Dopady klimatickej zmeny a riziká z nej vyplývajúce výrazne transformujú svet, vrátane bezpečnostného prostredia. Spoločnosti sú nevyhnutne závislé na prírode a premena ekosystémov vplyvom klimatickej zmeny sa tak stáva aj bezpečnostným problémom. Tento článok si kladie za cieľ zodpovedať otázku, aké výzvy predstavuje takto meniace sa prostredie pre ozbrojené sily, ako zložky hrajúce ústrednú rolu pri zaisťovaní bezpečnosti. Identifikované sú štyri hlavné oblasti, ktoré okrem bližšej analýzy zahŕňajú aj skúsenosti niektorých štátov v nich.

Klimatická zmena so sebou prináša množstvo výziev pre štáty a spoločnosti, ktoré nevyhnutne závisia na prírode. Označovaný ako „multiplikátor hrozieb“ [1], tento fenomén umocňuje zdroje nestability a tiež aj potenciálne príčiny konfliktov. Extrémne prejavy počasia (napr. studené fronty, požiare, záplavy alebo extrémne horúčavy), ktoré sú priamym dôsledkom zmeny klímy, sa už piaty rok po sebe umiestnili na prvom mieste v ročnom hodnotení globálnych rizík Svetovým ekonomickým fórom. [2]

Implikácie vyplývajúce z tohto fenoménu pre ozbrojené sily neznamenajú len prípravu vojakov a techniky na prácu v extrémnych podmienkach, no i kapacity pre častejšie nasadenie pri humanitárnej pomoci. Rovnako aktuálna situácia otvára otázku dekarbonizácie armády. Než sa budeme venovať priamo týmto dopadom, je nevyhnutné v stručnosti predstaviť dopad klimatickej zmeny na bezpečnosť všeobecne.

Klimatická zmena a jej bezpečnostné implikácie

V septembri 2020 adresoval generálny tajomník Severoatlantickej organizácie Stoltenberg študentov v rámci podujatia na tému klimatickej zmeny a bezpečnosti. Vo svojej reči vyzdvihol špecifiká boja proti klimatickej zmene, ktorým bude musieť NATO ako organizácia pre kolektívnu bezpečnosť čeliť. [3] Na túto reč nadväzuje aj výročná správa publikovaná v marci 2021. [24]

Klimatická zmena robí nielen podľa jeho slov svet nestabilnejším a nebezpečnejším. Zdrojom tejto upadajúcej stability sú narastajúce výkyvy počasia a rôzne extrémne podmienky s tým spojené (napr. zvyšovanie hladín morí a oceánov, záplavy, extrémne horúčavy, požiare, atp.). Ďalej sú to nadväzujúce problémy týkajúce sa zdrojov surovín, vody aj pestovania plodín (teda potravinovej bezpečnosti), ktoré sú klimatickou zmenou nevyhnutne postihované, či výskyt tropických chorôb prenášaných zvieratami v častiach sveta, pre ktoré to nie je bežné. [4],[5],[24]

Neznamená to však, že každá povodeň je bezpečnostným problémom a automaticky vytvára konflikt, ale so zvyšujúcou sa incidenciou a intenzitou týchto udalostí sa zvyšuje aj riziko zrodu humanitárnych kríz a konfliktov (humanitárna pomoc býva v tomto kontexte označovaná aj skratkou HADR, z anglického humanitarian assistance/disaster relief.), ku čomu sa neskôr dostaneme v časti o strategickej adaptácii.

