flickr

Vzťahy medzi Turkami a Kurdami od roku 2013 do súčasnosti

Hoci k obnoveniu turecko-kurdského konfliktu došlo pred niekoľkými mesiacmi, české aj slovenské médiá mu venovali len málo pozornosti. Tento text mapuje kurdsko-turecké vzťahy od roku 2013 do súčasnosti. Stručne predstavuje historický kontext a mierový proces, ktorý sa začal v marci 2013. Potom sa venuje udalostiam, ktoré viedli k jeho zlyhaniu- dianiu v Sýrii aj na tureckej politickej scéne. Hlavná časť textu potom približuje boje medzi kurdskými militantmi a tureckými bezpečnostnými silami, ktoré prebiehajú od leta 2015 do súčasnosti.


Historické pozadie

Kurdi tvoria približne 20 percent tureckého obyvateľstva. Žiadna turecká ústava nikdy neuznávala existenciu etnických či kultúrnych skupín, iba spoločnej tureckej identity. Kurdi čelili represiám, na čo reagovali niekoľkými vzburami (Coleman, Holliway 2013).

Stranu kurdských pracujúcich (Partiya Karkerên Kurdistan- PKK) založil v roku 1978 Abdullah Öcelan. Ide o marxistickú teroristickú organizáciu, ktorej cieľom je zahájenie revolúcie, odstránenie tureckého útlaku a vytvorenie nezávislého Kurdského štátu. Počas vojenského režimu, ktorý v Turecku vládol v rokoch 1980-1983 a ktorý prenasledoval všetky politické organizácie, sa väčšina členov PKK stiahla do Sýrie a Libanonu (Coleman, Holliway 2013). V roku 1984 zahájila ozbrojenú kampaň, pričom využívala guerillovú stratégiu a terorizmus. Zameriavala sa najmä na vojenské a administratívne ciele, ale aj Kurdov podozrivých zo spolupráce s tureckými autoritami a neskôr aj strediská turistického ruchu. V rokoch 1990-1993 bola dokonca schopná kontrolovať určité územie a zaisťovať v ňom vlastnú správu (Kaválek 2013).

Turecká armáda viedla proti PKK tvrdú protipovstaleckú kampaň, pri ktorej dochádzalo k častému porušovaniu ľudských práv. V roku 1998 pod hrozbou invázie donútilo Turecko sýrsku vládu prerušiť podporu PKK a vyhostiť Öcelana. Vo februári 1999 bol zadržaný a prevezený do Turecka (Ankara Papers 2004). PKK potom vyhlásila jednostranné prímerie, ktoré trvalo do roku 2004. V tomto období došlo k zlepšeniu kurdsko-tureckých vzťahov najmä po tom, čo sa v roku 2002 dostala k moci strana AKP (Adalet ve Kalkınma Partisi– Strana spravodlivosti a rozvoja). Obmedzenia týkajúce sa kurdského jazyka boli postupne zmierňované, došlo k prepusteniu kurdských aktivistov (Kayhan 2014).

K obnoveniu násilia došlo v júli 2004, podľa vyhlásení PKK išlo o reakciu na vojenské operácie tureckej armády a ignorovanie výziev k vyjednávaniu (Coleman, Holliway 2013). V roku 2009 zahájila turecká vláda takzvané demokratické otvorenie, snahu riešiť kurdsko-turecký konflikt mierovými prostriedkami a zlepšiť postavenie občanov Turecka kurdského pôvodu (Kayhan 2014).

25890263605_acbb10c5d3_b
Členky guerillových jednotek PKK(zdroj: flickr).

PKK a Turecká vláda sú hlavní, ale nie jediní aktéri vzťahov medzi Turkami a Kurdmi. Od PKK sa v roku 2004 odštiepila militantná skupina Sokoli za slobodný Kurdistan (TAK), ktorá stála za niekoľkými teroristickými útokmi (Stratfor Analysis 2010). Na násilných stretoch s Kurdami sa okrem tureckých bezpečnostných zložiek podieľa aj turecká nacionalistická organizácia Šedí Vlci (Bozkurtlar), islamistická teroristická organizácia Kurdský Hizballáh a podporovatelia strany Hüda-Par (Dettmer 2014),(Hurtas 2015).

