Pohľad na scenériu Garo Hills, jedného z najdaždivejších miest sveta (Zdroj: Flickr)

Povstalectvo v severovýchodnej Indii: Prípad Národnej oslobodeneckej armády Gárov

Štítky:

V rozpätí rokov 1989 – 2019 sa India umiestnila medzi desiatimi krajinami najviac postihnutými ozbrojenými konfliktmi, pričom najviac obetí (viac ako 40-tisíc) je výsledkom štátneho ozbrojeného konfliktu, teda takého konfliktu, kde proti sebe stoja aspoň dve ozbrojené skupiny, z ktorých aspoň jedna sú štátne zložky. [1] Ku tomuto číslu výrazne prispieva aj aktivita rôznych povstaleckých skupín pôsobiacich na celom území Indie. [2]

Ich aktivita je obzvlášť zreteľná v geograficky izolovanom severovýchodnom cípe krajiny, kde sa na hranici s Bangladéšom nachádza aj indický štát Méghalaj, v ktorom dlhodobo prevláda napätie medzi tromi hlavnými etnickými skupinami – Kásmi, Gármi a Jaintiimi. Cieľom tohto článku je predstaviť jeden rozmer tohto pretrvávajúceho napätia, a síce interný dyadický ozbrojený konflikt medzi povstaleckou skupinou Národnej oslobodeneckej armády Gárov (GNLA) a méghalajskou vládou v spolupráci s centrálnou indickou vládou, ktorý začal sformovaním GNLA v roku 2010 a prakticky pretrváva dodnes, aj keď čiastočne trasformovaný a klasifikovaný ako neaktívny. Jedná sa o konflikt nízkej intenzity, ktorý v žiadnom bode nepresiahol hranicu 1000 obetí za rok a nemôže byť teda klasifikovaný ako vojna.

Obrázok 1: Mapa Indie s vyznačeným štátom Méghalaj (Zdroj: Wikipedia)

Tento článok postupne približuje proces a príčiny vypuknutia konfliktu, jeho hlavných aktérov, priebeh konfliktu, a v kontexte týchto informácií budú v neposlednom rade načrtnuté doterajšie a tiež odporúčané spôsoby riešenia. Aj napriek tomu, že sa jedná o konflikt aktuálne neaktívny, stále existuje riziko jeho reeskalácie a zároveň môže mať táto analýza implikácie pre situáciu v celej oblasti.

Cesta ku konfliktu a jeho príčiny

Štát Méghalaj bol oddelený od Ásamu v roku 1972, čím sa mala splniť požiadavka troch etnických skupín, vrátane Gárov, na samostatný štát v rámci Indie v dôsledku vzbury proti ásamskému nacionalizmu. [3] Pred britskou kolonizáciou mali tieto skupiny vlastné kráľovstvá, podobne ako ďalšie etniká vyskytujúce sa v oblasti severovýchodnej Indie, kde Briti vytýčili hranice. Rozdelenie Ásamu prebehlo pod vládou Indiry Ghándí v snahe znížiť riziko vypuknutia konfliktu v oblasti. Toto riešenie sa však nepreukázalo ako udržateľné.

Už od jeho počiatku sa v štáte Méghalaj vyskytovalo množstvo konfliktov – najprv medzi miestnymi etnickými skupinami a prisťahovalcami, a to aj napriek tomu, že sa ich počet kontinuálne zmenšoval. [4], [5] Tieto konfliktné línie sa na prelome 20. a 21. storočia premenili na spory medzi miestnymi etnickými skupinami, teda medzi Gármi, Khásmi a Jaintmi, ktoré viedli ku formulácii nových záujmov jednotlivých skupín v oblasti.