V roku 2007 vydala americká nezisková organizácia CNA report National Security and the Threat of Climate Change vytvorený Vojenským poradným panelom tejto organizácie. [1] Okrem reflexie aktuálnej situácie dokument obsahuje aj projekcie pre národnú bezpečnosť a geopolitiku, od ktorej národná bezpečnosť inherentne závisí. Tento koncept najnovšie preberá aj NATO. [24]

Autori CNA reportu označili klimatickú zmenu za multiplikátor hrozieb, čo znamená, že tento jav bude umocňovať zdroje nestability v konkrétnych častiach sveta a vytvárať tak ešte väčšiu nestabilitu – napríklad, už beztak slabé ekonomiky niektorých štátov utrpia v dôsledku sťaženej produkcie potravín ako výsledku zmeny klímy a neočakávaných extrémnych poveternostných podmienok. [1] Tieto dopady pritom budú citeľné naprieč krajinami rozdielnym spôsobom. Už spomenutá ohrozená potravinová bezpečnosť môže vyústiť ako v konflikt v danom regióne, tak v nadmernú migráciu ovplyvňujúcu ďalšie časti sveta.

Výzvy pre ozbrojené sily

Predstavené bezpečnostné implikácie majú dopady aj na podobu a činnosť ozbrojených síl ako inštitúciu plniacu svoju úlohu v oblasti zaisťovania štátnej bezpečnosti, národných záujmov, aj počas rôznorodých udalostí krízovej povahy ako sú mimoriadne udalosti alebo núdzové stavy.

Prostredie meniace sa v dôsledku klimatickej zmeny bude pre armády znamenať zintenzívnenie napríklad už spomenutých mimoriadnych udalostí, ale aj mnohé nové výzvy, s ktorými pri doterajšom plánovaní nebolo potrebné zohľadňovať. Tie hlavné môžeme rozdeliť do štyroch oblastí, ktoré budú ďalej priblížené:

1. zmena povahy operácií;
2. budovanie odolnosti;
3. strategická adaptácia;
4. dekarbonizácia armády.

1. Zmena povahy a podmienok operácií

Dôsledky klimatickej zmeny a celkovo jej vplyvy majú v prvom rade za následok zmenu povahy vojenských operácií. Predom treba podotknúť, že to neznamená zánik tradičných vojenských činností, no pre zaisťovanie bezpečnosti je potrebné, aby ozbrojené sily vedeli adekvátne reagovať aj na rôzne typy iných rizík vzrastajúcich v súvislosti s klimatickou zmenou.

Do budúcnosti sa bude zvyšovať počet humanitárnych misií a potreba pomoci pri katastrofách, ktoré  sú dôsledkami extrémnych prejavov počasia, ktoré už teraz prinášajú napríklad záplavy, požiare či neobývateľnosti niektorých regiónov, ale aj dôsledkami nedostatku potravín alebo vody. [6], [7] Čoraz častejšie bývame svedkami toho, ako sú ozbrojené sily zapájané napríklad do zvládania požiarov, alebo aj aktuálne v spojitosti s pandémiou.

To znamená, že ozbrojené sily musia byť do budúcnosti trénované na prácu aj v takomto prostredí a schopné reagovať na rôzne typy podnetov. Ku dnešnému dňu existuje viacero analýz, ktoré na základe nasadenia ozbrojených síl pri mimoriadnych udalostiach v minulosti vypracúvajú odporúčania do budúcna. Pre americkú armádu je takýmto príkladom hurikán Katrina z roku 2005, odozva na ktorý bola relatívne pomalá a nesystematická, čo mimo iné súviselo aj s nasadením ozbrojených síl v Iraku a Afganistane. Hlavnými lekciami z tejto udalosti bolo posilnenie konkrétnych útvarov reakcie a schopnosť nahradiť sily, ktoré sú aktuálne na misii v zámorí. [8]

Podľa odporúčaní International Military Council on Climate and Security (skrátene IMCCS) je pre štáty nevyhnutné pravidelne pracovať s dátami o kapacitách, schopnostiach, i prostriedkoch pre situácie, ktoré môžu nastať dôsledkom klimatickej zmeny a to bez ohľadu na to, či sa tieto štáty nachádzajú v regiónoch, ktoré sú viac alebo menej postihnuté dopadmi klimatickej zmeny. [9]

