Zdroj: US Embassy in Australia

AUKUS: Sľuby, očakávania a výzvy novej bezpečnostnej dohody medzi Austráliou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom

Štítky:

Indo-pacifický región sa niekoľkokrát v histórii stal svedkom súperenia mocností, či už v dobe kolonializmu alebo počas druhej svetovej vojny. Od konca studenej vojny disponovali mocenským monopolom nad dianím v tomto regióne rovnako ako v ostatných častiach sveta Spojené štáty americké. Aj keď sa hegemón snaží neotrasiteľne udržať svoju pozíciu, žiadna veľmoc zatiaľ nedokázala potlačiť všetkých svojich konkurentov nárokujúcich si časť mocenského koláča. Narastajúci geopolitický a mocenský význam Čínskej ľudovej republiky čoraz výraznejšie ovplyvňuje doterajší status quo.

Rastúca agresivita, s ktorou Peking vnucuje svoje záujmy ostatným aktérom nielen v indo-pacifickom regióne, so sebou prináša očakávané reakcie. Jednou z najzásadnejších reakcií v tomto kontexte sa stalo nedávne predstavenie nového bezpečnostného spoločenstva spájajúceho Washington, Londýn a Canberru. V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať otázke, čo vlastne tento krok znamená. Okrem vzniku a významu samotnej obrannej dohody sa zameriavame aj na jej regionálne dopady, či  reakcie zainteresovaných aktérov.

Vznik a význam dohody AUKUS

Trilaterálna bezpečnostná spolupráca medzi Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Austráliou bola ohlásená 15. septembra 2021. Predmetom dohody AUKUS je primárne austrálska akvizícia amerických jadrových ponoriek, ale aj technologická spolupráca v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia alebo kvantová výpočtová technika. Prelomovým je zahrnutie Austrálie do tejto spolupráce, nakoľko sa jedná o technológie a oblasti, v ktorých Spojené štáty tradične spolupracovali výhradne s Britániou. Napriek tomu, že v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť alebo umelá inteligencia sa jedná o prvý prípad americko-austrálskej spolupráce, nie je to prvý prípad obranne-bezpečnostnej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami. Austrália už v minulosti od Spojených štátov akvizovala napríklad 41 viacúčelových lietadiel F-35. [1] [2] [3]

Teritoriálne vody Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a Austrálie (Zdroj: Wikipedia)

Ponorky, ktoré Austrália akvizuje, sú poháňané jadrovými reaktormi, čo však neznamená, že by Austrália získala jadrové zbrane. Významnou výhodou jadrových ponoriek oproti konvenčným je to, že sú schopné operovať pod hladinou v rádoch mesiacov, pričom konvenčné ponorky operujú v rádoch dní až týždňov. Jadrový pohon je taktiež vhodnejší pre veľké vzdialenosti typické pre Pacifický oceán. Po strategickej stránke ďalej umožňujú dokonalú interoperabilitu s americkou tichomorskou flotilou, ktorá predstavuje významnú námornú silu v Pacifiku. [1] Austrália sa zároveň stane len siedmou krajinou, ktorej námorné sily využívajú jadrové ponorky. Okrem Austrálie figurujú tieto plavidlá vo výzbroji amerického, britského, francúzskeho, čínskeho, indického a ruského námorníctva. [4]

Čína: dôvod aj oponent AUKUSu?

Prirodzeným odporcom partnerstva AUKUS je Čína, ktorá sa dlhodobo snaží asertívne presadzovať svoje záujmy v indo-pacifickom regióne. Čínske ministerstvo zahraničných vecí prezentuje AUKUS ako hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu v tejto oblasti. [4] Práve Čínu zároveň možno označiť za implicitný stimul, ktorý viedol ku vzniku AUKUSu. Vzťahy Číny so Spojenými štátmi, a do menšej miery aj s Európskou úniou, sú dlhodobo napäté. Počas administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa tieto vzťahy prerástli do obchodnej vojny. Citlivo sú vnímané aj viaceré čínske technologické spoločnosti, predovšetkým hardvérový výrobca Huawei. Po vojenskej stránke pozornosť vzbudzujú čínske námorné sily, ktoré počtom plavidiel už prekonali tie americké. [5] Samotný počet plavidiel je však zavádzajúci, pretože veľký podiel tvoria pobrežné a menšie plavidlá, pričom ako kľúčové možno označiť lietadlové lode.