Z hľadiska konfliktu medzi Gármi a indickou vládou sa prvou z príčin sa stalo prijatie Rezervačného zákona v roku 1971, ktoré stanovilo kvóty na obsadzovanie pracovných pozícií vo vládnych a vzdelávacích inštitúciách (pre štát Méghalaj) – 50 % pre Gárov, 40 % pre Khásov a Jaintiov a 10 % pre minority, čo neimponovalo najmä Khásom, ktorí sa považujú za oveľa viac vzdelanú skupinu než zvyšné. Svoju nadradenosť demonštrovali najvýraznejšie v roku 2005, kedy sa Študentská únia Khásov pokúsila reorganizovať méghalajskú Radu pre školské vzdelávanie a presunúť jej sídlo z Tury (oblasť Gárov) do Šilaungu (oblasť Khásov), čo vyvolalo postupnú formuláciu žiadosti Gárov po vlastnom štáte v rámci Indie. [4]

Ďalším dôvodom vzrastajúcich gárskych snáh o oslobodenie sa stala ekonomická nerovnosť a z nej vyplývajúca pociťovaná krivda, vzniknutá z ohrozenia poľnohospodárstva, na ktoré sa skupiny v tejto oblasti spoliehajú, nekontrolovanou privatizáciou. Méghalaj má viac obyvateľov pod hranicou chudoby, než ktorýkoľvek iný štát a omnoho nižšiu priemernú vzdelanosť. [6] Nedostatok pracovných miest v priemysle a tiež všeobecne malá možnosť zamestnať sa s nízkym vzdelaním, ktoré súvisia s izoláciou regiónu, viedli mnohých Gárov ku vytvoreniu alebo začleneniu sa do militantných skupín. [4]

Obrázok 2: Chudoba v Méghalaji podporuje aktivitu povstaleckých skupín (Zdroj: Flickr)

V neposlednom rade je to všeobecne dlhodobé neriešenie príčin konfliktu. GNLA je možné považovať za omnoho násilnejší variant Národnej dobrovoľníckej rady Ačikov (ANVC), na ktorej činnosť nadviazala (napokon, niektorí jej členovia boli najprv členmi ANVC), a s ktorou síce indická vláda podpísala 23. júla 2006 dohodu o prímerí, ale prakticky šlo iba o zloženie zbraní, nie o ukončenie konfliktu. [6]

Okrem zmienených interných faktorov eskaláciu konfliktu ovplyvnili aj faktory externé, ktoré mobilizácii GNLA výrazne napomohli. Jedná sa predovšetkým o povstalecké tendencie v okolitých indických štátoch s cieľom dosiahnuť väčšiu autonómiu, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre prebúdzanie sa iných národov.

GNLA a indická vláda ako kľúčoví aktéri

Ako už naznačujú jeho príčiny predostreté v predošlej časti, konflikt môžeme klasifikovať ako dyadický, teda taký, ktorého sa zúčastňujú dve primárne strany, a zároveň interný, teda bez intervencie iných štátov. [1], [7] Týmito dvomi stranami sú GNLA a indická vláda ako kolektívny aktér, ktoré budú teraz priblížené.

GNLA je formálne organizovaná skupina, sformovaná na prelome rokov 2009 a 2010 už vtedy bývalým príslušníkom policajného zboru Pakcharom R Sangmom (prezývaného Champion) v indickom štáte Méghalaj. Skupina operovala prevažne v oblasti pohoria Garo a bola tvorená etnickými Gármi, ktorí sa podľa nazývajú tiež Ačikovia. V Méghalai sú druhou najväčšou etnickou skupinou, pričom tvoria približne tretinu všetkých obyvateľov oblasti. Pre dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je samostatný štát v rámci federatívnej Indie, využíva skupina násilie vo forme bombových útokov, únosov, vydierania, hádzania granátov na sídla politických inštitúcií a štátnych predstaviteľov. Práve útokmi na bohatšie spoločenské vrstvy sa skupina pokúšala získavať materiálne zdroje na svoje fungovanie. [22] Vzhľadom na Championov tréning na elitnej policajnej akadémii mala skupina od počiatkov znalosť najnovších trendov a metód v oblasti gerily a bola preto považovaná za omnoho násilnejšie, než jej predchodkyne. [6], [8]