Mimo zmeny povahy operácií dochádza aj ku komplikáciám počas konvenčných operácií v ozbrojených konfliktoch. Ako bolo spomenuté už v úvode, plánovanie so zreteľom na počasie je nevyhnutné, pričom predvídanie počasia sa so zintenzívňovaním klimatickej zmeny stáva náročnejším. Taktiež, vykonávanie operácií v oblastiach s 50 stupňovými horúčavami v plnom nasadení môže mať negatívny dopad na výkon vojakov, ale aj strojov, kedy napríklad v Afganistane vypovedali činnosť britské helikoptéry, a opäť tak ohroziť úspešnosť misií. [3],[24] Z histórie tiež poznáme prípady, kedy počasie dokázalo zmariť celé operácie – známym príkladom môže byť Napoleonova invázia do Ruska alebo operácia Barbarossa o storočie a niečo neskôr.

2. Budovanie odolnosti armády

Prípady extrémneho počasia a mimoriadnych udalostí môžu zničiť kritickú infraštruktúru a zariadenia, na ktoré sa ozbrojené sily spoliehajú za účelom vykonávania svojej činnosti v prípade potreby.

V juhovýchodnej Ázii sú vojenské zariadenia ako malé mestá, teda sú náchylné na rovnaké zraniteľnosti pri potopách, silných búrkach, či horúčavách, ako regulárne malé mestá. [10] Na severoamerickom kontinente Stoltenberg hovorí napríklad o probléme základne v Norfolku, sídle jedného zo strategických veliteľstiev NATO, ktoré je opakovane postihované záplavami súvisiacimi so zvyšujúcou sa hladinou morí. [3] Ďalšie problémy v USA sú zaznamenávané napríklad na Aljaške, kde sa topí permafrost, v Kalifornii, ktorá je postihovaná rozsiahlymi požiarmi, či na základniach, ktoré utrpeli výrazné škody v dôsledku hurikánov Florence a Michael v roku 2018. Základňa námornej pechoty Lejeune v Severnej Karolíne bola v tom čase z 30 % zničená a železničná trať pre transport ťažkých zariadení nebola použiteľná po dobu ďalšieho roka. [9],[11],[15] A samozrejme, reč môže byť aj o iných častiach sveta.

Budovanie odolnosti vojenských základní, ďalších zariadení a infraštruktúry by sa preto malo stať kľúčovým bodom rozvoja ozbrojených síl. Pre už stávajúce zariadenia by mala byť vyhodnotená ich odolnosť v kontexte lokality, v ktorej sa nachádzajú. Tieto zariadenia by mali byť schopné odolávať extrémnym prejavom počasia, ktorých incidencia i intenzita sa budú zvyšovať, ale tiež zmene podmienok, ako je napríklad narastajúca hladina morí pre námorné základne.

3. Strategická adaptácia

Klimatická zmena má a bude mať svojimi dopadmi výrazný vplyv aj na geopolitiku. Rýchlejšie sa topiace ľadovce otvárajú novú geopolitickú arénu – Arktídu, ktorá sa stáva miestom presadzovania národných záujmov, kvôli novým námorným cestám, ale tiež kvôli ložiskám nerastných surovín, vrátane ropy. [3],[16],[24]

Zároveň, následkom topiacich sa ľadovcov bude narastať hladina morí aj oceánov, čo vytyčuje ďalšie kritické body – napríklad ostrovné štáty v Pacifiku či Bangladéš, kde polovica obyvateľov žije na úrovni hladiny mora. [6] Práve narastajúcej hladiny a jej dopadov na pacifické ostrovy (ale aj na ich vlastné krajiny) sa obávajú napríklad Nový Zéland a Austrália. [9] Je dôležité si uvedomiť, že stúpajúcu hladinu morí si nemožno predstavovať ako Atlantídu, ale zohľadniť predovšetkým súvisiace problémy spojené so sťaženou produkciou potravín, dostupnosťou pitnej vody, či častejšie záplavy, ktorých výsledkom bude neobývateľnosť niektorých regiónov a následná migrácia z nich.