Ako prelomové však možno označiť vyhlásenie aliancie NATO z bruselského summitu v júni tohto roka. Severoatlantická aliancia v tomto dokumente otvorene hovorí o odhodlaní hájiť svoje bezpečnostné záujmy pred čínskym asertívnym pôsobením v medzinárodnej politike. Ako konkrétne bezpečnostné hrozby z čínskej strany Aliancia menuje rozširovanie jadrového arzenálu, a to vrátane vyspelých systémov na projekciu jadrového potenciálu, dezinformačné kampane, vojenskú spoluprácu s antagonistickým Ruskom a militarizáciu spoločnosti. NATO zároveň Čínu vyzvalo na zodpovedné konanie v troch strategických doménach: vesmírnej, kybernetickej a námornej. [6]

Austrália, ktorej akvizícia jadrových ponoriek od Spojených štátov predstavuje ťažisko AUKUSu, síce nie je členom NATO, no s Alianciou spolupracuje od roku 2005. V súčasnosti Austrália a NATO spolupracujú na základe Programu individuálneho partnerstva a spolupráce (Individual Partnership and Cooperation Programme), pričom Austrália má aj status tzv. partnera lepších príležitostí (Enhanced Opportunities Partner). Toto partnerstvo bolo ďalej viditeľné pri austrálskej podpore misií NATO v Iraku a Afganistane, alebo pri operácii Ocean Shield. [7] Austrália je taktiež súčasťou anglofónneho spravodajského zoskupenia Piatich očí, ktoré okrem Austrálie zahŕňa Spojené štáty, Kanadu, Veľkú Britániu a Nový Zéland. Austrália teda dlhodobo má bezpečnostne-politické väzby na obidvoch partnerov v rámci dohody AUKUS a indo-pacifická politika Aliancie sa úplne prirodzene premieta aj do austrálskych krokov.

Bývalý austrálsky premiér Malcom Turnbull (naľavo) na návšteve v NATO. (Zdroj: NATO/Flickr)

Austrália a AUKUS: Strach z opustenia, hľadanie austrálskej identity v indo-pacifickom regióne

Ako už bolo spomenuté, zahrnutie Austrálie do tejto spolupráce je prelomové. Aj napriek tomu, že aktuálne austrálske zahraničné vzťahy možno klasifikovať ako stabilné, z historickej perspektívy Austrália od roku 1942 prekonávala strach z opustenia a to ako v strategicko-obrannej oblasti, tak v geopolitickej a ekonomickej oblasti. [9] [10] AUKUS môže v tomto smere predstavovať potenciál a prísľub konca neistoty, minimálne zo strategicko-obranného hľadiska. Dohoda stelesňuje historicky dlhodobú zahranične-politickú náklonnosť Austrálie ku Spojeným štátom americkým i Veľkej Británii. Andrew Carr z Austrálskej národnej univerzity však dáva do pozornosti zmenu v podstate týchto vzťahov. Austrálska vláda postupne odbočila od naratívu, ktorý hovoril, že je možné dosiahnuť niečo cez vzťah so Spojenými štátmi, ku tomu, že ak Austrália niečo chce dosiahnuť, tak to dosiahne snáď s pomocou Spojených štátov. [11]

No zatiaľ čo Austrálii táto dohoda prináša pocit stability, v indo-pacifickom regióne sa odohráva skôr opak. Aj napriek tomu, že AUKUS nie je explicitne namierený proti Číne, ako bude ukázané ďalej, od Pekingu si vyslúžil značnú dávku kritiky. Zároveň dohoda odhaľuje akúsi austrálsku schizofréniu, kedy sú záujmy jej najbližšieho strategického partnera (Spojených štátov) v rozpore so záujmami jej najbližšieho obchodného partnera (Číny). [9] Za viac ako dve dekády bez recesie môže Austrália do veľkej miery vďačiť práve Číne, ktorá je hlavnou destináciou austrálskeho exportu, predovšetkým železnej rudy, ropného plynu a uhoľných brikiet. Žiaden iný rozvíjajúci sa trh (napr. Japonsko, Južná Kórea, či Taiwan) nemal na austrálsku ekonomiku také dopady ako práve Čína koncom 20. storočia. [12] Panuje pritom konsenzus, že sa jedná o asymetrickú závislosť, v ktorej sa Canberra existenčne spolieha na čínsky dopyt, zatiaľ čo Čína dokáže dodávky jednoducho nahradiť, napríklad brazílskymi. [13] [14].  Za ostatných 12 mesiacov presiahol export do Číny 127 miliárd amerických dolárov, čo je 35 % celkového austrálskeho vývozu [15], takmer polovicu z čoho tvorila železná ruda. Austrália je rovnako závislá aj importe zraniteľných surovín z Číny.

