Je Rusko sekulárnym alebo pravoslávnym štátom?

Ruská pravoslávna cirkev prežila za posledných 20 rokov obrodenie, vďaka ktorému sa významne zvýšil jej vplyv v najrôznejších oblastiach ruskej spoločnosti. Počas existencie ZSSR bola RPC prenasledovanou náboženskou organizáciou a jedným z hlavných oponentov režimu, pričom ešte na začiatku 90 rokov podporovala liberálne reformy bývalého prezidenta Jelcina. Predovšetkým za vlády Vladimíra Putina však začala mať blízko k štátnej moci a postupne sa jej podarilo získať privilegované postavenie, ktoré vyvoláva pochybnosti o sekulárnom charaktere Ruskej federácie. Je teda dnes Rusko pravoslávnym alebo sekulárnym štátom?

Diskusiu o previazanosti pravoslávnej cirkvi so štátnou mocou nedávno vyvolala kontroverzná akcia feministickej punkovej skupiny Pussy Riot. Členky skupiny oblečené v pestrofarebných šatách a kuklách vnikli do priestorov moskovskej Katedrály Krista Spasiteľa, kde usporiadali „punkovú modlitbu“, v ktorej prosili Svätú Bohorodičku, aby vyhnala Vladimíra Putina z Ruska. Bizarné predstavenie pobúrilo prítomných veriacich a skončilo zatknutím členiek skupiny. Dievčatá sú momentálne vo väzbe, pričom boli obvinené z výtržníctva, za ktoré im hrozí až sedem rokov odňatia slobody.

Protestná punková modlitba bola vraj reakciou na nedávne vyhlásenie patriarchu Kirila, ktorý počas protiputinovských predvolebných demonštrácií radil veriacim, aby radšej ostali doma a modlili sa za Rusko. Túto rétoriku si mnohí protiopoziční aktivisti vysvetlili ako cirkevnú podporu Putinovej kandidatúry. Treba však dodať, že vo svojom vyhlásení patriarcha Putina požiadal, aby požiadavky demonštrantov neignoroval.

Bez ohľadu na to či bola akcia skupiny Pussy Riot oprávnená, faktom zostáva, že vplyv RPC v Rusku a jej previazanosť so štátnou mocou sa za posledné roky významne posilnili. Jedným z prvých krokov novozvoleného prezidenta Vladimíra Putina je napríklad aj rozhodnutie o vytvorení funkcie poradcu v náboženských otázkach. Novým poradcom, ktorý bude mať svoju kanceláriu v Kremli nebude nikto iný, než patriarcha Kiril. Do ruskej dumy sa dokonca dostal aj nový návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšiť pokuty za rúhanie.

Pri týchto skutočnostiach nie je prekvapujúce, že hlavná zásluha na posilňovaní vplyvu RPC sa pripisuje priamo Vladimírovi Putinovi, resp. bývalému prezidentovi Medvedevovi. Tí sú pravidelne v ruskej televízii zobrazovaní, ako sa zúčastňujú bohoslužieb a náboženských obradov. Známa v tomto smere je aj Svetlana Medvedevová, manželka bývalého prezidenta, ktorá je členkou RPC podporovaného programu „Duchovná a kultúrna obroda mladej generácie v Rusku“ ako aj aktivistkou v niekoľkých pro-life iniciatívach.

Keď sa vo februári Vladimír Putin stretol so zástupcami ruských cirkevných organizácii, potvrdil, že Rusko síce sekulárnym štátom zostáva, avšak náboženskej viery v Rusku je podľa Putina treba viac. Hlavným bodom stretnutia bolo predstavenie iniciatívy, ktorá má zaviesť náboženskú výchovu do štátnych škôl. Jedná sa v podstate o celofederálne zavedenie programu, ktorý už funguje v niektorých ruských regiónoch. Ten dáva študentom možnosť vybrať si medzi jedným zo štyroch „tradičných ruských náboženstiev“ (pravoslávie, judaizmus, sunitský islam a budhizmus) a etickou výchovou.

Po skoro 100 rokoch bola v ruských ozbrojených silách zavedená aj funkcia vojenského kaplána, ktorá sa však opäť týka len duchovných z „ruských konfesií“. Prvých 400 „vojenských popov“ nastúpilo do služby v r. 2010. Pravoslávnych kňazov tak dnes možno vidieť pravidelne vo vojenských reportážach, ako posväcujú nové ruské ponorky a protivzdušné systémy alebo požehnávajú ruským vojakom.