Kurdská menšina si vytvorila aj politické organizácie, ktoré mali hájiť jej záujmy, napríklad Úniu komunít Kurdistanu (KCK)(Taylor 2014). Do tureckého parlamentu v minulosti kandidovali kurdské politické strany, z ktorých niektoré boli rozpustené pre podozrenie z väzieb na PKK(Ünaldı 2014). V súčasnosti v tureckom parlamente pôsobí pro-kurdská strana HDP, ktorá vznikla v auguste 2012 (Akkoc 2015).

Nádej na mier?

Prvé rozhovory medzi Tureckom a PKK ohľadom mieru sa oficiálne začali koncom roku 2012. Jednaní sa okrem Öcelana, ktorý má v PKK stále silnú autoritu, sa zúčastnili aj zástupcovia kurdskej strany BDP. Vyvrcholením týchto jednaní bolo vyhlásenie prímeria dňa 21. marca 2013 na oslavách kurdského nového roku Nourúz v  Diyarbakıre, na ktorom bol verejne čítaný Öcelanov list. V ňom sa zriekol ozbrojeného boja. V apríli 2013 PKK ohlásila, že sa stiahne z územia Turecka do severného Iraku; tento proces oficiálne začal ôsmeho mája, neprebiehal však tak rýchlo, ako sa čakalo, je otázne, či naozaj prebiehal. Na druhej strane, politické reformy prijaté tureckou vládou boli len kozmetické. Od novembra 2013 bol postup mierového procesu minimálny. Ani jedna zo strán nebola ochotná postupovať podľa dohodnutých podmienok, navyše proces nepodporovala významná časť tureckej spoločnosti, ako aj opozičné strany CHP a MHP (Kaválek 2014).

Kaválek (2014) analyzoval snahu o riešenie konfliktu a vyjadril skepsu ohľadom jeho šance na úspech, pretože konflikt sa nenachádza v stave, ktorý by nahrával jeho vyriešeniu prostredníctvom mierovej dohody. Prímerie, ktoré bolo vyhlásené v marci 2013 považoval za podobné tým, ktoré PKK niekoľkokrát vyhlásila počas kampane od roku 2004. Neskorší vývoj dal týmto záverom za pravdu.

Obnovenie násilia

Dynamiku kurdsko-tureckých vzťahov postupne začala čoraz výraznejšie ovplyvňovať občianska vojna v Sýrii. Po jej vypuknutí stiahla sýrska vláda väčšinu svojich jednotiek do iných častí krajiny, aby bojovali proti povstalcom. Zvyšné vládne sily boli v júli 2012 vytlačené kurdskými milíciami zvanými Ľudové obranné jednotky (YPG) vedené Stranou demokratickej jednoty (PYD), ktorá je tesne spojená s PKK. Hoci Kurdi pod vládou Bašára Asada značne trpeli, nepridali sa k opozícii, ale ani k Asadovi (BBC 2016). Kurdami obývané oblasti Sýrie tak získali výraznú mieru autonómie. Oba útvary ale museli čoskoro čeliť existenčnej hrozbe- expanzii teroristickej organizácie Islamský štát (IS), ktorá obsadila rozsiahle územia v Iraku a Sýrii a zaútočila na oblasti ovládané PYD a KRG. Už vtedy sa objavovali tvrdenia, že Turecko podporuje IS, aby oslabilo vládu Bašára Asada a Kurdov.

Jedným z najvýznamnejších momentov boja medzi sýrskymi Kurdami a IS bolo obliehanie mesta Kobanî, ktoré sa začalo v septembri 2014. Turecko vtedy sýrskym Kurdom neposkytovalo prakticky žiadnu podporu, naopak na hranici rozmiestnilo ozbrojené sily, aby zabránili Kurdom žijúcim v Turecku pomáhať obliehanému mestu (Gunter 2015). Tureckí Kurdi reagovali protestmi, pri ktorých došlo k násilnostiam medzi demonštrantami, bezpečnostnými zložkami a podporovateľmi Kurdského Hizballáhu a strany Hüda-Par (Hurtas 2015). Zahynulo okolo 50 ľudí, stovky bolo zranených (Kenar 2015).