Bojovníkov GNLA zjednocuje predovšetkým silná ideológia založená na vízii samostatného štátu, ktorý sa nebude podrobovať nadvláde Khásov, pričom táto ideológia dokázala prekonať aj neskoršiu stratu počiatočného vodcu skupiny Championa. [22] Z hmotnej stránky je zdrojom moci spolupráca so sekundárnymi stranami, ďalšími militantnými skupinami v oblasti, ktoré jej spočiatku pomáhali budovať renomé a získavať podporu obyvateľov, ktorí sú taktiež pre skupinu cenným zdrojom hmotnej i ideologickej podpory, a neskôr pri pašovaní zbraní z Bangladéša. [6] Práve tábory iných militantných skupín v Bangladéši zohrávali dôležitú úlohu pri GNLA a obdobných militantných skupinách (napr. ULFA alebo frakcie NSCN) sprostredkúvaním tréningu a zbraní. [6], [9] Spolupráca povstaleckých skupín medzi sebou a aj naprieč hranicami s bangladéšskymi skupinami však musí byť vnímaná s rezervou, pretože informácie o nej nie sú ucelené. [10], [11] Dlhodobo bola pre skupinu cenným zdrojom príjmu taktiež tzv. rat-hole ťažba uhlia, čo je označenie pre primitívny spôsob jeho získavania skrz hlboké vertikálne šachty a veľmi úzke vodorovné tunely, ktoré je z viacerých dôvodov, vrátane bezpečnostných, už teraz ilegálne. Rat-hole ťažba uhlia je asociovaná predovšetkým so štátom Méghalaj a je výsledkom už spomínaného podfinancovania regiónu. Po jej zákaze sa GNLA, podobne ako iné skupiny, výrazne oslabila. [6]

Obrázok 3: GNLA operovala v oblasti pohoria Garo, v západnej časti štátu Méghalaj (Zdroj: Wikipedia)

[Obrázok 3: GNLA operovala v oblasti pohoria Garo, v západnej časti štátu Méghalaj. https://en.wikipedia.org/wiki/West_Garo_Hills_district]

Na opačnom konci stojí ako aktér konfliktu indická vláda, od ktorej GNLA požaduje vytvorenie samostatného štátu. „Indická vláda“ je kolektívne označenie pre konkrétne silové zložky Indie a tiež autority a silové zložky štátu Méghalaj. Mocenské zázemie štátu je tvorené hlavne jeho prístupom ku zdrojom a taktiež prevahou v počte zapojených osôb, oproti približne 300 členom, ktorých mala GNLA v roku 2013. Indická vláda spolupracuje na potláčaní povstalectva aj s Ásamom, alebo Bangladéšom, kde sa miestnym autoritám podarilo zatknúť zakladateľa GNLA [12], a ktorý bol zároveň mediátorom konfliktu medzi vládou a inými povstaleckými skupinami. O tejto jeho funkcii vo vzťahu ku konfliktu vlády a GNLA však nie sú dostupné podrobnejšie informácie.

Vznik samostatného štátu ako ultimátny cieľ

Ako vyplýva z príčin konfliktu, kľúčovým záujmom GNLA je oslobodenie oblasti pohoria Garo na západe štátu Méghalaj, a ustanovenie samostatného štátu Garoland v rámci indickej federácie, odvolávajúc sa na Reorganizačný zákon z roku 1951, na základe ktorého bola India rozdelená podľa jazykových skupín. Technicky sa teda jedná o konflikt hodnôt, konkrétnejšie teritoriálny konflikt s historickou a vnútropolitickou hodnotou, s cieľom nadobudnutia autonómie územia, ktoré obývajú etnickí Gárovia. [1], [7]