Hodnota obojstranného obchodu v roku 2018 (Zdroj dát: Austrálske Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu)

Už v minulosti Peking využil tieto blízke ekonomické vzťahy ako nástroj vydierania, napríklad keď sa začiatkom roku 2020 Austrália rozhodla iniciovať nezávislé prešetrenie začiatku pandémie COVID-19, ktorá mala údajne vypuknúť na trhovisku v čínskom Wu-chane. Obmedzenia sa vtedy dotkli najmä hovädzieho mäsa a vína. [16] Ekonomickí analytici sa obávajú, že pokiaľ by došlo ku prerušeniu ekonomických vzťahov s Čínou, pre Austráliu by to znamenalo značnú ekonomickú nestabilitu. [17] Naskytá sa teda otázka, čo bude pre Austráliu a všeobecne austrálsku identitu znamenať situácia, v ktorej by Peking vyhodnotil AUKUS ako bezpečnostnú hrozbu, čo je jeden z potenciálnych scenárov. [15]

AUKUS pritom nie je jediným spôsobom, akým sa Austrália pokúša posilniť svoj vplyv v Indo-Pacifiku. V júli 2020 ohlásil austrálsky premiér Scott Morrison až 40 % nárast výdajov na obranu v nadchádzajúcich desiatich rokoch, pričom celková suma tak predstavuje 195 miliárd amerických dolárov. [17] Výdaje zahŕňajú napríklad akvizíciu protilodných rakiet dlhého doletu. Cieľom tejto politiky je snaha o zabránenie vydieraniu a sformovaniu hegemóna v regióne. Aj napriek tomu, že to Morrison nikdy explicitne neuviedol kontexte ďalších udalostí, vrátane AUKUSu, Quadu, či aktivít aliancie Piatich očí [18], dá sa implicitne vydedukovať, že Austrália chce demonštrovať asertívnejšie správanie sa voči Číne.

Reakcie zainteresovaných aktérov a potenciálny vývoj regionálnej bezpečnosti

Kritické reakcie na vznik AUKUSu na seba nenechali dlho čakať. V tejto časti si predstavíme prehľad reakcií najvýznamnejších zainteresovaných krajín regiónu spolu s potenciálnymi dopadmi na regionálnu bezpečnostnú dynamiku.

Francúzsko

Jednoznačne najviac otrasenou krajinou sa po predstavení AUKUSu stalo Francúzsko, ktoré celú záležitosť označuje za bodnutie do chrbta. Dva týždne pred spoločným vystúpením Washingtonu, Londýna a Canberry s informáciami o tejto spolupráci sa totiž uskutočnilo stretnutie zástupcov Francúzska a Austrálie deklarujúce spoločné postoje a hlbšiu bezpečnostnú spoluprácu. Obidve strany zároveň zdôraznili dôležitosť programu vývoja ponoriek. [19]

Celá plánovaná spolupráca bola znegovaná predstavením AUKUSu, ktorého prvotným plánovaným krokom je vybudovanie austrálskych ponoriek s jadrovým pohonom1 na základe poskytnutej americko-britskej technológie. Kontroverzia medzi Austráliou a Francúzskom sa prehĺbila okamžitým zrušením kontraktu na výstavbu a dodanie 12 dieselových ponoriek pre austrálske námorníctvo vo výške 90 miliárd dolárov. Francúzska vláda deklarovala snahu o zisk aspoň časti pohľadávky a dostupné informácie poukazujú na možný austrálsky záväzok vo výške 90 miliónov eur zakomponovaný v dohode podpísanej vo februári 2019. Francúzske rozhorčenie je znásobené listom odoslaným 15. septembra 2021 austrálskou vládou spoločnosti Naval Group2, ktorý potvrdzuje pripravenosť austrálskej strany na ďalšiu fázu kontraktu. [20]