16463582207_87dbfbbf35_b
Bojovníci YPG s prapory YPG v pozadí(zdroj: flickr).

20. júla 2015 sa v meste Suruç konalo zhromaždenie prevažne kurdských a ľavicových dobrovoľníkov, ktorí sa chystali vyraziť do Kobanî a pomáhať pri jeho obnove. Na tomto zhromaždení sa odpálil samovražedný atentátnik z radov IS, pričom zomrelo 33 ľudí a vyše stovky sa zranilo (Hürriyet 2015). IS je podozrivý aj zo spáchania bombového útoku na zhromaždenie pro-kurdskej strany HDP v Diyarbakıre z piateho júna, ktorý si vyžiadal 4 obete a asi 100 zranených (Turkey Agenda 2015). Samovražedný útok na zhromaždenie odborov a podporovateľov HDP, ktorý sa odohral desiateho októbra v Ankare, si vyžiadal 103 obetí a stovky zranených. Aj za týmto útokom stojí IS (ABC News 2015). Pri týchto udalostiach čelila vláda kritike predovšetkým zo strany HDP, ktorá ju obviňovala zo zodpovednosti za útoky. Podľa lídra HDP Demirtaşa by k nim nemohlo dôjsť bez podpory prvkov vo vnútri štátu (Hürriyet 2015b),(Anadolu Agency 2015).

20. júna 2015 zaútočili na Kobanî teroristi z IS, pri útoku zahynulo 79 členov IS, zhruba 35 kurdských ozbrojencov a asi 230 civilistov. Podľa predstaviteľov sýrskych Kurdov vstúpili autá naložené výbušninami, ktoré boli počas útoku odpálené, do Kobanî prekročením hranice s Tureckom, čo Turecko odmietlo (Marszal 2015). HDP kritizovala tureckú vládu za to, že militanti IS prekračujú turecko-sýrsku hranicu bez väčších problémov (Euronews 2015).

Vyššie opísané incidenty významnou mierou prispeli k všeobecnému zhoršeniu turecko-kurdských vzťahov, hoci sa netýkali len tureckých Kurdov. Strana HDP ich využívala na kritiku vlády a zvyšovanie svojej popularity.

Okrem diania v Sýrii a teroristických útokov IS treba pri posudzovaní nedávneho vývoja turecko-kurdských vzťahov v poslednom období vziať do úvahy aj úspech strany HDP v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 7. júna 2015. AKP vďaka nemu stratila parlamentnú väčšinu a po zlyhaní vyjednávaní o vytvorení koalície bolo stanovené, že 1. novembra sa budú konať nové voľby. Podľa Hannaha (2015) je hlavným cieľom AKP zostaviť jednofarebnú vládu a zaviesť prezidentský systém, dlhodobý sen prezidenta Erdoğana. Keďže kurdských voličov AKP prebrala HDP kvôli absencii postupu v mierovom procese a postoju vlády ku Kobanî, AKP sa preorientovala na nacionalisticky orientovaný elektorát. K tomu sa vláda mala snažiť cielene destabilizovať krajinu a sľubovať, že ak získa väčšinu v parlamente, zaistí stabilitu.

22. júla zabila PKK dvoch policajtov v meste Ceylapınar. Turecká vláda odpovedala leteckými útokmi proti PKK v severnom Iraku a Sýrii a neskôr aj v Turecku. PKK následne ukončila prímerie, ktoré bolo dojednané v rámci mierového procesu a oznámila, že žiadne ďalšie jednostranné prímerie už nebude (Marcus 2015). Tento sľub ale nedodržala, pred novembrovými voľbami prímerie vyhlásila. To trvalo do 5. novembra (Butler 2015). Po celom Turecku prebiehali zatýkania členov PKK, ale aj IS. V Kurdami obývaných častiach Turecka dochádzalo k ozbrojeným stretom, po prvý raz prebiehali ťažké boje medzi tureckou armádou a PKK v mestách, napríklad v Cizre a Silvan (Albayrak 2015),(Ara News 2015),(Kesgin 2015).