Etnickí Gárovia pociťujú krivdu zapríčinenú štrukturálnymi faktormi, ktorej dôsledkom je jednak ich faktická podradenosť v lokálnych politických procesoch, ale aj nedostatočná ekonomická rozvinutosť, ktoré boli špecifikované v prvej kapitole. Upadhyaya et al. tento stav nazývajú depriváciou, teda že skupine chýba niečo, čo by im malo patriť, niečo na čo si môžu nárokovať. [4] Táto krivda môže byť podľa GNLA napravená iba založením samostatného štátu s vlastnou samosprávou, ktorá tieto problémy eliminuje. Počas konfliktu ku zmene nezlučiteľnosti záujmov nedošlo.

Dynamika konfliktu

Konflikt, resp. datované oslobodenecké snahy Gárov začali ešte v 20. storočí, kedy sa v Méghalaj uskutočnilo niekoľko povstaní a taktiež bola založená už spomínaná ANVC, ktorá podpísala dohodu o prímerí s indickou vládou v roku 2004. GNLA bola založená o šesť rokov neskôr, kedy je zaznamenaný aj oficiálny vznik analyzovaného konfliktu.

Už od začiatku svojej činnosti členovia aktívne útočili na predstaviteľov centrálnej indickej vlády, ale aj na civilistov, od ktorých získavali zdroje. Pre dosiahnutie svojho cieľa páchali členovia GNLA násilné činy, ale aj nenásilné činy, ktoré mali podobu vydierania a výberu daní od podnikateľov alebo politikov, či trestanie ľudí za údajnú spoluprácu s políciou. [13] Zo strany GNLA sa tak jednalo aj o jednostranné násilie, ktorým si jednak získavali zdroje pre svoje ďalšie fungovanie a logistiku, ale aj demonštrovali svoju silu a odhodlanie dosiahnuť svoj stanovený cieľ. Vo svojich počiatočných rokoch bola zapojená vo väčšine povstaleckých akcií, ktoré sa v oblasti odohrávali. Všeobecne, strety s miestnymi autoritami boli pomerne časté. [21]

Obrázok 4: Zoznam najhľadanejších osôb v Méghalaji v roku 2013, vrátane zástupcu hlavného veliteľa GNLA (dole uprostred) (Zdroj: Wikimedia)

Začiatkom roku 2012 bola GNLA na základe Zákona o prevencii nezákonných aktivít z roku 1967 označená za teroristickú skupinu, čím centrálna vláda začala protipovstaleckú akciu [14] a zároveň odmietla akékoľvek vyjednávania o osamostatnení Garolandu. V rovnakom roku bol aj zatknutý zakladateľ skupiny a za rozhodnutie viesť vojnu proti vlasti odsúdený. [12] Strety medzi povstalcami a autoritami i naďalej pretrvávali, no bez nejakej výraznejšej stereotypizácie, či rastúcej polarizácie, ktorá naprieč konfliktom ostávala približne rovnaká (tj. pre GNLA sú bohatí vládnuci ľudia tyrani, vrátane vlády, a pre vládu je GNLA teroristická organizácia).

V roku 2014 sa vyjednávania o mieri s GNLA napriek všetkému odohrali [15] dúfajúc, že GNLA odstúpia od ničenia obrazu Indického národného kongresu. Neexistujú však dôkazy o tom, že by GNLA na mierovú dohodu pristúpila. Naopak, podľa údajov z médií sa útoky opäť vystupňovali a skupina bola označená za najnebezpečnejšiu, ktorá v štáte Méghalaj operuje. V tom roku mala vyše tristo členov. Z celkových 23 útokov na civilistov v štáte jej bolo pripísaných osem. [16] Počiatočná protipovstalecká akcia policajných zborov z Ásamu a Méghalaj [17], tak nepriniesla žiadnu zmenu situácie – naopak, dá sa tvrdiť, že ju ešte viac vyeskalovala. To viedlo ku vytvoreniu špeciálnej jednotky SF-10 na strane indickej vlády o približne 1 200 kádroch. [16].