Logo francúzskej spoločnosti Naval Group (Zdroj: Wikipedia)

Nespokojnosť Paríža nebola reflektovaná len formálnymi vyjadreniami. Prvýkrát v histórii americko-francúzskych diplomatických vzťahov bol na protest odvolaný francúzsky veľvyslanec Philippe Etienne. Prezident Macron tento krok odôvodnil nepartnerským postupom Spojeným štátom neberúcich do úvahy záujmy historického partnera. Na rozdiel od americkej strany odhodlanej bagatelizovať spor s Francúzskom, Paríž tento spor vníma nielen ako krivdu, ale aj ako strategickú zmenu potenciálne podkopávajúcu podstatu Severoatlantickej aliancie. Odvolaný bol aj francúzsky veľvyslanec z Canberry. [21]

Európska únia

Európska únia na margo novo sformovaného partnerstva len vyjadrila znepokojenie a frustráciu ohľadom krokov severoamerického spojenca, ktorého kroky stále častejšie poukazujú na uprednostňovanie indo-pacifického regiónu pred Európou. [22]

Analytické hodnotenia prisudzujú Európskej únii dva možné scenáre reakcie. Brusel bude musieť pravdepodobne kopírovať postup Berlína, ktorý na predstavenie AUKUSu nijako nereagoval. Druhým možným výsledkom je vytvorenie hlbšej európskej bezpečnostnej autonómie, ktorá je silne propagovaná Francúzskom. Predovšetkým nadchádzajúce francúzske predsedníctvo v EÚ otvára potenciálnu možnosť pre naplnenie tohoto cieľu a hlbšie zameranie na indo-pacifický región. [22]

Čína

Peking okamžite po predstavení novosformovaného spojenectva odsúdil americké kroky ako hrozbu podrývajúcu mier v indo-pacifickom regióne. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí označil AUKUS za prežitok reflektujúci správanie sa mocností počas Studenej vojny vo forme hry s nulovým súčtom. Mimo to zdôraznil, že dohoda podkopáva regionálnu stabilitu a môže vyústiť do pretekov v zbrojení medzi zainteresovanými aktérmi. Peking zároveň osočil Austráliu z porušenia Rarotongskej dohody3 obsahujúcej pasáže zakazujúce usilovanie o zbrane hromadného ničenia. Tieto obvinenia sú však skôr rétorické, pretože ignorujú základný pilier dohody, ktorý poskytuje austrálskemu námorníctvu len ponorky s jadrovým pohonom a nie zbrane hromadného ničenia. [24]

Prezident Si Ťin-pching počas online stretnutia zástupcov štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS)4 urgoval členské štáty, aby bezpodmienečne odolávali externým silám intervenujúcim v regióne v prospech budúcej prosperity, ktorá je plne v ich réžii. [24] V súčasnosti je veľmi zložité komentovať, ako si toto naliehanie vyložiť. Budúci vývoj ukáže, či bude vedené ekonomicky alebo mocensky.

 

Zelene vyznačené členské štáty Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (Zdroj: Wikipedia)
Taiwan

Na rozdiel od svojho pevninského suseda, Tchaj-pej vníma AUKUS mimoriadne pozitívne. Narastajúce napätie medzi Čínou a Taiwanom síce znepokojuje západné krajiny, no bezpečnostná prepojenosť predovšetkým medzi Washingtonom a Tchaj-pejom je neotrasiteľná. Napriek tomu bolo austrálske stanovisko vždy nejasné a nijako neprisľubovalo záväzok pomôcť Taiwanu. To sa však zmenilo s podpisom AUKUSu, ktorý podľa prvotných analýz poukazuje na zmenu austrálskej politiky vo vzťahu k napätým čínsko-taiwanským vzťahom. Taiwan je teda právom označovaný za jedného z hlavných beneficientov novej austrálsko-americko-britskej spolupráce. [25]

India

Aj napriek prvotnému miernemu znepokojeniu zareagovalo Nové Dillí na nové partnerstvo pozitívne. India si od novej dohody sľubuje dosiahnutie svojho dlhodobého cieľa, a to stabilizáciu indo-pacifického regiónu. [26]