Mimo toho dochádzalo k cieleným útokom na podporovateľov a miestne pobočky strany HDP, ako aj obyčajných Kurdov zo strany tureckých nacionalistov (Hannah 2015). 28. novembra 2015 bol v meste Diyarbakır zastrelený kurdský právnik a ľudsko-právny aktivista Tahrir Elçi, paradoxne počas prejavu, v ktorom vyzýval na ukončenie násilia. Elçi bol zabitý počas streľby, pri ktorej neznámi muži zaútočili na policajnú hliadku a nie je jasné, či išlo o plánovanú vraždu, alebo ho trafila zblúdená guľka (Hürriyet 2015c).

Nová dynamika v roku 2016

Mimoriadne dlhé a intenzívne boje prebiehali v Diyarbakıre, časti Sur, kde bol už v decembri 2015 vyhlásený zákaz vychádzania. Militanti z PKK a s ňou spojených mládežníckych organizácií (napríklad YDG-H a YPS) v nej vybudovali zátarasy, zákopy a nainštalovali výbušné zariadenia. Počas vojenskej operácie v Sure, ktorá trvá prakticky do súčasnosti, zahynulo minimálne 279 bojovníkov PKK (Hürriyet 2016). Počas bojov došlo k zničeniu alebo vážnemu poškodeniu asi 80 percent budov v Sure. Okrem časti Sur PKK niekoľkokrát zaútočila aj v iných mestských častiach Diyarbakıru (Letsch 2016).

V marci 2016 bol vyhlásený zákaz vychádzania v mestách Yüksekova v provincii Hakkari, Nusaybin v provincii Mardin a centre provincie Sirnak. Následne desiatky tisíc ľudí opustili svoje domovy. 14. marca turecká armáda začala operáciu proti niekoľkým stovkám bojovníkov PKK, ktorí sa tam majú nachádzať, operácie sa má zúčastniť 20 000 vojakov. (Hürriyet 2016b)(Hürriyet 2016d).

2015_Şırnak_ayaklanması
Snímky z boje mezi tureckými bezpečnostními silami a PKK v Sirnaku (zdroj: wikipedia).

Vo vyhlásení náčelníka tureckého generálneho štábu z 28. marca 2016 stojí, že od júla 2015 zahynulo v bojoch s kurdskými militantmi 377 príslušníkov tureckých bezpečnostných zložiek. Počet zabitých civilistov sa pohybuje okolo 300 a počet zabitých teroristov 4432, pričom väčšinou má ísť o členov PKK. Najmä posledný údaj je ale nutné brať s rezervou, pretože podľa vyhlásenia tureckých autorít z 5. marca 2016 bolo zabitých „len“ 1250 kurdských militantov (Hürriyet 2016c). Spolu bol od leta 2015 do súčasnosti vyhlásený zákaz vychádzania v 59-tich tureckých mestách. Okrem už spomínanej mestskej časti Sur a miest Nusaybin,  Yüksekova, Cizre a Silvan prebiehali intenzívne boje napríklad v mestách Dargeçit, Derik (provincia Mardin), Silopi, Idil (provincia Şırnak) a Varto (provincia Mus).

Prichádzajú tiež správy o vážnych porušeniach ľudských práv zo strany tureckých bezpečnostných zložiek, v rámci ktorých má operovať nábožensky motivovaná skupina nazývaná Esedullah („Alahove levy“). Počty civilných obetí sa odhadujú na stovky vrátane detí, tehotných žien či starcov. V mestách kde platí zákaz vychádzania nefungujú školy, nemocnice ani zásobovanie a turecké bezpečnostné zložky kolektívne trestajú kurdskú populáciu. Podľa niektorých odhadov muselo opustiť svoje domovy spolu až 355 000 ľudí (Cengiz 2015),(Demir 2016).