Táto represia postupne oslabila aktivity GNLA a to aj napriek tomu, že indické i miestne autority odmietli s jej predstaviteľmi ďalej diskutovať o akýchkoľvek požiadavkách. [18] Konflikt medzi GNLA a indickou armádou bol v roku 2014 označený za neaktívny po tom, ako počet obetí za rok klesol pod 25. Neznamenalo to však ukončenie činnosti GNLA, ktorá vykonáva svoje aktivity naďalej, avšak začlenená pod Zjednotený národný front západnej juhovýchodnej Ázie (UNLFW), ktorý funguje od roku 2015 [13]. Z analytického hľadiska to znamená, že ďalšie obete, na základe ktorých je konflikt klasifikovaný, sú pripisované UNLFW. Vzhľadom na to, že medzi indickou vládou a GNLA nebola uzavretá dohoda o prímerí a ani navrhnuté akékoľvek riešenie pre uspokojenie požiadaviek Gárov, jedná sa stále o zamrznutý konflikt, ktorý môže v budúcnosti opätovne vyeskalovať. Práve jeho zamrznutosť legitimizuje ďalšiu debatu o možných riešeniach tohto konfliktu, ktorým sa budeme venovať v poslednej časti článku.

Je vlastný štát riešením?

Javí sa, že vyjsť v ústrety požiadavkám GNLA nie je zo strany centrálnej indickej vlády možnosťou. Dôvodom je jednak to, že s teroristickými skupinami sa nevyjednáva a druhak, že po splnení požiadaviek by si o samostatné štáty začali nárokovať aj iné skupiny a navyše by do budúcnosti nemuselo byť platné (ergo India by sa vnútroštátne delila na príliš malé jednotky). Ponechaním konfliktu bez rozsiahlejších štrukturálnych riešení však vyvstáva riziko jeho reeskalácie – či už v podaní GNLA, alebo nejakou inou nadväzujúcou skupinou tak, ako GNLA nadviazala na činnosť ANVC. [4]

Pri minulých konfliktoch v oblasti sa indickej vláde podarilo mitigovať konflikt s niektorými skupinami takmer nebadateľnými zásahmi do príčin konfliktu. Tentokrát sa ho snaží vyriešiť investíciami v oblasti, v spolupráci so štátom Méghalaj, napríklad rozvojom turistického ruchu. Ďalším krokom je vytvorenie komunitného policingu, kedy by miestna polícia pristupovala ku obyvateľom s väčším rešpektom a zároveň sa podieľala na distribúcii sociálnej pomoci, čím by sa upevňovala méghalajská komunita. [4] Tieto riešenia boli síce dostačujúce pre menšie a menej vytrvalé povstalecké skupiny v oblasti, ale pre GNLA, ktorá je výrazne násilnejšia a ideologicky silnejšia, nie. Vláda sa preto rozhodla uplatniť extenzívnu represívnu akciu proti všetkým povstaleckým skupinám, na čele s GNLA, ktorá postupne viedla ku zníženiu ich aktivity. Líder a spoluzakladateľ GNLA Sohan D Shira bol v roku 2018 v rámci tejto akcie zastrelený. [19] Represívna akcia navyše formálne zakázala už spomínanú rat-hole ťažbu uhlia, z ktorej skupiny finančne profitovali [6], i keď vzhľadom na samotnú povahu tejto činnosti je vopred možné povedať, že je veľmi otázne ako je tento zákaz vymáhaný.