Vnímajúc v tomto vzťahu klimatickú zmenu ako multiplikátor hrozieb, je evidentné, že tento fenomén bude zohrávať rolu aj pri zrode konfliktov. V roku 2019 sa tím expertov zo Stanford University pokúsil priniesť ucelený pohľad na tento vzťah. Výsledok výskumu naznačuje, že pri scenári, v ktorom sa priemerná teplota zvýši o 4 °C je riziko vypuknutia ozbrojeného konfliktu až 26 %. [12] Pri aktuálnom trende emisií a bez väčšej klimatickej akcie môže byť priemerná teplota vyššia o 4 °C medzi rokmi 2070 – 2080. [25]

Opätovne je však potrebné pripomenúť, že rolu v tom zohrávajú aj iné faktory, ktoré klimatická zmena ako fenomén len umocňuje. Aj keby sa táto situácia nepremietla v Európe, neznamená to, že ju netreba brať pri plnom vedomí do úvahy. Holandský generál Middendorp zdôrazňuje stabilitu susedných štátov Európy, ktorá nevyhnutne vplýva aj na stabilitu v Európe – menovite oblasť severnej Afriky a blízkeho a stredného východu, pričom tento región bude klimatickou zmenou postihnutý omnoho výraznejšie. [13], [14]

Na základe porozumenia vzťahom medzi zmenou klímy a jej dopadmi na ekosystémy a spoločnosť je možné sformulovať nové včasné indikátory konfliktov a monitorovať ich.  Následne je možné identifikovať zárodok konfliktu a včas ho stabilizovať, respektíve sa naň pripraviť s dostatočným časovým predstihom. Identifikácia týchto indikátorov bude taktiež kľúčová pri riešení konfliktov.

4. Dekarbonizácia ozbrojených síl

Okrem prípravy armád na nové typy operácií a evaluácie strategických cieľov je treba zohľadniť aj fakt, že ozbrojené sily svojou činnosťou prispievajú ku zmene klímy nadmernou produkciou skleníkových plynov. Získať celkové konzistentné dáta je síce náročné, ale pre predstavu môžeme uviesť, že podľa dostupných informácií boli priemerné ročné emisie americkej armády medzi rokmi 2010-2017 ekvivalentom ku emisiám zo 14 miliónov osobných áut, pričom najväčší podiel z toho tvorí letectvo. [17], [18] So zhoršujúcou sa situáciou sa tak otvára otázka transformácie armád s cieľom znižovať túto uhlíkovú stopu. Tento proces sa tiež označuje ako dekarbonizácia alebo anglickým termínom „greenification“.

Napriek tomu, že na dekarbonizáciu sa dá nahliadať ako na jednoduchý a samozrejmý proces v tejto súvislosti (napr. z vyjadrení Middendorpa [13]), je potrebné ku tomu pristupovať triezvejšie a so zvážením potenciálnej redukcie efektivity ozbrojených síl, čo si čiastočne kontradikuje s vyššie spomínanými potrebami nasadzovania ozbrojených síl.

V predošlých častiach sme hovorili o tom, že ozbrojené sily bude potrebné nasadzovať častejšie v rôznych typoch mimoriadnych udalostí, reakcia na ktoré si vyžaduje odolnú infraštruktúru a zariadenia, čo samo o sebe vytvára paradox. Okrem toho je napríklad známy taktiež tzv. klimatizačný paradox, ktorý veľmi zjednodušene hovorí o tom, že čím viac budeme využívať klimatizáciu na ochladzovanie, tým viac sa bude Zem ohrievať, čo nás privádza ku spomínaným operáciám v 50-stupňovom Iraku. [19], [20]

Neznamená to, že aspoň čiastočná dekarbonizácia armád je nemožná – čo bude napokon ukázané aj v ďalšej časti venovanej konkrétnym skúsenostiam. Aby bola zmena citeľná, tento proces si bude vyžadovať ešte množstvo výskumu (a s ním spojených investícií) a testovania, čo je beh na naozaj dlhú trať, no nemal by byť z tohto dôvodu odsunutý do pozadia.