Aj keď sa obe reformy týkajú „tradičných náboženstiev“, je zrejmé, že najviac z nich získa práve pravoslávna cirkev, ku ktorej sa dnes hlási vyše 60 percent ruskej populácie. Podľa mnohých analytikov má preto politika tradičných náboženstiev upevniť pozíciu RPC a ochrániť ju pred konkurenciou ostatných kresťanských konfesií. RPC sa pravdepodobne obáva najmä zvyšujúcej sa príťažlivosti katolicizmu a evangelických charizmatických hnutí. Podľa oficiálnej štátnej politiky ako aj rétoriky RPC sú tieto kresťanské vetvy v duchu výroku Dostojevského „Byť Rusom znamená byť pravoslávnym“ vnímané ako neruské, prozápadné či dokonca nebezpečné. V praxi to znamená, že asi 700 tisíc ruských katolíkov bude ukrátených o práva, ktorými bude disponovať skoro rovnaký počet budhistov a len 300 tisíc ruských židov. V súlade s tradicionalistickou politikou Rusko dokonca prijalo kontroverzný zákon, ktorý zahraničným odborníkom zakazuje bohoslužobnú činnosť.

Nie je preto prekvapujúce, že počet obvinení z porušovania náboženských slobôd v Rusku narastá. Po tom ako si Ján Pavol II. pohneval RPC vytvorením Moskovskej arcidiecézy a ďalších troch ruských diecéz, došlo štátnym nariadením k zastaveniu výstavby katolíckej katedrály v Pskove ako aj k odobratiu víz talianskemu biskupovi Jerrymu Mazurovi. V r. 2009 bola zakázaná južná pobočka ruských jehovistov so sídlom v Rostove, pričom ich náboženská literatúra bola označená za extrémistickú. Diskriminovaní sa cítia byť aj evangelikáni, ktorí sú v Rusku často označovaní za sektu.

Treba zdôrazniť, že zavedenie funkcie vojenských kaplánov alebo možnosť výberu medzi etickou a náboženskou výchovou na štátnych školách nie sú priliž kontroverznými krokmi. Náboženstvo sa vyučuje na štátnych školách v mnohých západných demokraciách a dokonca aj tradične sekulárne Francúzsko má štátom platených vojenských kaplánov. Problémom je skôr privilegované postavenie RPC a s ním spojené diskriminačné politiky voči konfesiám, ktoré sú vnímané ako neruské.

Bolo by samozrejme absurdné tvrdiť, že Rusko je nejakou pravoslávnou teokraciou. Posledné roky náboženského vývoja v tejto krajine však jednoznačne vykazujú desekularizačný trend. Je prirodzené, že pravoslávna cirkev si po 70 rokoch totality a represie opäť vydobyla v ruskej spoločnosti a verejnej diskusii svoje miesto. V historicky a kultúrne pravoslávnom štáte je dokonca očakávané aj čiastočné previazanie cirkevnej a štátnej moci. Je však morálne neakceptovateľné ak tento vývoj sprevádza ospravedlňovanie nedemokratických krokov V. Putina zo strany RPC alebo štátom schválená diskriminácia všetkých okrem „štyroch ruských náboženstiev“. Odklon od zdravého sekularizmu krajine pravdepodobne nič dobrého neprinesie a RPC by si mala uvedomiť, že funkcia strážneho psa pre represívnu autoritatívnu vládu sa jej už raz v histórii vypomstila. Nie je totižto vylúčené, že pri eventuálnom páde Putinovho režimu so sebou hnev ľudu zmetie aj jeho pomocníkov so všetkými ich prirodzenými právami.

Zdroje

http://en.rian.ru/Religion/20120302/171691017.html

http://en.rian.ru/analysis/20120222/171464066.html

http://www.youtube.com/watch?v=8nqJNOv2UdI

http://www.christiancentury.org/article/2012-03/russian-election-sparks-debate-orthodox-church

http://www.youtube.com/watch?v=Nc2tFKhB8-0&feature=related

http://carnegie.ru/events/?fa=3245

http://carnegie.ru/publications/?fa=42347

http://religion.ng.ru/events/2010-08-18/3_politize.html

http://carnegie.ru/events/?fa=3177

http://en.rian.ru/mlitary_news/20100919/160641735.html

http://www.rferl.org/content/Russian_Orthodox_Church_To_Increase_Role_In_Army/1949055.html