Spoločne s Taiwanom sa India môže stať víťazom prebiehajúcej mocenskej kontroverzie. Bola síce z participácie vynechaná, no môže obojstranne profitovať zo zhoršených vzťahov medzi Francúzskom a signatármi AUKUSu. Potreba vynahradiť stratu zákazky na výrobu ponoriek môže predstavovať šancu na zisk francúzskej technológie námorného jadrového reaktoru, ktorou by India nahradila súčasné menej výkonné pohonné jednotky využívajúce zastaranejšiu ruskú technológiu. Francúzsko okrem toho predstavuje stabilného indického dodávateľa vojenskej techniky, či už sa jedná o stíhacie lietadlá alebo dieselové ponorky. Zároveň, druhý koniec barikády pre Indiu predstavuje vítaného partnera v balansovaní agresivity Číny v oblasti Indického oceánu. [27]

Indická dieselová ponorka francúzskej konštrukcie INS Kalvari (Zdroj: Wikipedia)

Odborné posudky sa zhodujú v tom, že India by mohla z AUKUSu silne profitovať, aj keď jedna otázka silne reflektuje nové rozloženie síl v Pacifiku. A síce, je veľmi zložité nájsť odpoveď na otázku, či nová dohoda predstavuje ohrozenie pre QUAD5. AUKUS je signálom poukazujúcim na prehĺbenie podpory medzinárodného spoločenstva v balansovaní čínskych aktivít v regióne, čo by silne korelovalo s cieľom Indie, ktorá sa nachádza v silnom napätí so svojím susedom, a to predovšetkým po minuloročných pohraničných konfliktoch. Na druhej strane, rozpor západných krajín môže spôsobiť fragmentáciu vzťahov medzi zúčastnenými štátmi. Tanvi Madanová, riaditeľka Indického projektu na Brookings Inštitúte,  namieta, že táto situácia bude Pekingom využitá za účelom šírenia naratívu americkej nespoľahlivosti v otázkach dotýkajúcich sa záujmov Washingtonu. Či už sa naplní prvý alebo druhý scenár, India je v pozícii, ktorá ponúka zisk benefitov z nastolenej situácie. [28]

Japonsko

Ak aj boli zástupcovia Tokia prekvapení, že Japonsko nebolo do nového spoločenstva začlenené, Tatsumiová prezentuje logické odôvodnenie amerického kroku. Aby medzisektorové spojenie krajín na báze AUKUSu fungovalo, určitá miera bezpečnostnej spolupráce už musí byť nastolená. Japonsko s ostatnými zainteresovanými aktérmi, s výnimkou USA, nedosiahlo takú úroveň integrácie, ktorá by umožnila vznik hlbšej bezpečnostnej spolupráce. [28]

Ak sa pozrieme na vyjadrenia zástupcov japonskej vlády, vznik AUKUSu bol pozitívne prijatý. Počas telefonického rozhovoru medzi ministrami zahraničných vecí Austrálie a Japonska Toshimitsu Motegi privítal vytvorenie austrálskeho záväzku posilňujúceho stabilitu regiónu. [29]

Záver

Je veľmi ťažké odhadovať vývoj medzinárodných vzťahov pár dní po predstavení novosformovaného bezpečnostného spoločenstva, hra s nulovým súčtom už v multipolárnom svete dávno nehrá prím. Napriek tomu vyčnieva jeden dôležitý trend. Bidenova administratíva sa očividne začína viac zameriavať na indo-pacifický región na úkor starého kontinentu. Posilňujúce mocenské ambície Číny už presiahli rolu Ruska, ktoré nepredstavuje zásadnú hrozbu v európskom prostredí.

Túto skutočnosť reflektujú dva výstupy potenciálne iniciované AUKUSom. Štáty indo-pacifického regiónu nové bezpečnostné partnerstvo vítajú, predovšetkým sa jedná o aktérov zainteresovaných do sporu v Juhočínskom mori. Na druhej strane stoja krajiny Európskej únie pred zásadným rozhodnutím. Zapoja sa aktívnejšie do narastajúceho mocenského konfliktu v indo-pacifickom regióne? Budúci vývoj nám napovie, ako sa celá regionálna dilema vyvinie. AUKUS však predstavuje výzvu pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré sa buď zomkne, alebo fragmentuje.