Boje v mestských oblastiach, navyše v zimnom období, sú novou taktikou PKK. V minulosti sa ťažisko bojov nachádzalo v horách, pričom ofenzívy PKK prebiehali na jar a v lete, zatiaľ čo v zime naopak útočila turecká armáda (Kaválek 2011: 18). Podľa Bozarslana (2016) môže za touto zmenou stáť fakt, že vedenie PKK sa domnievalo, že má v mestách podporu širokých vrstiev obyvateľstva. Predpokladalo, že voliči, ktorí v minuloročných voľbách hlasovali za prokurdskú stranu HDP, sa pridajú na stranu PKK a tá tak bude mať k dispozícii niekoľko stoviek tisíc bojovníkov. Okrem podpory strany HDP obyvateľmi juhovýchodného Turecka v prospech takéhoto vývoja mohli nasvedčovať aj masívne protesty počas obliehania Kobanî.  Avšak nádeje, že sa PKK podarí v mestách na juhovýchode Turecka rozpútať masové povstanie, sa nenaplnili. Keď sa rozhoreli boje, väčšina civilistov utiekla a podpory sa jej dostalo len od jej mládežníckych organizácií, ktoré počas prímeria vyzbrojila.

Bombové útoky proti vojenským a policajným cieľom ako sú konvoje, hliadky atď. v minulosti boli a aj v obnovených bojoch sú hojne využívanou taktikou PKK na juhovýchode Turecka. V roku 2016 sa ale opäť objavujú bombové útoky v mestách mimo prevažne Kurdami obývaného východu Turecka. 17. februára 2016 zahynulo 30 ľudí po tom, čo vedľa autobusu s vojakmi explodovalo auto naložené výbušninami. Väčšinu obetí tvoril vojenský personál. 13. marca v Ankare opäť explodovalo auto naložené výbušninami a zahynulo 37 ľudí, v tomto prípade išlo o civilistov. K obom útokom sa prihlásila Sokoli za slobodný Kurdistan (TAK). Ide o skupinu napojenú na PKK, ktorá preberá zodpovednosť za útoky, ktoré by inak poškodili obraz PKK(Francis 2016),(Demir 2016).

Vo februári 2016 došlo tiež k útoku na ropovod spájajúci Irak a Turecko. Hoci sa PKK od útoku dištancovala, v minulosti na ropovody niekoľko krát zaútočila a preto nemožno vylúčiť, že v skutočnosti je za útok zodpovedná (Natali 2016).

V roku 2016 došlo k niekoľkým významným udalostiam v Sýrii – Sýrski Kurdi pokračovali v znovudobývaní územia, ktoré v minulosti získal IS. Turecko vyjadrilo značnú nevôľu nad postupom kurdských jednotiek a kritizovalo Západ za podporu sýrskych Kurdov. V období od 13. do 16. februára boli kurdské pozície v severnej Sýrii ostreľované tureckým delostrelectvom. Cieľom bolo zabrániť ďalšiemu postupu kurdských jednotiek na východ od kantónu Afrín alebo na západ od rieky Eufrat (Russia Today 2016).

2015_Suruç_bombing_in_Turkey
Následky teroristického útoku v tureckém městě Suruç (zdroj: wikipedia).

Kvôli tlaku Turecka neboli sýrski Kurdi prizvaní k mierovým rokovaniam v Ženeve. Preto zvolali konferenciu v meste Rmeilan, kde vyhlásili zriadenie federálneho systému na územiach, ktoré sú pod ich kontrolou. To je v súčasnosti rozdelené do troch „autonómnych správ“: Arfin, Kobanî a Džazira. Predstavitelia PYD zdôrazňovali, že nepôjde o čisto kurdský región, ale pôjde o spoločný útvar Kurdov, Arabov, kresťanov a ďalších menšín žijúcich na jeho území. Jeho názov má byť Rodžava- severná Sýria. Kurdi vyhlasujú, že federalizmus je jediný systém, ktorý zaručuje prežitie Sýrie ako jednotného štátneho útvaru. Sýrska vláda však ideu federalizmu zamietla, vyhlásenie odsúdila aj sýrska opozícia a Turecko (BBC 2016).

