Na konci októbra sa vo svetových médiách objavila mimoriadne zaujímavá správa. Americké a ruské tajné služby zneškodnili v Afganistane štyri drogové laboratóriá, ktoré boli zodpovedné za 5 až 10 percent ročnej afganskej produkcie ópia a heroínu. Opätovné angažovanie sa Ruska v ozbrojených aktivitách v Afganistane zaujalo nielen bezpečnostných analytikov.
Ako protidrogová akcia vyzerala?
Väčšina článkov o tejto udalosti vyznievala, akoby sa ozbrojenej operácie priamo zúčastnili ruské špeciálne jednotky. Avšak pravda je trochu iná. Akcia prebehla 31. októbra pri afgansko-pakistanských hraniciach, zúčastnilo sa jej deväť vrtuľníkov americkej armády s asi 80 vojakmi, ktorým robili spoločnosť štyria ruskí protidrogoví agenti. Zničené boli spomínané drogové laboratória, v ktorých sa našlo vyše tony heroínu a ópia. Celá akcia by sa však neuskutočnila bez účasti ruských tajných služieb, pričom údajne práve Rusko muselo Američanom „ukázať“, kde sa laboratória nachádzajú.
Prečo Rusko a prečo teraz?
Ruskí vládni predstavitelia už dlhodobo USA kritizujú, že problematike produkcie drog v Afganistane nevenujú dostatočnú pozornosť. Množstvo tejto drogy sa totižto do Ruska a ďalej do Európy prepravuje skrz deravé hranice stredoázijských republík. Rusko je síce znepokojené islamistickým radikalizmom, ktorý predstavuje Taliban, avšak väčšie starosti mu robí to čo Viktor Ivanov, riaditeľ Federálnej služby pre kontrolu narkotík popisuje ako heroínovú epidémiu. V Rusku sa v súčasnosti nachádza asi dva milióny užívateľov tejto drogy, ktorí spotrebujú až 21 percent svetovej produkcie. Fakt, že Rusko a USA uskutočnili takúto spoločnú akciu je však nanajvýš zaujímavý. Celú situáciu musíme vnímať najmä v kontexte „reštartu americko-ruských vzťahov“, ktoré v poslednom roku vyústili do podpisu Pražskej zmluvy o odzbrojovaní, zrušeniu výstavby amerického protiraketového systému v strednej Európe či ruskému odmietnutiu predaja vyspelých protivzdušných systémov S-300 Iránu.
Zapojí sa Rusko do konfliktu ?
Rusko by mohlo Američanom konflikt v Afganistane značne znepríjemniť, no pílilo by si tým svoj vlastný konár. V ruskom záujme určite nie je nestabilný alebo islamistický Afganistán, ktorý by mohol silne ohroziť pozíciu Ruska v strednej Ázii. Objavujú sa dokonca názory, tvrdiace, že USA bojujú v Afganistane Rusom vojnu.
Na adresu nedávnych tvrdení, o potenciálnom zapojení Ruska reagoval Dmitrij Rogozin, ruský vyslanec pri NATO v tom zmysle, že Rusko už v Afganistane bolo, nepáčilo sa mu tam a nechce sa tam vrátiť. Ráznejšie tieto správy odmietol ruský minister zahraničných vecí – Sergej Lavrov. Koniec koncov, podobné informácie sa objavili aj v roku 2003 počas vojny v Iraku. Médiá vtedy informovali o údajnej dohode Putina s Bushom o vyslaní až 40 000 členného ruského kontingentu. Rusko tak malo získať lukratívne zákazky v irackom ropnom priemysle. Tieto informácie boli ruskými predstaviteľmi samozrejme dementované.
V prípade Afganistanu však Rusko nie je len nečinným pozorovateľom a už dlhšiu dobu Američanom aktívne pomáha. V máji povolilo Rusko lietadlám USA využívať svoj vzdušný priestor pri preprave vojakov a zásob do krajiny. Rusko taktiež afganskej armáde plánuje dodať 31 Američanmi zaplatených vrtuľníkov Mi-17. Tento kontrakt sa pochopiteľne dostal pod ostrú paľbu kongresu a amerických zbrojárskych firiem. Rogozin pripúšťa, že Rusko sa podujme výcviku afganských pilotov, no nie na území Afganistanu.
Rusko teda do vojny v krajine, kde prišlo o 15 000 svojich vojakov vstupovať neplánuje. Vždy však platí staré známe: Nikdy nehovor nikdy. V roku 2008, keď ruské tanky vstúpili na územie Gruzínska si málokto vedel predstaviť, že o dva roky budú Rusi a Američania spoločne likvidovať afganské výrobne drog. Všetko závisí od ďalšieho vývoja v Afganistane. Ak všetko pôjde dobre, Rusko sa konfliktu určite vyhne. Ako sa však ruský medveď zachová ak by reálne hrozilo víťazstvo Talibanu?
Autor: Petr Števkov je studentem Bezpečnostních a strategických studií, FSS MU