Poznámky pod čiarou

1 Austrália sa stane siedmym národom disponujúcim jadrovo poháňanými ponorkami. Na rozdiel od ostatných však nedisponuje jadrovými zbraňami. [30]

2 Naval Group je francúzsky zbrojársky koncern patriaci k najväčším európskym lodeniciam. Spoločnosť je výrobcom lietadlových lodí, torpédoborcov, fregát či jadrových ponoriek. Jeho hlavným partnerom je francúzske námorníctvo.

3 Dohoda zakazuje použitie, testovanie a držanie jadrových zbraní v regióne južného Pacifiku.

4 Šanghajská organizácia pre spoluprácu je regionálna mimovládna organizácia založená 15. júla 2001. Členskými štátmi sú Čína, India, Kazachstan, Kyrgyzstan, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan. Hlavným cieľom organizácie je posilnenie regionálnej stability a bezpečnosti, boj proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu a taktiež budovanie partnerstva v oblasti energetiky, vedy a kultúry.

5 Štvorstranný bezpečnostný dialóg (preložené z anglického originálu The Quadrilateral Security Dialogue) je strategické prepojenie Austrálie, Indie, Japonska a Spojených štátov udržované skrz rozhovory medzi zúčastnenými štátmi. Cieľom zoskupenia je balansovanie narastajúcej ekonomickej a vojenskej sily Čínskej ľudovej republiky.

Zoznam použitých zdrojov a literatúry

[1]  Cohen, R. (2021, 16. september). In Submarine Deal With Australia, U.S. Counters China but Enrages France. The New York Times. Dostupné z https://www.nytimes.com/2021/09/16/world/europe/france-australia-uk-us-submarines.html.

[2]  Ward, A. a McLeary, P. (2021, 15. september) Biden announces joint deal with U.K. and Australia to counter China. Politico. Dostupné z https://www.politico.com/news/2021/09/15/biden-deal-uk-australia-defense-tech-sharing-511877.

[3] Donellan, Angelique. (2021, 8. september). F-35 program’s future uncertain owing to design flaws, parts shortages and cost blowouts. ABC News. Dostupné z https://www.abc.net.au/news/2021-09-08/f35-program-design-flaws-part-shortages-costs-opinions-divided/100431664

[4]  BBC. (2021, 16. september). Aukus: UK, US and Australia launch pact to counter China. BBC. Dostupné z https://www.bbc.com/news/world-58564837.

[5]  Lendon, B. (2021, 6. marec). China has built the world’s largest navy. Now what’s Beijing going to do with it? CNN. Dostupné z https://edition.cnn.com/2021/03/05/china/china-world-biggest-navy-intl-hnk-ml-dst/index.html.

[6]  NATO. (2021). Brussels Summit Communiqué. NATO. Dostupné z https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_185000.htm.

[7]  NATO. (2021). Relations with Australia. NATO. Dostupné z https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_48899.htm.

[8] Gyngell, A. a Roggeveen, S. (2017, 31. máj). Fear of abandonment: A dialogue on Australian foreign policy, past and future. The Lowy Institute: The Interpreter. Dostupné z https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/fear-abandonment-dialogue-australian-foreign-policy-past-and-future.

[9] Hurst, D. (2021, 4. september). ‚Alarm bells‘: how China’s assertiveness led to Australia’s defence overhaul. The Guardian. Dostupné z https://www.theguardian.com/australia-news/2020/jul/05/alarm-bells-how-chinas-assertiveness-led-to-australias-defence-overhaul.

[10] Conley, T. (2019). Crisis, What Crisis? The Political Economy of Vulnerability in Australia. V E. van Ecker and G. Curran (Eds.), Understanding Government Business Relations in an Unpredictable World. (s. 97-124). Pearson Education Australia.

[11] Uren, D. (2021, September). Iron ore futures: Possible paths for Australia’s biggest trade with China. Australian Strategic Policy Institute. Dostupné z https://www.aspi.org.au/report/iron-ore-futures-possible-paths-australias-biggest-trade-china.

[12] Raby, G. (2020). China’s Grand Strategy and Australia’s Future in the New Global Order. Melbourne University Press.