Príklady adaptácie vybraných krajín a NATO

Niektoré štáty už začali prispôsobovať svoje ozbrojené sily na vyššie formulované výzvy. IMCCS robili v roku 2020 výskum [9], ktorého cieľom bolo prostredníctvom rozhovorov zistiť prístupy dvanástich krajín ku týmto výzvam.

Aktivita týchto štátov aktuálne prevažne spočíva v začleňovaní klimatickej zmeny do strategických dokumentov, čo naznačuje jej zohľadňovanie pri ďalších postupoch. Tie, ktoré ležia v oblastiach, kde prejavy tohto fenoménu nebudú až tak intenzívne, sa obávajú o svoje kolónie, ktoré budú postihnuté výraznejšie. Francúzsko založilo nový orgán pre výskum klimatickej zmeny a obrany, ktorý má napomôcť transformácii ozbrojených síl. [9]

Z hľadiska prispôsobovania výbavy sa prístupy líšia. Zaujímavým príkladom je Spojené kráľovstvo, ktoré kladie dôraz na virtuálny tréning, čím znižuje svoju uhlíkovú stopu aspoň z hľadiska zapojenia ťažkej techniky a zároveň výdavky s týmito cvičeniami spojené. Spolu s Francúzskom tiež kladie dôraz na mitigáciu klimatickej zmeny pri vývoji vojenskej techniky. Na druhú stranu však taktiež investuje do vývoja chladiacich zariadení pre operácie v extrémnych horúčavách, čím sa dostávame ku tzv. klimatizačnému paradoxu predstavenému vyššie. [9],[20]

Rovnako sa prístupy líšia z hľadiska prípravy a regrutácie a to podľa toho, akým výzvam bude tá ktorá krajina čeliť najpravdepodobnejšie. Kanada si uvedomuje potrebu navyšovania kapacít, no nedarí sa jej ku tomu dospieť, na čo tamojšie ministerstvo obrany reaguje vytvorením systému záložníkov, ktorí budú k dispozícii v prípade potreby reakcie na mimoriadne udalosti. Jordánsko, na druhú stranu, kladie omnoho väčší dôraz na optimalizáciu vojenskej výbavy, aby bola použiteľná v premenlivých podmienkach či poveternostných extrémoch a zároveň neznižovala efektivitu operácií. [9]

Ázijské krajiny na zmenu povahy operácií reagujú taktiež. Podľa ďalšieho z nedávnych reportov IMCCS už začali alokovať väčšie zdroje práve na prípravu vojakov na prácu v extrémnych podmienkach a na poskytovanie humanitárnej pomoci v postihnutých oblastiach. Príkladom môže byť indická National Disaster Response Force, alebo obdobné sily na Srí Lanke, ktorá mimo to v roku 2019 zjednotila pod rezortom obrany prípravu a reakcie na pohromy. [10]

Problém začalo aktívnejšie adresovať aj NATO, ktoré v roku 2014 prijalo rámcovú dohodu Green Defence. Cieľom je úspornejšia spotreba energie využívaním udržateľných technológií, ktoré sú v súlade s prírodou pre znižovanie uhlíkovej stopy. [21] Následne bola v marci 2020 publikovaná výročná správa, v ktorej je klimatická zmena označovaná jednak za hrozbu a jednak za multiplikátor ďalších výziev. Pre zaujímavosť je vhodné dodať, že v predošlej výročnej správe (2019) figuroval výraz „klimatická zmena“ len jeden krát. [22], [24]

V rámci NATO cvičenia Capable Logistician v roku 2019 bol vytvorený tím expertov, ktorého úlohou bolo vytvorenie inteligentnej siete (smart grid) pre zníženie emisií, čo sa im podľa reportu podarilo o takmer polovicu. [22], [23] Obdobné cvičenia pokračovali a budú pokračovať aj do budúcna. Solárne panely by mal obsahovať aj výstroj, s cieľom poháňať techniku, ktorú so sebou vojak má. Ďalšou možnosťou generácie a uchovávania energie počas misií sú vodíkové palivové články. [3] Táto tranzícia prebieha so zreteľom na spoľahlivosť a efektivitu energetických zdrojov.