Obrázok 5: Šachta využívaná pri nebezpečnej rat-hole ťažbe uhlia (Zdroj: Flickr)

Týmto spôsobom však  pochopiteľne neboli eliminované štrukturálne príčiny konfliktu, ktoré dlhodobo ťahajú, čo zvyšuje riziko jeho znovuobnovenia. Vláda ani naďalej neadresuje nadradenosť, do ktorej sa stavajú Khásovia, a ktorá stimuluje mobilizáciu Gárov, a taktiež nezvláda imigrantskú krízu v oblasti, ktorá konflikt živí už od polovice 20. storočia. Ako už bolo spomenuté, vláda odmieta s povstalcami vyjednávať, preto je málo pravdepodobné, že by pristúpila ku akýmkoľvek konkrétnym požiadavkám, čo je akceptovateľné. Namiesto ústupkov a kompromisov by sa indická vláda mala zamerať na štrukturálne faktory, tj. systematické zvyšovanie ekonomickej úrovne severovýchodnej Indie a prepojenie regiónu so zvyškom Indie či už ekonomicky alebo sociálne.

V druhom rade, by mala vláda mediovať spoluprácu a komunikáciu medzi skupinami žijúcimi v Méghalaji, aby nedochádzalo ku konfliktným stretom, prípadne uzurpovaniu moci ako tomu bolo zo strany Khásov pri Rade pre vzdelávanie. V štáte Méghalaj taktiež doposiaľ neexistuje trojstupňový systém samosprávy na najnižšej úrovni (zvaný Panchayati Raj), ktorý má na zodpovednosť mimo iné aj ekonomický rozvoj, či zaisťovanie sociálnej spravodlivosti na tejto úrovni. [20] Zriadenie tohto systému, ktorý funguje v iných indických štátoch, v štáte by taktiež mohlo napomôcť riešeniu tohto konfliktu, resp. prevencii jeho reeskalácii do budúcnosti, pretože riadenie šiestej plánovanej oblasti, ktoré je aktuálne v Méghalaji uplatňované očividne Gárom neposkytuje funkcie, ktoré by takémuto konfliktu predchádzali.

Záverom…

Povstalectvo v severovýchodnej Indii má historicky hlboké korene, ktoré siahajú do obdobia kolonizácie štátu, a je spojené s demografickým vývojom v oblasti. To, čo pozorujeme v štáte Méghalaj síce nie je anomáliou, no je to cenným príkladom toho, čo sa môže stať pokiaľ vláda dlhodobo ignoruje štrukturálne faktory znevýhodňujúce obyvateľstvo a stavajúce ho na druhú koľaj. Dlhodobé neriešenie situácie federálnymi autoritami tak v mnohých oblastiach severovýchodnej Indie zapríčiňuje smrť nevinných civilistov a taktiež prekážku ku rozvoju regiónu. Riešenie i samotná analýza týchto konfliktov predstavujú pre spoločenskovedné bádanie veľkú výzvu, najmä kvôli ich komplexnosti, dlhodobosti a vzájomnému prelínaniu sa, či dokonca prelievaniu sa konfliktov z jedného do druhého, ako bolo vidno aj na príklade GNLA.


Použité zdroje a literatúra

[1] Pettersson, T. a Öberg, M. (2020). Organized violence, 1989-2019. Journal of Peace Research, 57(4), s. 597-613.

[2] UCDP. (n.d.a). India. Dostupné na: https://ucdp.uu.se/country/750.

[3] Lacina, B. (2017). Rival Claims: Ethnic Violence and Territorial Autonomy under Indian Federalism. Ann Arbor, MI: University of Michigan Press.

[4] Upadhyaya et al. (2013). Interrogating  peace  in Meghalaya. Core Policy Brief, 3. Oslo: Peace Research Institute.

[5] Haokip, T. (2013). Inter-ethnic relations in Meghalaya. Asian Etnicity, 15(3), s. 302-316.

[6] Saikia, A. (2018,  11. máj). In Meghalaya’s Garo Hills, a long-running insurgency has lost steam – but peace could prove elusive. Scroll.in. Dostupné na: https://scroll.in/article/877026/in-meghalayas-garo-hills-a-long-running-insurgency-has-lost-steam-but-peace-could-prove-elusive.