Vráťme sa ešte nakrátko na tureckú domácu politickú scénu. Obnovenie kurdsko-tureckého konfliktu využila turecká vláda na prenasledovanie svojich kritikov. Tureckí akademici spísali petíciu proti násiliu voči Kurdom, ktorú podpísalo asi 1200 osobností. Turecká vláda odpovedala zatknutím niekoľkých desiatok signatárov ako aj ďalších novinárov a profesorov. Tí boli následne obvinení z „teroristickej propagandy“(Weaver 2016). Mnohí opoziční novinári už dlhšiu dobu čelia obvineniam z „urážky prezidenta“, niekoľko firiem a denníkov spojených s opozíciou či kritizujúcich vládnucu AKP bolo prevzatých tureckými úradmi. V tureckom parlamente sa zasa rozhoduje o zbavení imunity poslancov opozičnej prokurdskej strany HDP. Okrem vládnej strany AKP tento krok podporuje aj nacionalistická strana MHP (Demir 2016).

Záver                                                                              

Počas sledovaného obdobia došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi Kurdami a Turkami. Mierový proces, ktorý začal koncom roku 2013 síce viedol k vyhláseniu prímeria a určitým politickým zmenám, ale pomerne rýchlo došlo k jeho stagnácii. Udalosti v Sýrii a akcie IS v spojení s vnútorným politickým vývojom v Turecku vyústili do postupného zhoršovania medzi-etnických vzťahov, ktoré vyvrcholili ukončením prímeria a pokračovaním ozbrojeného násilia. V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by malo dôjsť k jeho ukončeniu, naopak je dokonca možná ďalšia eskalácia. Hoci v minulosti v zimnom a jarnom období PKK nevyvíjala aktivitu z dôvodu poveternostných podmienok, po zmene taktiky prebiehajú boje s tureckou armádou prakticky nepretržite. Pozoruhodná je aj výrazná rola mládežníckych organizácií PKK. Obnovený konflikt ovplyvňuje celú krajinu- poškodzuje ekonomiku, zvyšuje hrozbu teroristických útokov a poskytuje autoritatívnej vláde AKP príležitosti na potlačenie svojich odporcov.

 