[13] Cole, W. (2021, 16. september). Australia’s new US-UK security pact risks China trade. Reuters. Dostupné z https://www.reuters.com/world/asia-pacific/australias-new-us-uk-security-pact-risks-china-trade-2021-09-16/.

[14] Chan, L.-H. (2020, 22. máj). Can Australia Flatten the Curve of Its Economic Dependence on China? The Diplomat. Dostupné z https://thediplomat.com/2020/05/can-australia-flatten-the-curve-of-its-economic-dependence-on-china/.

[15] Packham, C. (2020, 1. júl). Australia to sharply increase defence spending with focus on Indo-Pacific. Reuters. Dostupné z https://www.reuters.com/article/us-australia-defence-idUSKBN242466.

[16] BBC. (2020, 9. december). Australia accuses China of undermining trade agreement. BBC. Dostupné z https://www.bbc.com/news/world-australia-55240898.

[17] Hurst, D. (2021, 17. september). The nuclear option: why has Australia ditched the French submarine plan for the Aukus pact? The Guardian. Dostupné z https://www.theguardian.com/australia-news/2021/sep/18/the-nuclear-option-why-has-australia-ditched-the-french-submarine-plan-for-the-aukus-pact.

[18] Mallet, V. a Gross, A. (2021, 26. september). Naval Group vows to claw back millions for cancelled submarine deal. Financial Times. Dostupné z https://www.ft.com/content/37042bf8-c3b7-4173-a0de-628b440f2933.

[19] Cohen, R. a Shear, M. D. (2021, 29. september). Furious Over Sub Deal, France Recalls Ambassadors to U.S. and Australia. The New York Times. Dostupné z https://www.nytimes.com/2021/09/17/world/europe/france-ambassador-recall-us-australia.html.

[20] Varma, T. (2021). After AUKUS: The uncertain future of American and European cooperation in the Indo-Pacific. European Council on Foreign Relations. Dostupné z https://ecfr.eu/article/after-aukus-the-uncertain-future-of-american-and-european-cooperation-in-the-indo-pacific/.

[21] Kine, P. (2021, 16. september). China howls at perceived threat of new AUKUS agreement. Politico. Dostupné z https://www.politico.com/news/2021/09/16/china-howls-at-perceived-threat-of-new-aukus-agreement-512376.

[22] Davidson, H. a Ni, V. (2021, 17. september). China vows to resist interference as Taiwan welcomes support from Aukus allies. The Guardian. Dostupné z https://www.theguardian.com/world/2021/sep/17/taiwan-welcomes-support-from-major-allies-after-aukus-pact-riles-china.

[23] Kassam, N. a Lim, D. (2021, 19. září). Successful deterrence: Why AUKUS is good news for Taiwan. The Sydney Morning Herald. Dostupné z: https://www.smh.com.au/world/asia/successful-deterrence-why-aukus-is-good-news-for-taiwan-20210918-p58su7.html.

[24] Mohan, Raja C. (2021, 16. září). India Welcomes AUKUS Pact as China Deterrent. Foreign Policy. Dostupné z: https://foreignpolicy.com/2021/09/16/aukus-india-australia-uk-us-submarines/ (2. října 2021).

[25] Unihawala, Y. (2021, 27. september). AUKUS or Not, Why France is India’s Preferred Partner for Nuclear Attack Submarines. News18. Dostupné z https://www.news18.com/news/opinion/aukus-or-not-why-france-is-indias-preferred-partner-for-nuclear-attack-submarines-4250018.html.

[26] Madan, T. (2021, 24. september). India, the Quad and AUKUS. Lawfare. Dostupné z https://www.lawfareblog.com/india-quad-and-aukus.

[27] Tatsumi, Y. (2021, 28. september). AUKUS: Lessons for Japan’s Defense Industry. The Diplomat. Dostupné z: https://thediplomat.com/2021/09/aukus-lessons-for-japans-defense-industry/.

[28] Shimbun, Y. (2021, 18. september). Japan welcomes launch of AUKUS partnership. The Japan News. Dostupné z: https://the-japan-news.com/news/article/0007789029.

[29] Gaurav, K. (2021, 17. september). Aukus: Which countries have nuclear-powered submarines? Hindustan Times. Dostupné z: https://www.hindustantimes.com/world-news/aukus-which-countries-have-nuclear-powered-submarines-101631871464236.html.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.