[7] Harbom, L. et al. (2008). Dyadic Dimensions of Armed Conflict, 1946-2007. Journal of Peace Research, 45(5), s. 697-710.

[8] Kashyap, S. G. (2012, 20. apríl). The police officer who turned militant. The Indian Express. Dostupné na: http://archive.indianexpress.com/news/the-police-officer-who-turned-militant/939014/.

[9] SDD. (2016, 29. november). GNLA procuring arms in Bangladesh. The Sentinel. Dostupné na: https://www.sentinelassam.com/news/gnla-procuring-arms-in-bangladesh/.

[10] PTI. (2015, 18. november). 4 arms suppliers to militant groups held in Meghalaya. The Economic Times. Dostupné na: https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/4-arms-suppliers-to-militant-groups-held-in-meghalaya/articleshow/49828771.cms.

[11] Sharma, A. (2013, 8. september). NSCN-IM supplying arms to Garo militants. The Pioneer. Dostupné na: https://www.dailypioneer.com/2013/sunday-edition/nscn-im-supplying-arms-to-garo-militants.html.

[12] TNN. (2012, 31. júl). GNLA founder Champion Sangma arrest. Times of India. Dostupné na: https://timesofindia.indiatimes.com/city/guwahati/gnla-founder-champion-sangma-arrested/articleshow/15290249.cms.

[13] UCDP. (n.d.b). Government of India – GNLA. Dostupné na: https://ucdp.uu.se/statebased/11971.

[14] Ramachandran, N. (2012, 7. august). Application of Unlawful Activities (Prevention) Act. 1967. Dostupné na: https://megpolice.gov.in/sites/default/files/CID_Circular1_2012.pdf.

[15] The Economic Times. (2014, 28. marec). LS polls 2014: GNLA threatens to disrupt Congress campaign in Meghalaya. The Economic Times. Dostupné na: https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/ls-polls-2014-gnla-threatens-to-disrupt-congress-campaign-in-meghalaya/articleshow/32847989.cms.

[16] CDPS. (n.d.). Meghalaya Assessment. Dostupné na: http://cdpsindia.org/meghalaya-assessment/.

[17] Das, R. P. (2013, 26. november). Assam & Meghalaya: Threats of Violence in Garo Heartland. IPCS. Dostupné na: http://www.ipcs.org/comm_select.php?articleNo=4192.

[18] TNN. (2017, 13. máj). No negotiations with rebel outfits : Meghalaya DGP. Times of India. Dostupné na: https://timesofindia.indiatimes.com/city/shillong/no-negotiations-with-rebel-outfits-meghalaya-dgp/articleshow/58488127.cms.

[19] Laipthlang, D. (2018, 24. február). Meghalaya’s most wanted militant Sohan D Shira killed in police encounter. Hindustan Times. Dostupné na: https://www.hindustantimes.com/india-news/most-wanted-meghalaya-militant-sohan-d-shira-killed-in-police-encounter/story-vBpDqrAQiMyWiyNOZD5J0L.html.

[20] Ministry of Panchayati Raj. (2019). Basic statistics of Panchayati Raj institutions. Dostupné na: https://www.panchayat.gov.in/documents/20126/0/Statistical+handbook_MoPR+02082019.pdf/4988ca1b-4971-1f3b-54e7-980228eb47f9?t=1564729098415.
[21] SATP. Incidents and Statements Garo National Liberation Army (GNLA). Dostupné na: https://www.satp.org/satporgtp/countries/india/states/meghalaya/terrorist_outfits/GNLA_tl.htm.

[22] Loiwal, M. (2013, 22. október). GNLA training camps thrive in the jungles of Meghalaya. India Today. Dostupné na: https://www.indiatoday.in/featured/story/gnla-training-camps-thrive-in-the-jungles-of-meghalaya-215158-2013-10-22.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.