NATO, s teraz už ambicióznejšou víziou boja proti klimatickej zmene [24], zároveň vníma potrebu zjednocovania pochopenia klimatickej zmeny naprieč členskými krajinami, aby tento problém dokázal byť adresovaný adekvátnejšie a zároveň aby nedochádzalo ku komplikáciám počas spoločných misií a operácií.

Záverom

Klimatická zmena bezpochyby prestupuje všetkými oblasťami spoločnosti, vrátane bezpečnosti, ktorú viditeľne podkopáva. Premieňa prostredie, v ktorom ozbrojené sily operujú a tie sa musia na tento nový normál adaptovať. Komplexné vzťahy medzi klímou, ekosystémami, geopolitikou a bezpečnosťou, svedčia o tom, že adaptácia na tieto dopady a adresovanie tohto problému musí prebehnúť na rôznych úrovniach, z ktorých hlavné boli zmienené v tomto článku.

Ozbrojené sily sú ako riešením, tak súčasťou tohto problému, pričom ako mohlo vyplynúť z predloženej analýzy ani ku riešeniu, ani ku problému neexituje jeden univerzálne platný prístup, pretože dopad klimatickej zmeny na každú krajinu bude odlišný. Zatiaľ, čo niekde to budú extrémne horúčavy, iný región bude primárne postihnutý zvyšujúcou sa hladinou morí, tretí región bude mať problém so zvyšujúcou sa migráciou atp. Každá krajina by preto mala individuálne pristúpiť ku vyhodnoteniu zraniteľností v kontexte umiestenia krajiny i medzinárodných záväzkov, a následne sformulovať možné riešenia so zreteľom na ne.

Použitá literatúra a zdroje

[1] The CNA Corporation. (2007). National Security and the Threat of Climate Change. Dostupné na: https://www.cna.org/cna_files/pdf/national%20security%20and%20the%20threat%20of%20climate%20change.pdf. (Cit. 10.3.2021)

[2] World Economic Forum. (2021). The Global Risks Report 2021: Insight Report. Dostupné na: http://www3.weforum.org/docs/WEF_The_Global_Risks_Report_2021.pdf. (Cit. 14.3.2021)

[3] Stoltenberg, J. (2020, 28. september). NATO and the security implications of climate change: Virtual speech by NATO Secretary General Jens Stoltenberg. North Atlantic Treaty Organization. Dostupné na: https://www.nato.int/cps/en/natohq/opinions_178355.htm. (Cit. 14.3.2021)

[4] Mobjörk, M. (2016). Climate-Related Security Risks: Towards an Integrated Approach. Stockholm: Stockholm International Peace Reasearch Institute (SIPRI).

[5] Wallace-Wells, D. (2019). Neobývateľná Zem: Život po oteplení. Bratislava: Premedia.

[6] Brosig, M. et al. (2019). Implications of the Climate Change for U.S. Army. Carlisle, PA: United States Army War College.

[7] Gubash, Ch. (2018, 12. august). Searing heat could make countries in North Africa and along the Persian Gulf unlivable. NBC News. Dostupné na: https://www.nbcnews.com/news/world/searing-heat-made-could-make-countries-north-africa-along-persian-n899921. (Cit. 14.3.2021)

[8] Davis, L. E., Rough, J., Cecchine, G., Schaefer, A. G. a Rohn, L. L. (2007). Hurricane Katrina: Lessons for Army Planning and Operations. Santa Monica, CA: RAND Corporation.

