 2016. „Biela kniha o obrane Slovenskej republiky 2016.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/BKO2016_HQ.pdf

[35] Vitko, Pavol. 2023. „VELITEĽSKÉ ZHROMAŽDENIE náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.“ Obrana 8/2023: 16-21. https://www.mod.gov.sk/obrana-102022/

[36] MO SR. 2019.  „Komplexné hodnotenie obrany 2019.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/4087_komplexne-hodnotenie-obrany-slovenskej-republiky-za-rok-2019.pdf

[37] MO SR. 2020.  „Komplexné hodnotenie obrany 2020.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/4358_komplexne-hodnotenie-obrany-sr-za-rok-2020.pdf

[38] Ozbrojené sily Slovenskej republiky. 2023. Použité 26. novembra 2023 https://www.mil.sk/

[39] MO SR. 2022a.  „Komplexné hodnotenie obrany 2022.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/5111_komplexne-hodnotenie-obrany-sr-za-rok-2022.pdf

[40] Bálint, Andrej. 2023. „Zmeko pre RTVS: Neznižujeme bojaschopnosť ozbrojených síl na úkor pomoci Ukrajine, práve naopak.“ RTVS, 31. mája 2023. https://spravy.rtvs.sk/2023/05/zmeko-pre-rtvs-neznizujeme-bojaschopnost-ozbrojenych-sil-na-ukor-pomoci-ukrajine-prave-naopak/

[41] Zemanovič, Štefan. 2023. „Náčelník Generálneho štábu OS SR: „Uplynulý rok bol prelomový z hľadiska potrebnej modernizácie”.“ MO SR, 3. januára 2023. https://www.mosr.sk/52371-sk/nacelnik-generalneho-stabu-os-sr-uplynuly-rok-bol-prelomovy-z-hladiska-potrebnej-modernizacie/

[42] MO SR. 2021a. „Obranná stratégia slovenskej republiky.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/4286_obranna-strategia-sr-2021.pdf

[43] MO SR. 2022b. „Dlhodobý plán rozvoja rezortu Ministerstva Obrany s výhľadom do roku 2035.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/4767_dlhodoby-plan-rozvoja-rezortu-ministerstva-obrany-s-vyhladom-do-roku-2035.pdf

[44] Purdek, Imrich. 2023. „Brigáda spoločnej podpory.“ Obrana 3/2023: 16-23. https://www.mod.gov.sk/obrana-32023/

[45] Žiak, Jozef. 2022. „Slovenský štít 2022.“ Obrana 7/2022: 18-23. https://www.mod.gov.sk/obrana-72022/

[46] Task & Purpose. 2032 „Can Laser Weapons Stop Drone Attacks?“ Nahrané 30. júna 2023. https://www.youtube.com/watch?v=NfPcl6nAlM4

[47] Maulny, Jean-Pierre. 2023. „The Impact of the War in Ukraine on the European Defence Market.“  IRIS. https://www.iris-france.org/wp-content/uploads/2023/09/19_ProgEuropeIndusDef_JPMaulny.pdf

[48] MO SR. 2021b. „KONCEPCIA PRÍPRAVY OBYVATEĽSTVA NA OBRANU ŠTÁTU.“ MO SR. https://www.mosr.sk/data/files/4619_koncepcia_ponos_schvalene.pdf

https://www.youtube.com/watch?v=6NZQMUclv5g&ab_channel=MilitaryAviationHistory