Zoznam použitej literatúry

  • 22-year-old becomes 33rd activist to die in Suruç bombing [online]. Istanbul: Hürriyet, 2015a [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/22-year-old-becomes-33rd-activist-to-die-in-suruc-bombing.aspx?pageID=238&nID=86941&NewsCatID=341
  • A Kurdish Splinter Group Claims Istanbul Attack. Stratfor Analysis [online]. 2010, : 19-19 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=bth&AN=67709384&lang=cs
  • AK Party, HDP exchange blame after Suruc attack [online]. Ankara: Anadolu Agency, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.aa.com.tr/en/turkey/ak-party-hdp-exchange-blame-after-suruc-attack/23570
  • AKKOC, Raziye. How Turkey’s pro-Kurdish party could stop the president’s push for more power. The Telegraph [online]. London, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/turkey/11655915/How-Turkeys-pro-Kurdish-party-could-stop-the-presidents-push-for-more-power.html
  • ALBAYRAK, Ayla. Turkey’s War Takes Toll on Kurdish City. Wall Street Journal – Eastern Edition [online]. 2015, 266(63): 6 [cit. 2015-11-29]. ISSN 00999660. Dostupné z: http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true
  • Army: 279 PKK militants killed in Sur operation. Hürriyet [online]. Istanbul: Hürriyet, 2016a [cit. 2016-03-17]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/army-279-pkk-militants-killed-in-sur-operation.aspx?pageID=238&nID=96306&NewsCatID=341
  • BUTLER, Daren. Kurdish PKK militants end unilateral ceasefire in Turkey. Reuters [online]. London, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.reuters.com/article/2015/11/05/us-turkey-kurds-ceasefire-idUSKCN0SU1EU20151105#VEfxEeyR1XYAFf6E.99
  • CENGIZ, Orhan Kemal. Who are ‚Allah’s lions‘? In: Al Monitor [online]. 2015 [cit. 2016-03-17]. Dostupné z: http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2015/11/turkey-pkk-clashes-who-are-terrorizing-kurds.html#
  • COLEMAN, Denise Y. a Ryan HOLLIWAY. Appendix: Kurds and the PKK. CountryWatch [online]. Houston, 2013 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=bth&AN=87861502&lang=cs
  • DEMIR, Firat. Erdogan’s War. In: Foreign Policy [online]. Washington D.C., 2016 [cit. 2016-03-19]. Dostupné z: http://foreignpolicy.com/2016/03/18/erdogans-war-turkey-terrorism-kurds-pkk-isis/
  • DETTMER, Jamie. Kobani is Falling to ISIS in Syria. Kurd Protests Explode in Turkey. The Daily Beast [online]. 2014 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.thedailybeast.com/articles/2014/10/10/kobani-is-falling-to-isis-in-syria-kurd-protests-explode-in-turkey.html
  • Forces deployed in Turkey’s southeast as army starts new wave of operations. Hürriyet [online]. Istanbul: Hürriyet, 2016b [cit. 2016-03-17]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/forces-deployed-in-turkeys-southeast-as-army-starts-new-wave-of-operations.aspx?pageID=238&nID=96456&NewsCatID=341
  • FRANCIS, David. Meet the Obscure Kurdish Fighters Taking Responsibility for the Ankara Bombing. In: Foreign Policy [online]. Washington D.C., 2016 [cit. 2016-03-19]. Dostupné z: http://foreignpolicy.com/2016/02/19/meet-the-obscure-kurdish-fighters-taking-responsibility-for-the-the-ankara-bombing/
  • GUNTER, Michael M. Iraq, Syria, ISIS and the Kurds: Geostrategis concerns for the U.S. and Turkey. Middle East Policy [online]. 2015, 22(1): 102-111 [cit. 2015-11-29]. ISSN 10611924. Dostupné z: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mepo.12116/pdf
  • HANNAH, John. Erdogan’s Deadly Ambitions. Foreign Policy [online]. Washington DC., 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://foreignpolicy.com/2015/09/21/erdogans-deadly-ambitions-turkey-elections-president/
  • HURTAS, Sibel. Can PKK, Turkey’s Hezbollah reconcile? Al Monitor [online]. Washington DC., 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2015/06/turkey-syria-kurds-turkish-hezbollah-reconcile-isis-pkk.html#
  • KAVÁLEK, Tomáš. Řešení konfliktu mezi PKK a Tureckem za vlády AKP v letech 2002 až 2014 [online]. Brno, 2014 [cit. 2015-11-29]. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií. Vedoucí práce Tomáš Šmíd Dostupné z: <http://is.muni.cz/th/363627/fss_m/>.
  • KAVÁLEK, Tomáš. Útočná taktika Kurdské strany pracujících v Turecku v letech 2004 až 2011 [online]. Brno, 2013 [cit. 2015-11-29]. Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií. Vedoucí práce Tomáš Šmíd Dostupné z: <http://is.muni.cz/th/363627/fss_b/>.