[9] IMCCS. (2020). The World Climate and Security Report. Dostupné na: https://imccs.org/wp-content/uploads/2021/01/World-Climate-Security-Report-2020_2_13.pdf. (Cit. 10.3.2021)

[10] IMCCS. (2021). Climate Security and the Strategic Energy Pathway in South Asia. Dostupné na: https://imccs.org/wp-content/uploads/2021/01/Climate-Security-and-the-Strategic-Energy-Pathway-in-SOUTH-Asia_February-2021.pdf. (Cit. 10.3.2021)

[11] Klare, M. (2020, 18. február). A military perspective on climate change could bridge the gap between believers and doubters. The Conversation. Dostupné na: https://theconversation.com/a-military-perspective-on-climate-change-could-bridge-the-gap-between-believers-and-doubters-128609. (Cit. 14.3.2021)

[12] Mach, K. et al. (2019). Climate as a risk factor for armed conflict. Nature, 571, 193-197.

[13] Mulder, S. (2020). Climate Change Is a Matter of National and International Security: An Interview with Tom Middendorp. JASON Magazine, 45(2), 26-30.

[14] Climate Impact Map. (2021). Climate Impact Map. Dostupné na: http://www.impactlab.org/map/#usmeas=absolute&usyear=1981-2010&gmeas=absolute&gyear=2040-2059&tab=global. (Cit. 14.3.2021)

[15] Mizokami, K. (2018, 6. november). Hurricane-Battered F-22s Are Now Flying Out of Michael’s Aftermath. Popular Mechanics. Dostupné na: https://www.popularmechanics.com/military/aviation/a24750155/f-22-hurricane-michael-repaired/. (Cit. 11.3.2021)

[16] Wezeman, S. T. (2016). Military Capabilities in the Arctic: A New Cold War in the High North? Dostupné na: https://www.sipri.org/sites/default/files/Military-capabilities-in-the-Arctic.pdf. (Cit. 12.3.2021)

[17] Belcher, O., Bigger, P., Neimark, B. a Kennelly, C. (2019). Hidden carbon costs of the “everywhere war”: Logistics, geopolitical ecology, and the carbon boot‐print of the US military. Transactions of the Institute of British Geographers, 45(1), s. 65-80.

[18] Crawford, N. C. (2019). Pentagon Fuel Use, Climate Change, and the Costs of War. Dostupné na: https://watson.brown.edu/costsofwar/files/cow/imce/papers/2019/Pentagon%20Fuel%20Use,%20Climate%20Change%20and%20the%20Costs%20of%20War%20Final.pdf. (Cit. 14.3.2021)

[19] Parakilas, J. (2021, 4. február). Prepping the US Military for Climate Change. The Diplomat. Dostupné na: https://thediplomat.com/2021/02/prepping-the-us-military-for-climate-change/. (Cit. 10.3.2021)

[20] Pierre-Louis, K. (2018, 15. máj). The World Wants Air-Conditioning. That Could Warm the World. The New York Times. Dostupné na: https://www.nytimes.com/2018/05/15/climate/air-conditioning.html. (Cit. 15.3.2021)

[21] NATO. (2014). Green Defence Framework. Dostupné na: https://natolibguides.info/ld.php?content_id=25285072. (Cit. 15.3.2021)

[22] NATO. (2019). The Secretary General’s Annual Report 2019. Dostupné na: https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2020/3/pdf_publications/sgar19-en.pdf. (Cit. 10.3.2021)

[23] Givetash, L. (2019, 27. apríl). Militaries go green, rethink operations in face of climate change. NBC News. Dostupné na: https://www.nbcnews.com/news/military/militaries-go-green-rethink-operations-face-climate-change-n991651. (Cit. 15.3.2021)

[24] NATO. (2021). The Secretary General’s Annual Report 2020. Dostupné na: https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2021/3/pdf/sgar20-en.pdf. (Cit. 18.3.2021)

[25] Tollefson, J. (2020). How hot will Earth get by 2100? Nature, 550, s. 443-445.