  • KENAR, Ceren. Erdogan’s Kurdish Chickens Are Coming Home to Roost. Foreign Policy [online]. Washington D.C., 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://foreignpolicy.com/2015/06/04/erdogan-turkey-elections-kurds-akp-hdp-executive-power/
  • KESGIN, Hatice. Turkey: ’31 PKK terrorists‘ killed in Hakkari operation. Anadolu Agency [online]. Ankara, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.aa.com.tr/en/turkey/turkey-31-pkk-terrorists-killed-in-hakkari-operation/467906
  • KAYHAN, Özlem P. Turkey’s Kurdish Opening: Long Awaited Achievements and Failed Expectations. Turkish Studies [online]. 2014, 15(1): 81-99 [cit. 2015-11-29]. DOI: 10.1080/14683849.2014.891348. ISSN 14683849.
  • MARCUS, Aliza. Turkey’s Kurdish Guerrillas Are Ready for War. Foreign Policy [online]. Washington DC., 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://foreignpolicy.com/2015/08/31/turkeys-kurdish-guerillas-are-ready-for-war/
  • MARSZAL, Andrew. Turkey ‚let Isil cross border to attack Kobane‘: as it happened. The Telegraph [online]. London, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/11697764/Isil-reenters-key-Syria-border-town-of-Kobane-live.html
  • NATALI, Denice. PKK, Pipeline Attacks and Iraq Oil. In: Al Monitor [online]. Washington D.C., 2016 [cit. 2016-03-19]. Dostupné z: http://www.al-monitor.com/pulse/pt/originals/2012/al-monitor/pkk-iraq-oil-and-pipeline-attack.html#
  • Over 300 soldiers killed, 10 times more PKK militants killed: Erdođan [online]. Istanbul: Hürriyet, 2016c [cit. 2016-03-25]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/over-300-soldiers-killed-10-times-more-pkk-militants-killed-erdogan-.aspx?pageID=238&nID=96931&NewsCatID=338
  • Pro-Kurdish party says Kobani ‘massacre’ reflects Turkish support for ISIL [online]. Lyon-Écully: Euronews, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.euronews.com/2015/06/26/pro-kurdish-party-says-kobani-massacre-reflects-turkish-support-for-isil/
  • Syria conflict: Kurds declare federal system [online]. Londýn: BBC, 2016 [cit. 2016-03-19]. Dostupné z: http://www.bbc.com/news/world-middle-east-35830375
  • TAYLOR, Rafael. The new PKK: unleashing a social revolution in Kurdistan. ROAR Magazine [online]. 2014 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://roarmag.org/2014/08/pkk-kurdish-struggle-autonomy/
  • Tens of thousands of people flee homes amid new clashes in Turkey’s southeast Hurriyet [online]. Istanbul, 2016d [cit. 2016-03-17]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/tens-of-thousands-of-people-flee-homes-amid-new-clashes-in-turkeys-southeast.aspx?pageID=238&nID=96557&NewsCatID=341
  • The Case of the PKK: History, Ideology, Methodology, and Structure (1978-99). Ankara Papers [online]. 2004, 9(1): 21-59 [cit. 2015-11-29]. ISSN 14747782.
  • Thousands bid farewell to murdered bar head. Hurriyet [online]. Istanbul, 2015c [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/thousands-bid-farewell-to-murdered-bar-head.aspx?pageID=238&nID=91850&NewsCatID=339
  • Turkey shells Kurdish forces in Syria for 4th successive day. Russia Today [online]. 2016 [cit. 2016-03-19]. Dostupné z: https://www.rt.com/news/332612-turkey-shelling-kurds-syria/
  • Turkish forces besiege Kurdish town of Silvan under the pretext of combatting PKK rebels [online]. Ara News, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://aranews.net/2015/11/turkish-forces-besiege-kurdish-town-of-silvan-under-the-pretext-of-combatting-pkk-rebels/
  • Turkish government complicit in Ankara blast, Demirtaş tells CNN [online]. Istanbul: Hürriyet, 2015b [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.hurriyetdailynews.com/turkish-government-complicit-in-ankara-blast-demirtas-tells-cnn-.aspx?PageID=238&NID=89785&NewsCatID=338
  • Turkish police: Diyarbakýr bomber has ISIS connections [online]. Istanbul: Turkey Agenda, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.turkeyagenda.com/turkish-police-Diyarbakýr-bomber-has-isis-connections-2525.html
  • Turkish prosecutors say ‚strong evidence‘ that Islamic State ordered twin suicide bombings in Ankara [online]. New York: ABC News, 2015 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: http://www.abc.net.au/news/2015-10-29/ankara-bombings-were-ordered-by-is-turkish-prosecutors/6894298
  • ÜNALDI, Gönenç. Democratic representation of pro-Kurdish political parties in Turkey. Open Democracy [online]. 2014 [cit. 2015-11-29]. Dostupné z: https://www.opendemocracy.net/can-europe-make-it/g%C3%B6nen%C3%A7-%C3%BCnald%C4%B1/democratic-representation-of-prokurdish-political-parties-in-turkey

Štítky:

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *